Aké sladké je kázanie o Kristovi a jeho kríži. Keby som napísal 1000 zamyslení na túto tému, bolo by mi málo. Mne zlému hriešnemu človeku, dal Boh poznať evanjelium o Kristovom kríži. Veľa ľudí každý deň vidí Kristov kríž a nič. Ani ich to nepohne. Bol som na tom rovnako – videl som kríž a nič. Pomyslel som si – to je Kristus Pán, ale to bolo všetko. Vzdal som mu nejakú tú úctu, možno som sa aj prežehnal, ale tam to skončilo. Nechápal som hlboký význam kríža. Bol som ako píše Pavol:

Židia žiadajú znamenia, aj Gréci hľadajú múdrosť, my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, 1Kor 1:22-23

Hlásanie o Kristovom kríži, kde vzal Kristus človeku všetky jeho hriechy a postavil ho do pozície spravodlivosti pred Bohom – nie z ľudskej spravodlivosti, ale z Božej – je tá najzázračnejšia vec v kresťanskej viere.

Mnohí katolíci sú ako židia – žiadajú znamenia. Aké znamenia mi tento kríž ukáže? Chcem zjavenie, chcem mystiku, chcem nejakého svätca, ktorý mal vytrženie a povie mi o kríži viac. Ale Pavol hovorí, že kríž je bláznovstvom pre takéhoto človeka, ktorý chce porozumieť krížu cez mystiku.

Pamätáme si na Ježiša, ako prechádzal Izraelom a Židia, ktorí videli mnohé divy, počuli o mnohých divoch mu dajú takúto prihlúplu otázku:

Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. Mt 12:38

Toto je nevera! Vidieť Boha na zemi, vidieť ako koná, lieči, je mocný v reči i skutkoch, rozmnožuje chleby – ale im sa to máli – chceme videť znamenia! Ak nechápu tieto jasné veci, ako pochopia ukrižovanie?

Potom sú tu Gréci, ateisti, filozofi, ktorí hľadajú múdrosť. Pozerajú na kríž, pozerajú a rovnako hynú, lebo aj pre nich je kríž bláznovstvom. Logicky kríž predsa nemôže vziať hriechy ľudí, my nevidíme očami, že hriechy ľudí sú prenesené z človeka, na tohto Krista ktorý je tu ukrižovaný.

Pavol hlása kríž jednoducho – z Božej moci. Povie o kríži a nechá nech Boh koná. Je to Božie dielo, je to jeho moc a sila, ktorú použije v srdciach ľudí, aby nimi kríž pohol. Pavol hovorí jednoduché slová, až tak jednoduché, že dospelí ľudia, ktorí vo všetkom hľadajú zložitosť a chcú pochopiť akúsi hĺbku, im uniká podstata. Skôr deti pochopia Pavlovu kázeň, ako teológovia hľadajúci komplikované odpovede.

Kristus je baránok Boží. Pamätáme si to zo slov Jána Krstiteľa, ktorý keď uvidel Ježiša, tak presne tieto slová vyriekol – hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.

Stará zmluva mala obetný systém, kde bol zabitý bezchybný baránok, ktorého krv očistila človeka, za ktorého bol obetovaný ale len do doby, keď nespáchal ďalší hriech a potom musel zase obetovať baránka za seba. Toto bola obeta nedokonalá.

Ale prichádza Kristus – človek a Boh. On ako bezchybný baránok sa obetuje na kríži, kde raz a navždy očisťuje všetky hriechy tých, ktorí v neho uveria. Všetky – aj budúce, aj hriechy tých, ktorí sa ešte nenarodili, ktorí sa narodia a uveria. Katolíci sa neustále pýtajú na to, ako je to možné, lebo učenie je také alebo onaké – súkromne som ochotný sa baviť o tejto veci, ale verejne sa budem vyhýbať tejto téme – lebo som s uvedomil, že kríž je skutočne pre jedných spása a pre iných pohoršenie. Preto kážem to čo Pavol – Krista ukrižovaného a kto má Ducha ktorý ho priťahuje ku Kristovmu krížu, ten k nemu nejako už príde.

Nedokonalá obeta zvierat dokázala zmazať hriechy iba do času – Kristova krv zmazáva hriechy naveky! V tom je to bláznovstvo a v tom je zároveň múdrosť.

