Pokračovanie predošlých rozjímaní nad Písmom…

Keď som sa dlhé a dlhé dni modlil za to, aby som sa dozvedel, akéže to evanjelium kázal Svätý Pavol, narazil som na jadro:

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. 1Kor 2:2

Svätý Pavol tu hovorí, že už nič nechce iné učiť, len Krista ukrižovaného. Toto je totálne jadro Pavlovho kázania a o ničom inom sa nechce baviť. K tomu dodáva, že ak by niekto učil inak evanjelium ako on a apoštoli, nech je prekliaty, aj keby to bolo zjavenie z neba, aj keby to bol pápež, učiteľský úrad Cirkvi, dokonca sám Archanjel Michal by zostúpil a hlásal niečo iné – prekliaty jest!

Máme tu verš a čo ďalej?! Prečo Pavol zúžil celé evanjelium na Kristov kríž? V predošlých článkoch sme sa zamýšľali, nad strašnou skazou ľudského rodu, ktorý nemá v sebe potenciál sám seba spasiť nijakým spôsobom. Sme ľudia ktorí visia nad ohnivým peklom, do dňa kedy Boh neprestrihne nitku a padáme dolu. A tu je odpoveď na Pavla – ako nespadnúť do pekla, ako mať účasť na Božom kráľovstve?! Jediná možnosť je chytiť sa vierou Kristovho kríža, objať ho a nepustiť. Kristov kríž zachraňuje.

Prečo?

Kristus na kríži vykonal obetu! Stará zmluva mala obety, kde z nevinných zvierat zachraňovala krv, ale to bola obeta nedostatočná. Milióny a milióny zvierat bolo zabitých a predsa – tieto veľké obety nedokázali zachrániť človeka k večnému blahu. Zmazali časť viny, ale nedokázali zmazať vinu celú – boli to obety nedostatočné.

Prečo krv?

Stará zmluva hovorí, že jedine nevinná krv dokáže zmyť hriech. Nevinná krv zvierat bola slabá na to, aby hriech dokonale zmyla a ak by sa použila ľudská krv, nič by to platné nebolo, lebo človek sa rodí hriešny – nie je nevinný – a teda jeho krv hriechy zaručene nezahľadí. Aká bola iná možnosť?! To nikto nevedel, pokiaľ sa sám Kristus, nevinný baránok, Boží Syn, neobetoval miesto padlého človeka. Toto bola obeta, ktorá dokázala zahladiť hriechy všetkých ľudí, pretože sám Boh v ľudskom tele, priniesol tak mocnú obetu, že by vystačila na nekonečné zahladenie vín.

List Hebrejom píše:

Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento (Kristus) priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. Hebr 10:11-12

Toto je jadro evanjelia, toto je jadro dobrej správy, toto je tá moc o ktorej Pavol všade hovorí. Ty si tu povieš – čo je na tom zvláštne? Mnohí ľudia toto čítajú, ešte duchovne mŕtvi a prebehnú to bez povšimnutia.

Kňazi konali každý deň obety, nedostatočné. Ale Kristus priniesol obetu dostatočnú, lebo sa obetoval ako baránok, bez jediného hriechu, človek a zároveň Boh.

Pamätáme si na príbeh, kde Abrahám išiel na vrch obetovať Syna Izáka. Poviazal ho, napriahol sa nožom a v tom momente ho zastavuje anjel. Ukazuje mu baránka, ktorý bol zachytený v kroví a miesto Izáka je obetovaný tento baránok. Toto je predzvesť Kristovho kríža. Človek v roli Izáka si zasluhuje večnú smrť v pekle, ale miesto neho je obetovaný nevinný baránok.

Keď rozjímame o Kristovom utrpení, o potení krvi, pľuvaní, posmeškoch, bičovaní, fackách, korunovaní tŕňovou korunou, prebíjaním rúk a nôh klinmi, potom tú bolesť na kríži – všetko je to strašné čo sa stalo. Ježiš bol tak dobitý, že ho už ani nebolo poznať, krv zasiahla každé miesto jeho tela, každý milimeter. Ale predsa – keď sa Ježiš modlí v záhrade, aby bol kalich od neho odvrátený, viete čoho sa najviac desí?

