Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. Rim 3:21-26

Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona…

Boh nám dal zákon (desatoro), aby sme ho dodržali. My sme ho dodržať nedokázali. Tým, že sme ho nedokázali dodržať, nemáme šancu na spásu, čo znamená, že nie sme spravodliví a len spravodlivý človek môže ísť do neba. Aj keď sa v písme starej zmluvy objavuje, že nejaký človek je spravodlivý, táto spravodlivosť nie je dostatočná pre nebo. Je to spravodlivosť väčšia ako majú ľudia tej doby, toho regiónu, ale v žiadnom prípade nejde o spravodlivosť, ktorá by tomuto človeku mohla zabezpečiť spasenie.

Ale Pavol píše – zjavila sa Božia spravodlivosť bez zákona. To znamená, že Boh môže človeka urobiť spravodlivého, aj keď človek nedokáže zákon dodržať – čo znamená že hreší.

Človek sa do neba môže dostať sám zo svojich skutkov jedine tak, že dodrží komplet celý zákon, celé desatoro. Teda že bude milovať Boha ako Ho miloval Ježiš, všetko bude robiť na Božiu slávu, o polnoci vstane a bude sa s Bohom zhovárať v modlitbe do rána a konať len a len Božiu vôľu, Boha milovať viac ako seba, zmariť svoj život pre lásku k Bohu. Ani jednu sekundu nevenuje sebe, všetko bude robiť pre Boha. To sme iba pri prvom prikázaní, nemusíme ísť ďalej aby sme pochopili, že zákon dodržať nevieme. Ak toto nedokážeme, nemôžeme ísť do neba. Ak by nás Boh nechal v tomto štádiu, všetci do jedného by sme zahynuli v pekle.

Ale tu Pavol píše, že sa zjavila Božia spravodlivosť mimo zákon. Aká je to spravodlivosť?

Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria.

Prvý krok – spása cez skutky, cez dodržiavanie zákona zlyhala. Ale je tu druhá ľahšia cesta pre človeka – viera! Viera v Ježiša Krista. Nie viera že Ježiš je veľký človek, nie viera že Ježiš je liečiteľ, prorok, učiteľ – ale viera – že Ježiš je Boží Syn a tento Boží Syn nás obetou na kríži, vykúpil z hriechov, svojou svätou krvou.

Už som sa o tom zmieňoval inde ale napíšem to znovu. Predstavme si že nejaký kráľ má 100 väzňov, ktorí sú odsúdení na trest smrti. On pred svojim kráľovským dvorom vyhlási, že všetkých tých zločincov prepustí. Celý dvor začne reptať, že by to bolo nespravodlivé, aby takýchto vrahov len tak prepustil na slobodu. Ale kráľ prehlási, že obetuje svojho malého 10 ročného syna, ktorého dá zabiť preto, aby týchto 100 ľudí mohlo byť voľných. Celý dvor zhíkne, neverí čo počuje. Kráľ dá v jeden deň zavolať kata, zavolá celý dvor, zavolá zločincov a v slzách nechá svojho malého syna popraviť! Keď sa to stane, tým zločincom povie – môj syn za vás zomrel – teraz ste voľní!

Ten príbeh by musel byť ešte zložitejší, lebo ide ešte aj o vieru a ďalšie veci, ale toto je podstata toho, ako tých 100 zločincov môže byť slobodných. Ich skutky musia byť právoplatne potrestané, preto podľa zákona krajiny, si zaslúžia smrť. Ale kráľova obeta syna, jeho krv, ich vykupuje a kráľ ich môže prepustiť nie pre ich spravodlivosť, ale pre svoju.

A teraz pochopte ľudí, ktorí tvrdia, že táto obeta 10 ročného syna bola nedostatočná, oni si chcú sami svoju slobodu nejako vykúpiť. Nie je ako! Spáchali hriechy za ktoré musia byť popravení – neexistuje, že by sa svojimi skutkami podľa práva mohli sami vykúpiť. Jediná cesta je milosť kráľa, ktorý za nich obetuje svojho syna. Okrem toho by to bola urážka kráľa, keby nejaký zločinec, ktorý bol takto vykúpený povstal a povedal, že obeta kráľovho synka je síce veľká, ale nedostatočná, že on chce k svojej záchrane ešte nejako prispieť. Kráľ by sa pekne nahneval! Keď sa niekomu zdá malá obeta kráľovského syna, nezaslúži si slobodu!!!

Toto sa dnes deje s evanjeliom. Boh dal svojho Syna za spásu ľudí – zdarma, iba z viery – že Kristus im na kríži vzal všetky hriechy, ale oni protestujú a nesúhlasia, lebo chcú k tomuto dokonalému dielu vykúpenia prispieť svojimi skutkami, ktoré sú ako ohyzdné rúcho ako píše prorok, ale oni sa takto chcú spasiť. To je falošné evanjelium – spása z viery a zároveň zo skutkov. Boh sa na nich akurát môže nahnevať, pretože týmto potvrdili to, že neuverili obeti Jeho Svätého Syna, opovrhli touto obetou Boha na kríži a tak ich koniec napriek náboženstvu ktoré celý život konali, bude večné zatratenie!

Preto končí tento preslov takto: Jeho (Krista) Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.

Ak by sme ten príbeh o tých zločincoch previedli k tejto stati, bolo by to asi takto. Kráľovský Syn zomrel za tých 100 zločincov, vylial svoju krv za nich – kráľ ich nielenže prepustil, on ich obliekol do bieleho nevinného rúcha a k tomu im pribalil zvitok na ktorom pre každého zločinca stojí – Toto je kráľov adoptívny spravodlivý Syn! To je niečo nepochopiteľné!