Čítal som jedného buddhistu, ktorý tvrdil, že bol tri roky kresťanom, ale napokon si po tých troch rokoch uvedomil, že je to hlúposť, aby jeden človek na akomsi kríži, vzal hriechy všetkých ľudí, ktorí kedy žili vo viere v Krista a v Jeho obetu. Izaiáš to predpovedá:

On (Kristus) bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema. Iz 8:14

Židia čakali mesiáša, ktorý bude mocný, vojvodca, silná ruka, bojovník ako Samson a tu prichádza potulný kazateľ, ktorý končí ako zločinec na kríži, v rukách nepriateľských Rimanov. Preto Simeon hovorí, keď vezme Ježiša do rúk od Panny Márie toto:

Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, Lk 2:34

Ježiš je jedným na pád, druhým na spásu. Kde sa tu vzala teológia, že všetci ľudia budú spasení, že ateisti prichádzajú ku spáse a ďalšie bludy? Pavol ide ešte hlbšie v tomto probléme keď hovorí o Židoch, a rovnako sa vzťahuje aj na kresťanov:

Nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli Židia dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu, Rim 9:32

Opäť a znovu tu musím povedať jednu a tú istú vec, ktorou som poverený a budem ju dokola omieľať. Človek sa skutkami spasiť nijako nemôže. Jediná možnosť spásy zo skutkov je taká, že by človek dodržal celé desatoro, bez jedného zaváhania, počas celého života. Jeden jediný hriech, jeden jediný prešľap, v dodržaní zákona a Boh ukáže prstom na jamu plnú ohňa. To je Božia spravodlivosť.

Ale Kristus prichádza spasiť ľudí nie podľa zákona, ale z viery v Neho a v Jeho zástupnú obetu na kríži, Jeho obetu nie nedokonalú – obetu zvieraciu – ale dokonalú, ktorá všetko ukončuje, končí nepriateľstvo medzi Bohom a človekom. Podmienka je viera. A preto Židia sa hnevajú na takúto spásu, oni si svoju spásu predstavujú tak, že budú dodržiavať nariadenia, ktoré židovská rada ustanovila po stáročia a Boh ich odmení za ich snahu.

A toto je celé zle! Preto platí tento verš:

Nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli Židia dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu, Rim 9:32

Boh dáva spásu zdarma a z milosti. Bez zásluh. Bez výkonov. Bez námahy. Zásluhy, výkony a námaha prídu v momente, kedy človek túto spásu prijme, kedy sa stane Božím dieťaťom. Ale pred tým, nikto nebol Bohu naklonený, nikto Boha nemiloval. Aj tí čo chodia do kostola, väčšina z nich Boh nezaujíma. Presedia nejako omšu raz za týždeň a to stačí. Alebo sú aj iní, ktorí každý deň budú chodiť na ruženec, na litánie, na omšu – ale Boh je pre nich iba ten, ktorý po ich živote (o ktorom si mysleli ako ho dobre prežili) – Boh urobí prekrižovanie a Amen a oni pôjdu zaslúžene do neba.

A takto to presne nie je! Obrátenie k Bohu, prijatie jeho spásonosného kríža, kde mu budú všetky hriechy odpustené a bude slobodným v Kristovi, to ľudia nechcú počuť, nechcú prijať, majú k tomu tisíce výhrad a otázok. Nechajte ma vo svojom mizernom náboženstve, ja tu mám svoje teplé miestečko, svojich spolu-farníkov, svoje postavenie, veď nejako verím – to mi stačí. Boh je so mnou spokojný, spovedám sa, som v milosti posväcujúcej – radosť neba zo mňa nemá konca kraja. Nevadí že bez ovocia Ducha, bez oddelenia sa od sveta, bez umŕtvovania tela, bez smrti s Kristom. Preto je tu tento nepríjemný verš, že Kristus sa stáva kameňom úrazu pre tých, ktorí si myslia, že stoja vo viere.

Pavol píše, že takýto človek je človek svetský, alebo živočíšny. Stará sa o svojich päť zmyslov, aby mal všetkého dostatok a tak svetlo kríža mu je zahmlené:

Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1Kor 2:14

Časom sa tento problém vyskytuje v cirkvi, ktorá upadá a upadá a nikto nevie prečo. Odchádzajú ľudia, nechodia na omšu, odchádzajú k protestantom, k východným vieram, hľadajú mystické zážitky, falošné zjavenia a veria ľudom, ktorým sa údajne zjavuje Ježiš alebo Mária. Sú ako Galaťania, ktorým nestačil kríž a kázeň o ňom, ale pridávajú ku nemu milión vecí, svoje skutky,  svoje zásluhy, až sa kríž stráca v tomto zmätku. Pavol o nich hovorí:

Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, [aby ste neboli povoľní pravde]? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? Gal 3:1-3

Vidíme tu sami, že jednoduchosť kázne o kríži, sa v zložitých a sebeckých mysleniach ľudí, premení na nepochopenie, na zložitosť, na obrátenie sa od kríža k sebe a svojej dôležitosti, ku svojim skutkom.