Bolo mnoho mučeníkov po Kristovi, ktorí s piesňou na perách kráčali do arény, kde ich trhali levy. Ak sa nebáli Kristovi nasledovníci, sám Kráľ Kristus, nemal až taký strach z fyzickej bolesti a utrpenia, i keď aj o tomto v Gestemanoch vedel, aké bolesti ho čakajú. Ale čo ho najviac desilo bolo to – že ON – ktorý nepoznal hriech, sa stal hriechom za nás!

Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. 2Kor 5:21

Prečo sa desil toho, že sa stane hriechom za nás, teda že vezme hriechy sveta a na svojom tele ich vynesie na kríž?

Sám (Kristus) vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo. 1Pt 2:24

Toto sa nikde nedozvedáme, toto vykapalo z kázní čo tu napíšem. Prečo sa Kristus bál práve tohto, že vezme hriechy na svoje tele a vynesie ich na kríž? Pretože tak naplní Božiu spravodlivosť, naplní Boží spravodlivý hnev!

Čo to znamená?

Boh ak je spravodlivý a dobrý, musí hriech odsúdiť! Písmo hovorí, kto zhreší (stačí raz), zaslúži si večnú smrť! Boh každého hriešnika musí odsúdiť, bez mihnutia oka, bez najmenšej milosti, bez akéhokoľvek zľutovania. Ale tu je oltár – oltár v tvare kríža a na tento oltár vystupuje človek, ktorý nesie – nie hriechy jedného človeka – On tam nesie hriechy miliónov ľudí! Ten ktorý nepoznal hriech – Kristus Pán, sa desí že bude mať hriech na svojom tele a teraz vie, čo sa na kríži udeje!

Boh – Spravodlivý Boh MUSÍ hriech odsúdiť! Vidí oltár, vidí svojho Syna a Syn sa mu protiví! Povieš – toto nie je pravda, Ježiš je Boh, On je Boží Syn – nepoznáš Písmo! Syn sa mu protiví, lebo je celý hriešny presne tak, ako je celý dobitý na každom milimetri tela, rovnako je ranený našimi hriechmi ktoré vyniesol na kríž.

Naše spasenie nebolo preto, lebo Ježiš bol umučený takmer na smrť! Keby ste v starej zmluve vzali baránka, ktorý by bol dobitý a krvavý – to samé od seba by nepokrývalo vaše hriechy. Hriechy sú zmyté až v momente, kedy je baránok zabitý!

Tak aj Kristus Pán. Bol dokaličený, bol celý od krvi, prežil niečo strašné, čo nikto nikdy neprežije – ale to nie je pre Neho to najdesivejšie. Boh rovnako ako Abrahám, berie svojho Syna na vrch ktorý sa volá Kalvária, tam ho priviaže na oltár kríža, a Jeho smrťou po ktorej Boh Otec túži, nás zmieril so sebou!  Ježiš vidí a cíti Boží hnev, hnev svojho Otca a preto žalostí – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil! Celý hnev Otca je vyliaty na Syna – za nás! Čítali sme v Zjavení Jána, že Boží hnev je horší ako smrť, že tí hriešnici, ktorí zomrú bez Krista, budú nariekať, aby ich zabili skaly, ale smrti už nebude:  Volali vrchom a bralám: „Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne Zjv 6:16.

A tu celý ten strašný hnev Boha, padá na Jeho vlastného Syna! Toto bol ten kalich, ktorého sa Kristus desil!

Povieš – toto tak nemôže byť, toto je silná káva, toto si si vymyslel! Nečítaš Písma, nechápeš vieru!

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením. Iz 53:10

Bohu Otcovi sa páčilo ho zdrviť! Tam nebol súcit, tam nebolo miesto pre poľavenie – videl Syna ktorý je pokrytý hriechom na každom mieste tela a nemá s ním súcit, lebo odplata za hriech je smrť! Necháva zomrieť svojho Syna na kríži a dokonca sa mu páči to, že ho zdrvil.

Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Iz 53:6

Boh uvalil na neho našu neprávosť, lebo inak by spasenie nebolo možné! Kde sa tu vzala tá odporná teológia, ktorá ukazuje že mimo Kristov kríž je možná spása?! Tí ľudia ktorí toto hlásajú, nechápu čo sa stalo na Golgote, nechápu čo musel Boh vykonať a Syn podstúpiť! K čertu s takými diabolskými vyznaniami, kde sa obchádza Kristov kríž, čo je centrum evanjelia, čo je centrum kázania o Kristovi! To nebola len taká hra, to bola skutočná obeta Syna za nás.

