Internet je plný otázok a hľadania odpovedí, ktoré by hriech smilstva ospravedlnili. Je masturbácia hriech?! – pýtajú sa ľudia, lebo si ho ospravedlňujú tým, že nikomu neubližujú. Je hriech keď som opustila muža, lebo som našla lásku svojich snov, predošlý muž ma ponižoval, bil atď?! Písmo sväté je návod pre človeka, ako žiť a ako sa dostať do neba. Tento návod však ľudia neradi čítajú. Zháňajú sa radšej za inými návodmi, ktoré odporujú Božiemu slovu a tým si márnivo lichotia a klamú len sami seba. A tak sa napĺňa Písmo ktoré hovorí:

Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. 2Tim 4:3

Pohanskí doktori, sexuológovia, hovoria o smilstve ako niečom normálnom, pretože sú sami v tomto hriechu namočení hodne hlboko. Celý svet leží v tomto hriechu a bolo tomu od nepamäti. Dnes sa svet smeje z tých, ktorí sa držia Božieho slova, bojujú s týmto hriechom a mnohí víťazia. To sa svetu nepáči a prichádzajú posmešky. Katolík sa tu ocitá na tenkom ľade, lebo ani samotná Cirkev nie príliš rázne proti tomuto hriechu bojuje verejne.

Boh nám dal svoje slovo a 80% tohto slova je tak jasné a zreteľné, že aj malé dieťa ho dokáže pochopiť a vyložiť. Písmo je plné obrazov, príbehov, poučení, je hovorené našim jazykom, aby sme ho dokázali vnímať. Existuje tu však skupina ľudí, ktorí sa robia hlupákmi, lebo vraj si Písmo sami nevedia vyložiť! Istotne že sú ťažké odseky v Písme, ktoré vyloží iba Cirkev a sú ešte ťažšie odseky v Písme, ktoré sa ani Cirkev neodvažuje vykladať a preto tieto state nie sú predmetom dogiem a viery. Ale veľkú časť Písma si dokáže aj človek sám vyložiť a poučiť sa z neho, preto Hieronym hovorí, že kto chce poznať Krista, musí poznať Písmo!

A Písmo, Božie slovo jasne hovorí o sexualite. Písmo dokonca hovorí prekvapivú vec – kto je v zajatí sexuality – ten vlastne ani nie je kresťanom, ešte neprešiel ani na prvý stupienok viery, zvlášť posväcovania, dokonca ten nebude dedičom kráľovstva nebeského! Ako málo sa o tomto hriechu hovorí a káže a ako veľa tohto hriechu zvlášť v tejto pohanskej dobe je!

Poďme sa pozrieť do Božieho slova.

Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Kol 3:5

Svätý Pavol tu nehovorí o nejakých vraždách, zlosti, nenávisti, závisti, pýche – hovorí o hriechoch lakomstva a smilstva – s tým spája nečistotu. Nečistota je spolu s lakomstvom prvým upadnutím, s ktorým prídu ďalšie a ďalšie pády. Čo je jadrom tohto hriechu? Modloslužba!

Keď budeme rozjímať o tomto hriechu, ide tu o toto. Lakomstvo je druh chamtivosti ktorá vyviera z fyzického sveta. Všetko pre seba, hrabať pre seba – rovná sa lakomstvo.

Smilstvo je rovnaké lakomstvo a chamtivosť z duchovného sveta! Užívať si sám pre seba, pre svoje pocity, pre svoju rozkoš. Keď človek pozerá na pornografiu čo vlastne robí? Prijíma vnemy, nič nekoná len prijíma od prostitútky, pritom nič nedáva, pocity a rozkoš si necháva pre seba stáva sa tým viac uzatvoreným a sebeckým! Sex ako ho stvoril Boh je o odovzdaní sa ženy mužovi a naopak. Naopak smilstvo, ako druh sexu, je o vyťažení z toho druhého čo najviac pre seba, pre svoje sebectvo, pre svoje uspokojenie. Divíme sa že svet je sebecký, že je podráždený – vyviera to zo sexu. Preto Pavol veľmi presne vystihol, že hriechy sebectva a smilstva sú na rovnakej úrovni, ba dokonca sú bránami k ostatným hriechom a napokon sú modloslužbou. Prečo?