Pavol im márne vykladá, že nehlása sám seba a svoju vieru:

Lebo nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána; o sebe však (hovoríme) ako o vašich služobníkoch skrze Ježiša. 2Kor 4:5

Nechápu. Židia majú svoj chrám, svoje obrady, svoje modlitby, svoje desiatky, svoje pôsty, svoje strapce na rúchach – ale niečo tu chýba. Boh!

Ale pre tých, ktorí prijali Krista, lebo prijali Jeho kríž, Jeho obetu za nich, je Pán všetkým. Pre Neho vstávajú do nového dňa, pre Neho sa obetujú, Jeho všade chvália, zvestujú, poslúchajú, chránia sa hriechu. Pozrú na kríž a vedia – Ó, môj Pane – kvôli mne si tam visel, aby som ja nemusel na rovnakom kríži utrpenia visieť celú večnosť v pekle! Moje hriechy si tam odsúdil na svojom tele, kde ich Otec Boh strašným hnevom spálil a ty si to musel pretrpieť. Takto by som to ja musel znášať, na celej večnosti.

Kristus vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili. Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší! 1Pt 2:24-25

Aký je vznešený tento kríž, o ktorom pohania hovoria, ako o mučidle. My ale nehľadíme na prázdny kríž, ale na Krista na kríži. Tento Ježiš, tu visí za mňa, krv kvapká s každej časti jeho svätého tela, moje hriechu sú na jeho tele a Boží hnev padá a stravuje ich. Ježiš kvíli bolesťou, vzlyká nad strašnou silou Božieho hnevu a plače – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Preto je On – Kristus, mojou spravodlivosťou pred Bohom.

Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, 1Kor 1:30

Kto by potom, čo pochopil veľkosť kríža, nenasledoval Krista, ktorý ho takto vykúpil spod hriechu a spod večnej smrti v zatratení? Vidíme to aj vo verši – On Kristus, je nielen našou múdrosťou a spravodlivosťou, vykúpením – ale aj posvätením.

Koľko kresťanov sa namáha, aby mali lepší život, aby nepáchali hriechy, aby nepadali v hriechoch nečistoty, smilstva, lakomstva, zlosti, nenávisti, zvedavosti a nedarí sa im to. Stále chodia na spoveď a stále tie isté chyby. Pavol píše, že sú ako psi, ktorí sa navracajú k svojmu zvratku. Prečo sa neposväcujú?

Tu máme odpoveď. Kristus a Jeho kríž, jeho obeta, zahladenie našich hriechov, nám dáva múdrosť, spravodlivosť pred Bohom, je našim vykúpením, ale aj posvätením a kráčaním za Pánom v čistote, bez hriechu. Bez prijatia kríža, ktorý má takto veľkú moc, kde nám Boh po uverení dáva akoby nový krásny nebeský odev – sme sami vo svojom rúchu, ktoré je našim snažením, našimi výkonmi a preto tento odev je odporný Bohu, je špinavý a celý dotrhaný. To je naše mizerné posvätenie. My to v hĺbke srdca vieme, že naša viera, naše kresťanstvo nestojí za nič. Boh ku nám prehovára a toto nám našepkáva. A tak sa kríž, miesto našej spásy, stáva našim kameňom úrazu.

Ale pozri hore človek. Na kríž, na ktorom rozpína ruky tvoj Spasiteľ. Neodporuj Bohu, neboj sa prijať Krista, prijať Jeho obetu za teba, obetu dokonalú, jednu, poslednú, ktorá končí obety na celom svete, končia obety zvierat, aj obety ľudí v krátkom čase. Zostáva už iba jedna obeta – pripomienka tohto Kríža a tejto obety v Eucharistii.

Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. Gal 6:14

Ráno vstávam a ďakujem za kríž, cez deň ďakujem za kríž, večer ďakujem, v noci keď zaspávam. Nič viac nie je potrebné. Tu sa vykonala spása. Jedným na pohoršenie a druhým na spasenie.

Chvála ti Kriste…