Film umučenie Krista od Mela Gibsona je iba pozlátkou, nepodarenou scenériou toho čo sa naozaj na Golgote udialo, čo v tomto filme nikdy nebolo a byť nemohlo. Najdôležitejšou vecou, bol vyliaty Boží hnev na Svojho Syna, ktorý je tak desný, že pred ním celý vesmír ukrýva svoju tvár a tu hľa – jeden človek na kríži – Ježiš – znáša tento hnev Boha Otca, nie miesto života jedného hriešnika – ale milióny hriešnikov!!!

Tam na kríži visí Ježiš Kristus a čaká na ortieľ Svojho Otca – bude zabitý pre tvoje hriechy! Ty, ktorý si zlý, hriešny skazený človek – ty ktorý o sebe hovoríš aký si skvelý, koľko dobra v sebe máš – pozri hore na kríž – kvôli tebe a tvojej, odpornosti tam medzi zemou a nebom visí človek – Kristus Pán. Ale ak veríš v Neho, ak veríš v túto jeho obetu za teba – sú ti odpustené hriechy. Chápeš prečo? Lebo kríž je oltár, Kristus je obeta a táto obeta je tak mocná a silná, že dokáže sňať hriechy všetkých ľudí ktorí kedy žili a to minulé, prítomné aj budúce…

Pri týchto veršoch plačem a plakal som aj vtedy, keď mi Boh otvoril oči a ukázal mi, čo pre mňa odporného hriešnika vykonal. Ale toto nie je koniec! To nie je koniec Pavlovho kríža a hlásania o ňom. Vráťme sa k listu Hebrejom ešte raz, aby si to uvidel milý čitateľ:

Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento (Kristus) priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. Hebr 10:11-12

Ježiš vykonal raz a navždy obetu, ktorá raz a navždy pokryla všetky hriechy tých, ktorí v Neho uverili! Povieš si – aj moje budúce? Všetky! Pavol píše:

Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; Rim 8:1

Už nie je odsúdenie pre tých, ktorí veria! Ty povieš, to je nemožné! Moja teológia to hovorí inak – tvoja teológia je ľudským učením, my sa tu bavíme o učení Boha. Neprijal si Kristov kríž a Jeho dokonalú jednu a jedinú obetu, ktorá raz a navždy zmyla všetky tvoje hriechy.nie je odsúdenie pre teba, Kristus ako obeť, ako baránok, vzal tvoje hriechy a na kríži boli právoplatne odsúdené Božím hnevom, ktorý mal spadnúť na tvoju hlavu, ale spadol na hlavu Ježiša Krista!

Alebo chceš povedať, že táto absolútne dokonalá obeta, bola nedostatočná – ako obety zvierat?

Zostáva už iba jedna podmienka tvojej spásy – slúžiť Kristovi, kráčať za ním, posväcovať svoj život. Musíš dobehnúť beh viery ako píše Apoštol Pavol. Aj tu by som mal niečo čo by si nezniesol, ale to nechám radšej bokom.

Prečo je dnes Cirkev v tomto stave, prečo sa neustále kĺzala dolu smerom k liberalizmu a humanizmu? Lebo odvrátila uši od Boha a vymyslela si iné evanjelium, ktoré Pavol nekázal! Ako môžeš kráčať za Kristom, keď nemáš odpustené hriechy raz a navždy?! Pavol píše – radujte sa v Pánovi, radujte sa vždy. Ako sa môžeš radovať, keď máš strach, že zomrieš bez milosti posväcujúcej? V momente prijatia Krista ako svojho obetného baránka celým srdcom, Boh ti dá uistenie odpustenia a spadne ti ťažký kameň ako veľké bremeno ktoré si nosil.