Keď je človek sebec, nemôže milovať blížneho a už vôbec nie Boha. Jeho svet je JA SOM, všetko pre MŇA! To je modlárstvo, kde nie je Pánom nášho života Boh, ale ja sám! Klaniam sa sám sebe a tomuto obrazu samého seba, dávam všetko – celý svet mu dávam pod nohy – dobré jedlo, pohodlie, lenivosť, rozkoše! Toto je prvotná modloslužba akú človek, dokonca aj taký ktorý si hovorí kresťan – koná bez toho, že by o tom rozjímal a rozpoznal ohavnosť tohto hriechu.

Písmo hovorí: Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Flp 3:19

Ich Bohom je brucho – to je modloslužba – Sám som na svojom tróne a Sám sebe dopriavam čo telo žiada. Po dobrom jedle, dobré uvoľnenie v rozkošiach rovná sa – modloslužba! Mnohí ľudia hovoria – ja sa predsa neklaniam Baalovi, diablovi, veciam tohto sveta – to je fyzická modloslužba. Ale čo tvoje vnútro? Čo duch? Klaniaš sa sám seba, svojmu menu, svojmu titulu, svojim zásluhám, svojim výkonom, dokonca svojim skutkom kresťana! Boha nemáš na tróne svojho života, ale máš tam sám seba a svoje pohodlie – svoju sebeckosť. Ja kraľujem – nechcem aby Tento (Kristus) kraľoval nado mnou – aj keď Krista vyznávaš!

Ján píše vo svojom liste toto: Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. 1Jn 2:15-16

Všimnime si slová – žiadostivosť očí! Pornografia je dnes bližšie človeku ako jedlo. Keď chcete jedlo, musíte zodvihnúť svoj hnilý zadok, ísť do chladničky a niečo si pripraviť. Ale pornografia, sýtenie sa nahými telami – pre to dnes nemusíte konať nejaké veľké veci – stačí kliknutie, stačí zapnutie mobilného telefónu. Je to tak jednoduché, nakŕmiť kráľa svojho života – naše JA, rozkošou a nečistotou. Kde sa tu teda berú tie otázky – je masturbácia hriech? Veď je to zhodenie Boha z trónu našej osoby a nahradenie bôžikom – modlou, ktorá si hovorí JA.

Pavol píše: A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1Kor 6:19

Zamyslime sa nad týmito veršami. Naše telo je chrámom Ducha Svätého. Prebýva v nás Boh, Boh v Troch osobách, pretože naše telo je chrámom tohto Boha. Spomínate si, ako v starej zmluve kňaz raz za rok išiel do svätyne svätých? S bázňou a trasením tam pristupoval, lebo tam prebýval sám Boh! Akú úctu mali Izraeliti voči tejto svätyni.

Nová zmluva ale hovorí o svätyni, že je naše telo chrámom Boha. Viete si to predstaviť, žeby kňaz starej zmluvy vošiel do Svätyne Svätých s prostitútkou a robil by tam na posvätnom mieste ohavnosť? Viete si predstaviť, že by tam vošiel hocikto, i keď tam nikto vojsť nemohol – a vykonával by tam svoju sexuálnu potrebu sám so sebou? Je to ohavné len na také niečo pomyslieť! Tak prečo si myslíme, že keď ako ľudia – kresťania, ktorí boli znovuzrodení z vody a Ducha – môžeme znesväcovať svätyňu nášho tela, ktoré je chrámom Ducha Svätého a tým chrámom Boha – lebo Boh je nerozdielny, aj keď je Trojjediný!?

Pavol nás varuje: Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc. 1Kor 10:8

V starej zmluve sa Izraelci dali nalákať Moabčankanmi, ktoré mali pekné postavy a zviedli ich. Boh sa však nahneval a skrze svojich služobníkov pobil týchto smilníkov a preto tu stojí tento Pavlov varovný verš – za jeden deň ich padlo 23 000!