Podmienka v evanjeliu je viera. Viera vo vykupiteľskú zástupnú obetu Krista, za hriešneho človeka – zločinca.

V evanjeliách sa spasenie z viery spomína 74 krát. Iba jeden verš hovorí na prvé počutie akoby opak a to je verš z Jakubovho listu – viera je zo skutkov. Prečo Jakub napísal tento verš a za akých podmienok? Jakub v ňom absolútne neprotirečí ostatnému Písmu, neprotirečí Pavlovi, ale tu vystupuje proti heretikom! V tom čase boli totiž údajní kresťania, ktorí tvrdili, že sú spasení z viery Ježiša Krista, tvrdili že veria, ale ich skutky boli svetské, vôbec ich viera nezodpovedala skutkom.

Viera v zástupnú obetu Krista za nás, plodí dobré skutky, ktoré sú Bohumilé, ktoré sú z Ducha Svätého. Po ovocí ich poznáte, hovorí Písmo. Preto Ak človek skutočne prijal vieru v zástupnú obeť Ježiša na kríži, z tejto viery vyteká šťava ovocia skutkov. Teda nie skutkami by sme sa mohli spasiť, ale skutky dokazujú vieru!

Preto je tento jediný verš postavený opačne, ako učí celé Písmo – ukáž mi skutky a ja ti ukážem svoju vieru. Lebo viera plodí skutky.

Toto je kameň úrazu dnešného kresťanstva. Viera dnes nestojí na kríži Ježiša Krista a jeho zástupnej obety za nás a preto kresťania nemajú skutky. Z viery bez kríža, kde je kríž vyprázdnený, kde sa kríž nehlása, kde sa nehlása naše odpustenie hriechov raz a navždy obetou, ktorá sa stala raz a navždy – hlásajú sa naopak zbytočnosti, prázdne slová, jalové príbehy – kresťanstvo je bez skutkov! Boh nedá skutky človeku, ktorý neverí že Boh vzal v kríži hriechy človeka, urobil ho spravodlivým , urobil ho svojim synom, na jeho hriechy si už nespomenie, prestal ich počítať. Toto všetko obsahuje evanjelium Ježiša Krista, ako ho kázal Pavol, ktorý hovoril – kážem iba ukrižovaného Krista!

Preto skutky kresťanov, ktorí nie sú kresťania, ale sa tak onálepkovali – sú TV, auto, počítať, svet, dovolenky, politika, šport, firma, práca, hnev, smilstvo, klamstvo, nenávisť, závisť atď. Vidíme to na ich ovocí. Vidíme to na ich profiloch na sociálnych sieťach, na fórach, na ich hádkach v rôznych diskusiách. Ak by uverili v Ježiša Krista, museli by naopak povedať to čo Pavol – všetky veci tohto sveta sú smeti! Ja chcem len Ježiša Krista.

Preto Jakub hovorí – ukáž mi tvoj profil, ukáž mi tvoj mail, tvoj nick na tom a onom fóre a ja ti ukážem tvoju nič nehovoriacu vieru.

Súhlasiť z nejakým názorom nie je viera. Viera má mať skutky, dobre to Jakub píše.

Je to ako v tom príbehu o kráľovi. Keď títo väzni uvideli a pochopili, za akú cenu ich kráľ prepustil, že obetoval svojho vlastného syna za nich – tak to pohlo ich srdcami, že slúžili odvtedy pre tohto kráľa do úmoru, s láskou a oddanosťou.

Preto Písmo hovorí o najväčšom počte takých kresťanov, ktorí vyznávajú Boha, ale starosti sveta dusia ich vieru. Ich zrnko viery, je v tretej pôde, v podobenstve o štvorakej pôde, kde je bodlačie a burina, ktorá nedovolí rásť zrnku ich viery. Nepredali všetko imanie ako hovorí Ježiš a nekúpili perlu – Krista. Obzerajú sa za pluhom, čo znamená – obzerajú sa za svetom a preto nie sú vhodní do kráľovstva nebeského. Sú ako Lótova žena, ktorá sa nesmela obrátiť k Sodome, aby neskamenela, ale jej srdce bolo v tomto meste, nie mimo pre Boha a preto sa obracia k modle svojho srdca a spaseniu sa minula, napriek veľkej Božej milosti.

Toto nám odkazuje Jakub. Nie ako sa teológovia hrali na hru – dohadovanie – či je spása zo skutkov, alebo z viery. Spása môže byť len z viery – ale dokladom tejto viery, sú skutky. Evanjelium je tým jednoduchšie, čím ho prijímame detským rozumom. Preto Ježiš hovorí – musíte byť ako deti – jednoducho veriť. Dieťa verí mame že ho dobre vedie, aj keď nevie kam idú – či do obchodu, či k lekárovi, či na výstavu, či do kostola. Drží sa ruky a ide s mamou. Zložitosť evanjelia, ktorú mnohí teológovia nastolili, ktorí radšej mali byť komediantmi ako teológmi – stavia proti sebe Božie slovo, aby dosiahli svoj cieľ ktorý si stanovili.

Preto ver ako učí Svätý Pavol, ktorý o sebe hovorí, že dostal evanjelium priamo od Pána Ježiša Krista a keď sa po 14 rokoch stretol s Petrom v Jeruzaleme a objasnil apoštolom čo učil a ako učil – apoštoli žasli, lebo Pavla nikto z apoštolov neučil, neučil ho žiaden kresťan – učil ho sám Pán a napriek tomu hovoril absolútne zhodné evanjelium, ako Peter a Cirkev v Jeruzaleme. Preto Pavol píše evanjelium, ktoré mu diktoval sám Kristus:

Božia spravodlivosť je skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Rim 3:22-24