Keď som sa ocitol v ťažkej kríze viery a hľadal som ďalšie a ďalšie výkony, mal som plány založiť to či ono, kongregáciu, modlitebné spoločenstvo, a čo ja viem čo ešte – skolaboval som! Boh ma drvil a drvil tak ťažkými hriechmi, že by som musel sedieť neustále v kostole pred spovednicou. A v tomto stave mi ukázal evanjelium ktoré je vyložené Bohom v samotnom písme! Nemôžeš sa posväcovať bez toho, že by ti neboli odpustené všetky hriechy bezo zvyšku! Kristova obeta nebola nejaká obeta zvieraťa, to bola tak dokonalá obeta, ktorá pokryla hriechy aj tých, ktorí sa ešte nenarodili! On ju vykonal RAZ a NAVŽDY! Nie je sa o čom tu baviť! Ak toto nevieš – tvoje posvätenie bude iba tvojou silou a to bude mizéria, slabosť, úpadok, nespokojnosť, zúfalstvo a na konci života balancovanie na hrane spásy. Kristov kríž nemôžeš prijať bez toho, že by si nevedel ako veľmi si na tom zle, aký si špatný človek. Preto tu boli tie dva články o zaslúženom pekle človeka, aby si sa pýtal – čo mám teraz robiť?

Lebo Ježiš hovorí, že zdraví lekára nepotrebujú. Musíš spoznať svoju diagnózu, svoj strašný chorobný stav a vtedy príde liek – Kristus a jeho zástupná obeta na kríži. Hriešnici ľahko k Ježišovi chodili, ale farizeji a zákonníci nepoznali svoj strašný stav pred Bohom. Mysleli si že sú celkom dobrí, konali skutky, dávali desiatky, pomáhali vdovám a chudobným, dávali peniaze na chrám – to je náboženstvo. Toto by si mal poznať aj ty zo svojho života – takto farizeji žijú! Ale Kristus Pán chce, aby si spoznal svoju ťažkú vinu, ktorá by ťa ťažila ako kameň a ty by si hľadal toho, kto ti tento kameň odníme. Je tu Kristov kríž a Golgota.

Preto sú tu tri kroky evanjelia. Uvedomenie si že si stratený človek, stratený hriešnik. Kristov kríž, ktorý je oltárom, kde sú ti odpustené všetky hriechy, pretože Kristus Pán tam za teba zomiera v ťažkej agónii, je obetovaný Bohu Otcu, táto obeta je tak mocná, že pokrýva nielen všetky tvoje hriechy ktoré si spáchal a spáchaš počas života – ona pokrýva hriechy miliónov ďalších ľudí.

Ak sú ti vzaté hriechy, kráčaš za tým, ktorý sa za teba obetoval a už nepotrebuješ nič k životu, len Boha.

Eucharistia je pripomienka tejto obety, jedinej a skončenej. Je to sprítomnenie si nášho Pána, je to radosť byť s Pánom, okolo jeho stola oltára. Posilnenie sa Pánom vo svätom prijímaní, rozjímanie pred vystavenou monštranciou, Ježiš je reálne medzi nami. Eucharistia je veľká sila k posväcovaniu, ako napísal jeden svätec – sú to peniaze na úzkej ceste k úzkej bráne. Spoveď je rovnako potrebná, pretože Ján píše, že ak zhrešíme, máme Krista prostredníka, máme si hriechy vyznávať a tak sa vzájomne ťahať vo viere, odstraňovať hriech. Ale systém starozákonný, kde hriechy boli nedokonale odpustené a aj to iba do doby spáchania ďalšieho hriechu, Kristova obeta končí! Milosť posväcujúcu kresťan dostáva v momente uverenia v Krista, v jeho spásonosný kríž a zotrvania v tejto viere. Strata milosti posväcujúcej je možná len so stratou viery, nie s upadnutím do hriechu, lebo ten bol absolútne vymazaný. Vedel by som ukázať kde sa v Cirkvi odbočilo od tejto pravdy a na človeka sa ušilo jarmo.

Až keď sa vráti človek k starému dobrému evanjeliu, nájde radosť zo spásy, všetky herézy odmietne, zvlášť spásu mimo Kristov oltár v kríži! Nájde spokojnosť a úplne inú kvalitu kráčania za Kristom v ceste posvätenia, v odmietnutia sveta, vo svetských radovánkach a rozkošiach. Keď čítam svätých, mnohí išli cestou tvrdého asketizmu, pokiaľ sa Boh nad nimi nezľutoval a neukázal im svoju slávu, a až potom Boha nasledovali z tejto lásky Boha k človeku. Lebo láska Boha k človeku je LEN a LEN cez kríž Jeho Syna. Mimo Krista je Boh spravodlivý, až tak spravodlivý, že neušetril ani Ježiša – nie ešte teba!