Zjavenie Jána, posledná kniha Písma Svätého hovorí: Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. Zjv 2:14

Dve veci tu má Kristus proti kresťanom. Obetovať modlám a smilniť. Keď človek upadá hlbšie a hlbšie vo svojich hriechoch, až to končí vraždou, sebevraždou, alebo tými najohavnejšími hriechmi, začína to vždy nevinne. Modloslužbou a smilstvom. Tieto dva hriechy, ktorými nikomu neubližujeme – ako hovoria ľudia bez poznania Písma – sú počiatkom ostatných hriechov a úpadkom až na samotné dno! Upadanie v hriechu nie je nejaké rýchle, nie je to nejaký rýchly pád, ale postupné odpadávanie od Boha a jeho Slova, až prídeme do miest čiernych dier a odtiaľ sa nedostaneme inak, ako pomocou Božej milosti.

Adam a Eva prepadli modloslužbe – dali miesto Boha, na trón svojho srdca svoje JA. JA budem ako BOH.

Modloslužba svojmu JA, to je prvoradá modloslužba! Mnohí protestanti sa pohoršujú nad tým, keď katolík sa modlí pred krížom, alebo pred obrazom Pána a označujú to za modloslužbu. Aký omyl! Modloslužba nie je povrchné uctievanie, modloslužba začína v srdci, je klaňaním sa samému SEBE. Kŕmením tejto modloslužby je smilstvo, ktoré utešuje a uspokojuje túto modlu JA nášho srdca. Preto Zjavenie Jána veľmi pekne hovorí, že obetovať modlám a potom smilniť, sú dva prvotné hriechy, z ktorých pochádzajú všetky hriechy.

Vezmime si stav pred potopou – ľudskí synovia videli, že sú ženy pekné a brali si ich za manželky – koľko sa im zachcelo!. Vzniklo mnohoženstvo, dnes mnohé náboženstvá majú ustanovené mnohoženstvo – to je modloslužba! Je to odporné Bohu! Dokonca aj Izraeliti toto konali a keď prišiel Ježiš, napravil tento špatný hriech a povedal, že muž má byť mužom jednej ženy a bodka. Ale z tohto hriechu smilstva, vznikajú ostatné hriechy – nie naraz sa objavia, ako keď spadneme na dno – my padáme postupne, nenápadne. Takto padol celý Izrael do ťažkých hriechov. Preto náš Pán hovorí Židom, že ich vodcovia – teda kňazi a učitelia – vyjedajú domy vdov, obcujú s nimi a sú pritom lídri národa! Ako by taký národ mohol byť svätým – oddeleným národom pre Boha, keď samotní vodcovia upadli?! A nedeje sa toto aj v Cirkvi dnes a nedialo sa to v minulosti? Tí ktorí mali byť učiteľmi a ukážkou svätosti, vzorom pre svoje ovečky – žili v ťažkých hriechoch sexuálnych a preto boli iba slepými vodcami ktorí vedú slepých.

Preto si treba chrániť v prvom rade zrak. Ak si nechránime zrak, začneme padať hlbšie až sa prepadneme do pekla. Preto Jób keď pochopil veľkosť Boha, uznal že je smilník, inak by nevyriekol toto: S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu. Jób 31:1

Jób sa zrieka smilstva a začína tým, že so svojimi očami uzatvára zmluvu. Takto upadol kráľ Dávid, prechádzal sa večerom na streche kráľovského domu a uvidel z tej výšky ženu ako sa kúpe. Oči ho zviedli, potom chute, srdce a bolo po kráľovi – stal sa z neho smilník a dokonca muža tejto ženy nechal zabiť v prvej línii. Vidíme tu, kam až tento hriech smeruje, kde končí! Vraždou!

Preto Jakub píše: Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Jak 1:15

Kde je teraz tá otázka – veď masturbácia nikomu nič zlého nerobí? Písmo hovorí aby sme bojovali, inak nemôžeme byť kresťanmi! Prvým schodom kresťana je jeho čistota. Ak má kresťan manželku tak vo vzťahu k nej a ak je sám, ako bol Svätý Pavol, či už je kňaz alebo rehoľník, alebo slobodný – absolútna čistota! Lebo človek nečistý nemôže viesť druhých ľudí!

