Moderné kresťanské učenie, odmieta zvrchovanosť Boha tak, že by Boh zasahoval do takzvanej slobodnej vôle človeka. Čo je to slobodná vôľa a kto je to Boh, pozrieme v Písme, tam, kde sa Boh ukazuje a zjavuje tak, aký skutočne je.

Boh je absolútne zvrchovaný. Čo sa rozhodne vykonať, to vykoná. Použije pritom všetky podmienky, vrátane zla, ktoré sa objaví v danej situácii, vrátane rozhodnutia človeka. Pád našej viery a zmätok ktorý vo svete panuje je okrem iného aj v tom, že dnešný človek vzal Bohu atribúty ktoré Mu patria a previedol ich na svoj účet – na účet hriešneho človeka.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. Ž 135:6

Čokoľvek Pán chce, to vykoná. Ako podivne a prekvapivo koná, sa pozrieme na niekoľko veršov o ktorých budeme rozjímať. Jeho cesty sú vysoko nad našimi, jeho rozhodnutia negujú, rušia tie naše, alebo využíva naše rozhodnutia preto, aby sa splnila Jeho svätá vôľa.

Izrael a ranná cirkev ešte nie sú napáchnuté humanizmom a veľkosťou človeka, práve naopak. Vedia veľmi dobre, že modlitba v otčenáši – buď vôľa Tvoja, nie Moja – má primárny dopad na život každého človeka, zvlášť kresťana.

Človek od mladosti zmýšľa zle.

I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Gn 8:21

Ak je zmýšľanie človeka od mladosti zlé, sebecké, namierené proti Bohu, proti blížnemu, k svojmu prospechu – aj skutky musia byť rovnaké. Ježiš spomína, že zo srdca nám vychádzajú zlé veci ako smilstvá, klamstvá, krádeže, hnev, závisť, nenávisť atď. Inde hovorí, že zo srdca človek vynáša to, čo tam má – keďže človek má v srdci zlé veci – vynáša tieto zlé veci a podľa nich koná a sa rozhoduje.

Musíme rozlišovať tri druhy slobodnej vôle. Prvá je neutrálna, kde si človek vyberá dovolenku, farbu trička, jedlo aké dnes bude jesť – druhá činná vôľa – náš prístup k spoločnosti, v práci, v rodine, dodržiavanie zákonov atď. Tretia je mŕtva vôľa človeka, ktorý nebol znovuzrodený – táto vôľa je mŕtva pre Boha, preto aby si ho vybrala, aby ho poslúchala. Rozdiel medzi druhou a treťou slobodnou vôľou je ten, že v druhom prípade neverec môže dodržiavať morálne články desatora, lebo sa mu to zdá dobré. Ak by však mal dodržiavať tieto isté články preto, aby tým oslávil Boha, toto odmietne.

Pozrime sa na verš, kde Boh určuje čo sa stane ohľadom Božieho nariadenia. Ide o Judáša, ktorý ide Ježiša zradiť. Pán Ježiš veľmi dôsledne hovorí tieto veci, aby nezabudol osláviť Boha. Boh totiž určil Jeho ukrižovanie, aj ako sa má stať, ale beda ľuďom, ktorí ho vykonali…

Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“ Lk 22:22

Ako tomuto chápať? Liberálne výklady verš prekrúcajú, ale fundamentálne výklady hovoria o tom, že Judáš je slobodný vo svojom konaní a Boh ho nechá aby konal. Keďže má zlé srdce ako ho máme všetci, jeho zlá prednosť je lakomosť, necháva sa za 30 strieborných uplatiť na zradu Ježiša. Tu koná zo svojej slobodnej vôle, nevedomky tak plní vôľu Božiu ktorá je určená – ustanovená.

Ak by Boh zasiahol do Judášovej slobodnej vôle, prekazil mu úmysel, Judáš by neurobil to čo urobil. Ale Boh necháva Judáša konať svoju slobodnú vôľu. Ak Boh koná cez nás svojou vôľu, je za túto svoju vôľu zodpovedný – keď necháva padlého človeka konať svoju vôľu, je človek za svoje rozhodnutie zodpovedný.

Preto sa ranní kresťania aj mnohí svätí presvedčili o tom, že ak Boh koná cez nich, robia neuveriteľné veci na oslavu Boha. Ale ak konajú sami zo seba, priečia sa Božím zámerom. Scupuli ktorý napísal vynikajúcu asketickú príručku – Duchovný boj – napísal. Všetko dobré máme od Boha, všetko zlé máme zo seba.