Peter k tomu hovorí:

Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. 2Pt 2:4

Kde sa berie tá nezmyselná teológia, že hriešny človek, by bez Krista a Jeho obety mohol byť nejako inak spasený? Keď prijmeme zlé pravdy, z nich vzniknú ďalšie zlé pravdy a naopak – dobré a správne učenie, dávajú človeku istotu a radosť.

Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Rim 8:31

Mojim najväčším problémom bolo to, že som si myslel, že takto to hlásať nemôžem, lebo to ide proti tradícii Cirkvi. Tradícia učí, že človek zhreší, musí ísť na spoveď, tam dostane opäť milosť posväcujúcu a platí na neho obeta Krista. A to zase do doby, kedy zase nezhreší. S týmto som bojoval – hovoriť alebo nehovoriť o tom, že to je úplne iné evanjelium, toto prakticky ani evanjelium nie je, je to náboženstvo a nie viera. My sme spasení z viery. Diabol už nedoráža na to, aby človek neupadol do hriechu, diabol začne dorážať na to, aby to takto nebolo hlásané…

Je potrebné chodiť na spoveď, je potrebné hriechy vyznávať, k Eucharistii, k prijatiu Krista vo sviatosti oltárnej, by nikoho ani len nemalo napadnúť, že by tam išiel bez svätej spovede. Ale hriechy – už mám odpustené – všetky! Už mám pokoj s Bohom! Už nestojím na začiatku a denno denne sa nepýtam – som spasený? Budem spasený? Ako budem spasený? Čo keď zhreším hneď po spovedi tak, že ma zrazí auto, ja budem preklínať vodiča, ktorý mi spôsobil ťažké bolesti a zomriem v tomto stave. Pôjdem do pekla. Toto nie je evanjelium! Toto je systém strachu! Nechcem sa tu dotýkať vecí, prečo a ako to vzniklo. Nebolo by to pekné písanie.

Až keď sa staneme novými ľuďmi a to tak, že nám Boh obreže srdce, potom sme sa stali nasledovníkmi Krista.

A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Rim 5:1

Máme pokoj skrze nášho Pána a Jeho kríža a sme ospravedlnení z viery. Ospravedlnení pred Bohom. Keď som nad tým rozjímal, predstavil som si, ako som prišiel na súd, postavil sa pred ten veľký mocný a hrozný tribunál a počul svoje meno. Otvorili knihu a tam bol môj dlžobný úpis Bohu. Stálo tam – tento človek spáchal za život 700 miliónov hriechov. Pod ním však bola pečať – tento je náš, je to nebešťan. Kristus Pán jeho dlžobný účet vyplatil, obetou na kríži, podpis vlastnou krvou! Vymýšľam si? Mám bujnú fantáziu? Nepoznáš Písma milý človek…

Aj vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, (Boh) oživil s ním (Kristom) a odpustil nám VŠETKY hriechy. Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. Kol 2:13-14

Ježiš keď kráčal na kríž, na oltár Boží, vzal moje hriechy a nielen to – on vzal dlžobný úpis a tam – TAM na kríži ho pribil kladivom s nadpisom – nevinný! Keď sa Otec Boh pozerá na mňa, nepozerá na mňa inak, ako cez svojho Syna, ktorý svojou krvou vyplatil moje všetky hriechy, napísané na dlžobnom úpise. Preto môžem povedať – Abba Otče – Otecko – lebo stojím v Kristovi pred Ním. Beda mi, ak by som hovoril Otecko a nestál by som v Kristovi! Pamätáte na svadbu z evanjelia, ako tam sedel človek, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. Boh ho vyhodil von! Bol to kresťan ktorý konal zo svojej sily a skutkov – bez Krista.