Pán nám hovorí tie známe verše: Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!« No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Mt 5:27-28

Smilstvo nie je ani tak hriechom vonkajším – to je len jeho dokonanie. Je to hriech vnútorný, ktorý sa dokonca dá zakryť – ale nie pred Bohom! Koľko ľudí hovorí, tento hriech je silný, neprekonám ho, som slabý – istotne že si. Ale o tom je viera – koľko veríš, na toľko tento hriech zlikviduješ s Božou mocou! Ak totiž nevyhráš nad týmto hriechom, tvoja viera je falošnosť, je to iba placebo pravej viery.

Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. 1Kor 6:9-10

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť,modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Gal 5:19-21

Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník, ani nečistý, ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. Ef 5:5

Treba si uvedomiť, že proti tomuto hriechu je zvlášť nutné bojovať. Je to hriech cez ktorý nikto neprejde Božím súdom ako ospravedlnený! Povieš mi – veril som v Krista – ak si veril v Krista skutočne – tento hriech si zanechal – inak tvoja viera bola veľmi povrchná a prakticky si iba súhlasil vo svojom rozume o správnosti viery, ale si ju nijako nepraktikoval!

Svet je dnes plný hriechov sexuálnych a snaží sa ich ospravedlniť. Dokonca v samotnej Cirkvi sa prehliadajú tieto ťažké hriechy a tak sa divíme, že vystúpia kňazi, ktorí sa priznávajú v lásku k inému mužovi – a Cirkev je hluchá. Ak je Cirkev hluchá, my hluchí byť nemôžeme! Pavol píše Timoteovi – hlásaj Slovo Božie vhod či nevhod! Ak Cirkev spí a prehliada hriechy sexuálne, ty mlčať nemôžeš a musíš ľudí karhať. Možno sa budú niektorí ponosovať biskupom, že ten ich kňaz hovorí niečo, čo je dnes zastaralé – a tu platia tie slová – karhaj VHOD či NEVHOD – je to jedno!

Iní si zase zatvoria uši a povedia, ja nerozumiem Písmu svätému, ja neviem o čom hovorí a to len preto, lebo sa takému človeku dobre žije v nerestiach a hriechoch a nechce načúvať učenie Boha. Zakončím veršom tejto veľmi obsiahlej témy, ktorá má oveľa viac veršov ako som tu spomenul a to spomienkou na Ezaua:

Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. Hebr 12:16

Sám ma tento verš prekvapil, pretože nikto dnes nespája vo svojich kázňach Ezaua so smilstvom. Až keď pozorne prejdeme tento verš, si to tam nenápadne všimneme. Vieme dobre že Ezau za misu šošovice predal svoje prvorodenstvo Jakubovi. Ale prečo? Tu je odpoveď – Ezau bol smilník! Byť smilník znamená, že som sebec, že všetko robím pre modlu JA. Preto bol Ezau tak obľúbený pre svet, lebo sa predvádzal ako dobrý lovec, ako mocný muž – ale to neplatí pred Bohom.

Bojujme proti tomuto hriechu, bojujme ako nám sily stačia. Nemusí ísť o boj fyzický, ale v boj vo svojom srdci, kde smilstvo chová často svoje romantické predstavy, príbehy, snenia a snívania. Padneme, môžeme padnúť, ale treba sa postaviť, prosiť o odpustenie cez svätú spoveď a znovu vytiahnuť zbrane a zápasiť. Kapitulácia pred týmto hriechom je prehra nebeskej vlasti.

Keď konáme akúkoľvek nečistotu, prichádzame do Svätyne Svätých a tam pred tvárou samotného Boha páchame ohavnosť. Diabol nemá väčšiu radosť ako tú, keď vidí kresťana páchať tento hriech. Ak nezvíťazí kresťan nad týmto hriechom, čo je prvým schodom posväcovania vo viere – nemá šancu byť dobrým kresťanom, zakúšať milosti neba, kráčať cestou viery, konečnou stanicou mu nebo byť nemôže – tak hovorí Boh vo svojom slove.

Kroťme svoje zmysly, svoje oči a praktizujme často pôst, ktorý je dnes tak veľmi nepopulárny, ktorý je malým odriekaním si jedla, z ktorého môžeme potom konať odriekania väčšie, vrátane čistoty. Pavol hovorí o dvojzmyselných rečiach, ktoré sú nebezpečné, narážkach na opačné pohlavie. Ako návod píše:

Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých,ani mrzkosť, ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. Ef 5:3-4

Amen…