V skutkoch apoštolských čítame obvinenie Štefana židovskej rady:

A vy ste ho (Krista), vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Sk 2:23

Vy ste ho pribili na kríž, odsúdili atď. – podľa presného Božieho zámeru a predvídania! Boh nie je nejaký bôžik ktorý plače, ktorý uteká za nami, aby sme sa nepotkli, uteká až na okraj pekla, aby sme tam nespadli. Boh určil, aby bol Kristus ukrižovaný, vydaný Rimanom, krivo obvinený – ale beda človeku, že to vykonal. Tu sa totiž naráža na slobodnú vôľu človeka – človek sám zo svojej slobodnej vôle urobí presne to, čo zo svojho zlého srdca vydoluje, no Boh s tým počíta vo svojich zámeroch…

Pozrime sa čo sa stalo. Niekoľko ťažkých hriechov voči Bohu:

Ježišom opovrhol Herodes: Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. Lk 23:11

Pilát ako predstaviteľ zákona, urobil zradu svojho postavenia sudcu, keď krivo odsúdil Krista a vedel že ho takto odsúdil: Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňovala Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: Lk 23:23-24

Židia kričali aby bol ukrižovaný, nechceli aby tento (Boh) vládol nad nimi, celý proces s Ježišom bol veľký škandál. Ale pozrite čo Lukáš zaznamenáva:

V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. Sk 4:27-28

Božia ruka určila čo sa má stať a to sa stalo. Zodpovední sú všetci zainteresovaní, lebo to konali zo svojej slobodnej vôle, ktorá je tak dnes vysoko korunovaná.

Chvála Bohu, že tieto evanjeliá písali ľudia oddaní Bohu, ktorí chápali Božiu moc a suverenitu. Dnešní teológovia by nikdy nenapísali niečo takého, že sa všetci spojili proti Ježišovi – ako Boh predom určil, ako ustanovila Božia ruka!

Boh vydal dekrét o umučení svojho Syna, o súde Svojho Syna a ten dekrét bol naplnený slobodným rozhodnutím všetkých zainteresovaných – židovská veľrada, Pilát, Herodes, židovský národ. Oni len vynášali zo svojho zlého srdca, svoje zlé rozhodnutia a preto sú plne zodpovední za ukrižovanie Ježiša Krista.

A tu sa stretneme s argumentom, so schizofréniou človeka. Veľa ľudí sa pýta, prečo Boh dovolil, aby Judáš zradil Pána?! Na jednej strane títo ľudia kričia – máme slobodnú vôľu, máme slobodnú vôľu – na druhej strane hovoria – ako toto mohol Boh dopustiť – v preklade – prečo neprekazil slobodnú vôľu Judáša, prečo mu nezabránil v tom, čo chcel konať?! 

Dnešná moderná liberálna cirkev a nielen dnešná, (humanizmus bol v cirkvi zaznamenaný už v hlbokom stredoveku) – nedokáže odpovedať pohanom nato, prečo Boh dovolil, či nezabránil dvom brutálnym svetovým vojnám. Je to preto, lebo dnešná cirkev nevychádza z Boha ako totálne suverénneho vládcu sveta, ale dovoľuje vo svojom iluzórnom zmýšľaní, dať človeka na piedestál slávy, ktorý mu nepatrí a reálne na ňom ani nestojí.

Boh jednoducho nechal konať človeka slobodne, zo svojej vôle, ktorá je sebecká, chamtivá, nenávistná, závistlivá, pomstychtivá. Človek sa naparoval, keď prišiel do štádia osvietenectva. V 19. storočí humanisti vyhlasovali, že keď budú všetci ľudia študovať, vzíde nová spoločnosť aká tu nikdy nebola, vzíde nový človek. A tak svet zaviedol povinnú školskú dochádzku, Boha však odstrčili bokom. A tak Boh nechal ľudí, nech konajú bez Neho. Študovaní Nemci, študovaní Rusi, študovaní Angličania, Francúzi – zabili desiatky miliónov ľudí v dvoch svetových vojnách. Prečo? Lebo ich Boh nechal na ich voľbu, nezasahoval do ich rozhodnutí.