Boh už tým, ktorí prijali Krista, nepozerá na hriech. My sme frustrovaní, myslíme si že nie sme pre Boha dosť dobrí lebo hrešíme – nie sme dobrí – ale v Kristovi už Boh naše hriechy prehliada. Povieš mi – toto nikde nie je, takto to neexistuje že by stálo v Písme – vidíš svoje slepotu a nevedomosť:

Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 2Kor 5:19

Veď Dávid píše v žalme: „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta.“ Rim 4:7-8

Tu nejde o to, že Boh nám neustále odpúšťa hriechy, až je z toho úplne unavený. Tu sa píše niečo iné – Boh nám už hriechy nepočíta, nepripočítava nám ich v momente uverenia obety Krista. V momente uverenia počítadlo našich hriechov sa zastavuje! To ale neznamená že by sme mali hrešiť – práve naopak. Dôkaz že sme skutočne uverili je ten, že hrešiť prestaneme a začneme tvrdo bojovať – lebo MILUJEME BOHA! Ak človek hreší aj po tom, čo tvrdí o sebe že prijal takto evanjelium – neuveril tejto správe, len si to namýšľa. Preto posvätenie je treťou časťou evanjelia, je dôkazom našej viery.

Ale ak ste skutočne uverili v obetu Krista, ako v obetu jednu jedinú a konečnú – Boh vám už hriech nepočíta. Dostanete pečať do srdca a budete s radosťou a s milovaním Boha kráčať za tým, ktorý vás vykúpil!

Izaiáš hovorí:

Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti. Iz 43:25

Boh zotrie tvoje hriechy, neprávosti a už si na ne nespomenie ak stojíš vo viere. Pán ale hovorí, že to nerobí pre naše pekné oči, naše výkony – ale kvôli SEBE to robí!

List Hebrejom zakončuje túto vec takto:

A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: »Poznaj Pána,« lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich, pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem.“ Hebr 8:11-12

Pavol píše o spravodlivosti Božej. Boh musel odsúdiť hriech, odsúdiť hriešnika. Kristus vzal hriechy svojho ľudu, vytiahol ich na drevo kríža, tam pribil dlžobný úpis každého, kto v Neho verí a už neexistuje odsúdenie pre jeho ľud. Boh takto vykonal spravodlivosť z viery. Neodsúdil mňa, ale odsúdil za mňa Syna. No na moje hriechy si už nikdy nespomenie.

Božia spravodlivosť je skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť:  že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. Rim 3:22-26

Sám náš Pán ide tak ďaleko vo svojej reči, že hovorí o tých, ktorí ho prijmú vierou – nepôjdu dokonca už na posledný súd! Tento verš nám vyráža dych, lebo je prehliadaný vo víre nepodarených teológií, podobne ako verše ktoré sú hore. Ale pozrite čo Ježiš hovorí:

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Pán Ježiš nehovorí – bude mať večný život – už má (prítomný čas) večný život a nepôjde na súd!

Mohol by som tu pokračovať Božím slovom hodne dlho. Tých veršov radostnej správy je neúrekom. My ľudia vo svojej slepote a závisti, dokážeme evanjelium skomplikovať a prekryť, aby sa iní ľudia nemohli radovať. Na toto sa Pavol hneval, vidíme to u Galaťanov, ktorí uvalili vo svojich zboroch na kresťanov zákon. Ani zákon nad nami nepanuje, ak sme v Kristovi! V momente viery dostávame obriezku srdca a sme novými stvoreniami. A nejde to vykonať nejakým rituálom, ľudským úkon – to je moc Božia! Preto keď Nikodém ide za Ježišom, ako môže byť spasený, Ježiš ho zahanbuje – ty si učiteľ a toto – základ celej viery – to nevieš???

Musíš sa narodiť znovu – už nie telesne, ale duchovne, lebo duchovne je človek mŕtvy. Ale to nejde z vôle človeka, ale z vôle Boha. Človeku je to nemožné aby sa znovuzrodil, rovnako ako mu je nemožné, aby sa narodil fyzicky kam chce. Ale je to možné Bohu a keď Boh vykoná toto znovuzrodenie, zo svojej milosti a lásky, nastáva obrátenie, človek dostane pečať do srdca a miluje Boha, miluje, miluje!!!

A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. 2Kor 1:21-22

Až potom človek kráča vo viere a odhadzuje svet – nie pre svoje výkony a svoju chválu, ale pre Boha, jeho chválu a slávu. Lebo bol to Boh, kto vykonal toto dielo na človeku, aby sa cez človeka oslávil…

Vedel by som písať a písať. Keď sa udeje u vás nadprirodzená premena, už nie ste tým človekom ktorým ste bol. Otvoria sa vám Písma a chápete mnoho vecí, ktoré boli ukryté pred vašimi očami. Zvesť o kríži je bláznovstvom pre tých, ktorí hynú. Najhoršie na tom je to, že väčšina kresťanstva Kristov kríž prehliada! Zháňajú sa za zážitkami, zjaveniami, múdrosťou, chcú napodobňovať iných ľudí, pre ktorých mal Boh inú cestu, utešujú sa svojimi výkonmi, modlitbami – toto všetko príde prirodzene a s nadšením, láskou k Bohu – v tom momente, kedy človek dostane nové srdce a novú prirodzenosť. Lebo Boh hovorí:

A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Ez 36:26

Bolo tu napísaných a vytiahnutých mnoho veršov. Viera stojí na Bohu a Jeho slove ako základe. Viera je z počutia Božieho slova. Čím viac ideme do týchto veršov a rozjímame nad nimi, tým nám Boh viac a viac odkrýva a robí nás šťastnejšími. Naša viera rastie, naše modlitby sa prelievajú cez okraj, naša chvála Bohu je plná radosti a nadšenia. Už nie sme nepriateľmi s Pánom.

Ale naopak – ak sa prestaneme sýtiť Božím slovom, ak prestaneme rozjímať o tom, čo Boh pre nás vykonal, naša viera padá a môže prísť deň, kedy naše srdce zostane ľahostajné ku Kristovmu krížu a strácame tým všetko – spásu, posvätenie, nadšenie pre Krista. Už to nie sú hriechy ktoré sú nebezpečenstvom, lebo človek nie je spasený zo svojej svätosti ktorú ani nemá, ale je spasený z viery. Preto je viera to, čo potrebujeme plniť a sýtiť. Ja však verím, že keď Boh dobré dielo v človeku započal, to dobré dielo aj dokončí. Lebo Boh nedáva iba obrátenie a obriezku srdca, on zaručuje aj kráčanie za Kristom…

Tu zasiahnem do obriezky srdca, čo bude téma na inokedy. Rád by som vyložil to, prečo musíme byť židmi, prečo musíme byť deťmi Abraháma, ktorému Boh zasľúbil potomstvo. Prečo musíme byť potomstvom Abrahámovým – židmi – nie však podľa tela, ale podľa ducha, lebo Ježiš hovorí – spása je zo židov.

Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je tá, ktorú vidieť na tele, ale Židom je ten, kto je ním vnútri, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie podľa litery; a jeho chvála nie je od ľudí, ale od Boha. Rim 2:28-29

Určite sa k tejto úchvatnej téme ešte vrátim. Mnoho vecí som vynechal, ale som rád, že mi Pán dal túto reč a mohol som sa o ňu podeliť… Samozrejme príde aj vlna kritiky, ale Krista hlásať inak nemienim ako sa ohlasuje sám a ako ho ohlasuje Boh. Hlásanie o kríži je v cirkvi vyprázdnené a tým je vyprázdnená aj viera, aj moc. Poslúchajme Pavla, ktorý kázal len a len Krista, toho ukrižovaného…

Mnohé veci ktoré vyzerajú že sú správne, sú postavené na hlavu. Voz sa dáva pred koňa, keď sa učí, že musíme konať veľa skutkov aby sme si zaslúžili nebo. Ono je to presne naopak – najprv dostaneme nebo a potom konáme skutky, tak je kôň postavený ako má byť – pred voz. Keď Boh zasiahne človeka do srdca a ukáže mu sám seba vo svojom slove, človek uvidí koľko podivného učenia, zbytočností, komplikovanosti, ktoré sa do viery naniesli. Pritom spása je možná len a len cez Krista a len a len zo zjavenia ktoré je zapísané v Písme, plus niektoré veci sú objasnené v tradícii. Aká moc a sila ide z Boha priamo, keď si čítame Jeho slovo, sa nedá zrovnať ani s najlepším kázaním najväčších kazateľov. Stačí jeden verš a človekovi sa zmení život. Preto je napísané:

Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako Božie slovo; a ono pôsobí vo vás veriacich. 1Sol 2:13

Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. Hebr 4:12

AMEN…