Boh napriek tomu musí krotiť naše zlé srdce, inak by sme sa tu vyničili za jeden deň. To že je jeden človek aspoň na prvý dojem lepší ako iný – študovaný decentný pán s príjemným hlasom je prijateľnejší, ako podgurážený alkoholik ktorý vykrikuje oplzlé reči – ak by Boh nechal toho pánka výhradne na jeho vlastné rozhodnutia a nezasahoval by mu do života, veľmi rýchlo by ten pánko upadol, urobil ťažký hriech či zločin. Je to Božia milosť, ktorá dáva svietiť slnko na dobrých a zlých, Boh sa stará o každého človeka a musí mariť jeho úmysly, inak sa z každého z nás stane lump.

Boh čo ustanoví, to sa stane, to sa podarí, to sa dokončí. Neexistuje vec, kedy by Božia vôľa narazila na odpor, keby nebolo dokončené dielo, ktoré Boh započal:

Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo. Vravím: Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím.“ Iz 46:10

Srdce človeka, jeho úmysel, dokonca aj jeho slovo, môže byť pripravené konať, ale ak Boh chce, prekazí úmysly človeka a stane sa Jeho vôľa:

V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo. Prís 19:21

Absolútnu Božiu zvrchovanosť nad všetkým ukazuje Pán takto:

Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič a podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme a niet nikoho, kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: »Čo robíš?« Dan 4:35

Nikto nedokáže povedať Bohu, čo to robíš? Neexistuje ani jedna bytosť v celom vesmíre, ktorá by Bohu mohla odolať, alebo odporovať, ak si zaumieni niečo vykonať. Preto nikto nepovie – čo to robíš?

Pavol žasne nad Bohom, ako žasne každý človek ktorý Boha miluje a preto vyznáva: Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť? Rim 11:33-35

Vo svete neexistuje náhoda, neexistuje že by Boh nevedel koľko máte buniek v tele, koľko vlasov na hlave. Boh vie o každej jednej kvapke rosy ktorá ráno dopadne na trávu, Boh vie o každom vrabcovi ktorý zahynie, ba čo viac – bez Jeho vôle sa ani to nestane.

Pavol píše: Lebo v ňom (V Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme… Sk 17:28

Bez Boha sa nenadýchneme, bez Boha sa nepohneme, On vie o nás absolútne všetko. On nám dáva a berie život ako hovorí Jób – Boh dal, Boh vzal – nech je oslávené Jeho Sväté meno. Náš život je pôžičkou ktorú musíme vrátiť a je iba na Bohu, kedy si svoju pôžičku vezme späť.

Boh riadi celý vesmír, počasie, dáva nám slnko, ale aj padanie krúp či záplavy.

Ja viem, že Pán je veľký, že náš Boh je nad všetkými bohmi. Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, zo svojich komôr vypúšťa vetry. Ž 135:5-7

Ani hádzanie kockami nie je nezávislé od Boha. Dokonca je to ON kto rozhoduje, aké číslo padne. Preto Izraelskí hľadali losom, aby Pán ukázal na zradcu v národe, ktorý si nechal z koristi a Boh im cez hádzanie kociek ukázal.

Lós sa hádže do lona, ale každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána. Prís 16:33

Boha máme chváliť, oslavovať, velebiť, milovať. On musí byť oslávený, lebo aj my sami sme oslávení v Ňom, lebo sme Jeho odrazom, Jeho súčasťou, Jeho stvorením. Tým viac oslávime Boha, čím viac pripustíme Jeho vôľu do nášho života. Preto všetci svätí prijímali Boha a Jeho vôľu až do krajnosti. Ak necháme naopak konať vôľu svoju, stávame sa podľa Písma svojvoľníkmi.

Izrael rozdeľoval ľudí na tých, ktorí kráčajú cestou Pána a na tých, ktorí kráčajú podľa svojej cesty. V knihe Samuela Boh hovorí, že svojvoľníctvo je modlárstvo.

Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“ 1Sam 15:23

Presadzovať svoju vôľu je podľa Boha odpadom od Neho. Jeho cesty sú totiž najlepšie pre nás, najlepšie pre náš život. Preto veriaci človek, ktorý sa čo najviac podriaďuje Božej vôli, na prvý pohľad nemusí mať dobrý život, ale jeho srdce a vnútro je plné radosti, spája sa s Bohom a miluje Jeho spásu.

Naopak človek ktorý chodí len podľa svojich ciest, navonok môže mať (aj to vďaka Bohu) dobrý život v hojnosti, ale jeho srdce je plné strachu, nenávisti, zlosti, pokrytectva a nepokoja. Tento človek tiež nepríde v tomto stave ku spáse.

Boh je dokonca tak zvrchovaný, že nakláňa srdcia Panovníkom, vladárom, politikom. To čo sa deje vo svete nie je ničím iným, iba presným Božím plánom, kde Boh počíta so zlými rozhodnutiami vladárov, ale aj s rozhodnutiami ktoré Pán vykoná cez týchto vladárov:

Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ho, kamkoľvek chce. Prís 21:1

Ak sa niekto sťažuje na krízu v cikvi, na rozhodnutia pápeža, na Merkelovej politiku, na moslimských prisťahovalcov – musí za tým hľadať Boží dohľad a tiež i Jeho ruku.

Boh nakloní srdce človeka, ktorý má moc, ako On sám uzná za vhodné, aby sa naplnila Jeho vôľa. Podobne tak nakláňa aj naše srdcia. Boh riadi kroky človeka ako On chce, aby sa plnil jeho svätý plán, ktorý budeme spoznávať a spoznávať na večnosti, a nikdy ho dokonale nespoznáme, ako dokonale nespoznáme Boha, ktorý je nekonečne nad nami múdry a všemohúci.

Človek si v duchu rozvažuje svoju cestu, ale Pán riadi jeho krok. Prís 16:9

Prorok Ezdráš ďakuje Bohu zato, že kráľovi vnukol myšlienku okrášliť chrám. Tu vidíme to odlišné myslenie človeka Izraelského od človeka dnešného. Dnes by nikto neďakoval, že sme mali povedzme krásnu omšu. Každý by sa chcel na tom priživiť, že je to človek, kto sa o to postaral. Ale Boh hovorí:

„Nech je zvelebený Pán, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi do srdca, aby okrášlil Pánov dom v Jeruzaleme Ezd 7:27

Písmo tiež hovorí že Boh si vyvoluje človeka, národ, dokonca spásu. Naopak hovorí, že zatvrdzuje človeka, národ, zamedzuje v spáse. My Jeho dôvody nepoznáme a našim problémom je to, že Boha nechceme poznať v plnosti, lebo sme si vykreslili Boha inak, Boha iného. Preto milovať Boha ktorý sa sám zjavuje v Písme, je pre človeka – a zvlášť toho dnešného – humanistického – obrovským problémom. Ranná Cirkev nemala problém Boha chváliť a oslavovať tak, ako si zaslúži, lebo Božské atribúty a Jeho nadvládu brala ako samozrejmosť. Dnes cirkev Boha prijať nechce tak, ako sa sám ukazuje a preto pád cirkvi tejto doby je tak viditeľný.

Milujme Boha takého aký je a nie takého, akého sme si vytvorili, alebo nám ho vytvoril človek a my sme prijali túto predstavu. Božie atribúty sú skutočnými skvostami, nútia naše srdcia aby Ho chválili a milovali ako si zaslúži. Pred mocným Bohom padá človek do prachu na kolená a pýta sa ako David:

Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Ž 8:4

Ak poznáme svoj hriech a svoju vzburu proti Bohu, naproti tomu Boha začneme spoznávať v Jeho veľkosti a sile, náš obdiv naproti Nemu nebude mať konca-kraja. Modlitba už nebude povinnosťou, nejakým nejasným mumlaním, ale chválou srdca. Budeme Ho potom hľadať, pýtať sa po Ňom a už nebude pre nás existovať vec, ktorá by mala ísť nad Pána. On sa stane medom našej duše a všetkým v tomto živote.

Naproti tomu bôžik ktorého sme si vymysleli, je modla ktorá nemá oči a uši, ktorá nepočuje, nepočuje naše modlitby a náš život je bez Boha pravého, aj keď vyznáme kresťanské náboženstvo. Tá doba vyznávania bôžika-modly je tu. Boha ktorého si človek vymyslel vo svojej fantázii. Takýto Boh človeka potešiť nemôže.

Preto som sa rozhodol študovať tohto Veľkého Mocného Boha, prijať od Neho všetko, prijať Jeho zvrchovanosť, Jeho rozhodnutia, Jeho slávu, Jeho právo, Jeho moc. Milujem Boha ktorý niečo ustanoví a to platí, milujem Boha ktorý keď povie, to sa stane, milujem Boha, ktorý má všetko pevne vo svojich rukách.

Nech Bohu trojjedinému patrí všetka česť a sláva, na veky vekov…