Najprv zlá správa pre tých, ktorí odmietajú Boha…

Boh stvoril Adama dokonalého, na svoj obraz, nepoznal choroby, starnutie a smrť. Pádom do hriechu, sa obraz Boha v človeku zahmlil a nastáva zásadný zlom. Človek prestáva milovať Boha, celú svoju silu zameriava sám na seba, na milovanie samého seba, na sebectvo. Následkom pádu človek spoznáva hriech, smrť a Adamov pád sa prenáša na každého človeka, ktorý sa narodí. Smrť neznamená iba smrť fyzickú – horšia je smrť duchovná, kedy je človek duchovne mŕtvy, preto nemôže milovať Boha a získať spásu.

Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Rim 5:12

Človek tak stráca spravodlivosť, miluje neprávosť, temnotu. Naopak, jeho vlastné srdce ho klame a zrádza, ukazuje mu veľkosť samého seba, ako niekoho dobrého, milovania hodného, výnimočného, pritom stratilo absolútne povedomie Boha.

Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná? Jer 17:9

Boh však nepozerá na človeka krivým okom, nedá sa uplatiť, nehovorí mu lži, ako si sám človek nahovára – Boh pozerá do srdca človeka priamo, jasne a vo svojom slove – Písme Svätom, mu vystavuje diagnózu. Vidíme to na prorokovi Samuelovi, ktorý bol jeden z najspravodlivejších mužov starej zmluvy a predsa sa mýlil, lebo nepoznal srdce človeka. Keď mal vybrať kráľa Izraela, Samuel si vyhliadol kto to asi bude, ale Boh pozerá na srdce:

Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. 1Sam 16:7

Preto Boh inak pozerá na nás, ako sa my pozeráme na seba:

Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam ľadviny, aby som každému dal podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov. Jer 17:10

Akokoľvek si môžeme o sebe myslieť niečo dobrého, že sme niečo dosiahli, že sme svätejší ako iní ľudia, že naša viera je pravejšia ako viera iných ľudí, nie je to nič iného, iba klam nášho srdca. Boh vie posúdiť naše vnútro, my samých seba posúdiť nevieme, lebo nás vlastné srdce klame.

Preto je tu niečo ešte horšie, čo sme sami nevedeli a bez Božieho slova by nám to bolo zahalené – dôsledkom nášho hriechu konáme zlo, konáme sebecky, a i keď sme morálnejší ľudia a chceme konať dobro, nemáme na to sily a preto aj naďalej páchame zlo. Stali sme sa totiž otrokmi hriechu, hriech nad nami panuje a robí si s nami čo sa jemu zachce a my konáme jeho vôľu.

Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Jn 8:34

Ježiš im povedal: Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. Jn 8:44

Práve preto sa Svätý Pavol sťažuje, že chce konať dobro, ale koná zlo.

Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. Rim 7:15

Tu vidíme našu biedu. Kde je tu nejaké vystatovanie o našej veľkosti? Musíme veľa rozjímať a vchádzať sami do seba, aby sme pod svetlom Božieho slova pochopili našu slabosť a nemohúcnosť odolať hriechu a nasledovať Krista.

Spravodlivosť Boha zo zákona!

Napriek našej biede a slabosti, je Boh absolútne spravodlivý a preto musí potrestať náš hriech. Je dobrý sudca, ktorý nie je skorumpovaný, ako mnohí svetskí sudcovia – on súdi podľa práva!

Ale Pán tróni naveky, už si pripravil stolec sudcovský. A spravodlivo bude súdiť svet, podľa práva bude súdiť národy. Ž 9:7-8

Preto tým že hrešíme, sme pred Bohom deti hnevu a preto ideme na súd ako obžalovaní, právom nám bude vymeraná smrť vo večnom zatratení.

Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. Ef 2:3

Od Boha dostávame listinu a pečať, aby sme videli svoj stav, pretože Boh neodsúdi spravodlivého, lež človeka ktorý je hriešny – toho podľa práva musí súdiť. Táto listina má takéto znenie:

„Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. Ich hrtan je ako otvorený hrob, svojimi jazykmi hovoria ľstivo, za perami majú jed vreteníc, ich ústa sú plné kliatby a horkosti; ich nohy sú rýchle prelievať krv, na ich cestách skaza a nešťastie; nepoznali cestu pokoja. Pred ich očami nieto Božej bázne.“ Rim 3:10-18

Preto človek nemôže dúfať sám v seba, v svoju dobrotu, svoje zásluhy, svoje skutky, lebo nič v sebe nemá, čím by Boha mohol potešiť a odvrátiť Jeho spravodlivý hnev. Človek v sebe nosí biedu, neprávosť, oddelenosť od Boha, v jeho srdci je diabolské zmýšľanie ako samé peklo.

Aby sa človek nemohol vyhovárať, že on zákon nepoznal, vpísal Boh zákon (desatoro) do každého srdca človeka. Tomuto zákonu hovoríme – svedomie. Ale zvrátený človek svedomie umlčal, častými hriechmi prikoval k zemi a zapchal mu ústa. Preto zlodej ktorý je zvyknutý kradnúť, sa nermúti nad tým že kradne, ale sa rmúti nad tým, že mal možnosť niečo ukradnúť a on prepásol príležitosť! Takto je svedomie zničené a zadupané do zeme.

Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie, aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; Rim 2:15

Boh toto veľmi dobre videl, že človek svoje svedomie dokáže udusiť a tak dal človeku zákon viditeľný – vrytý do kameňa, totiž desatoro, ktoré sa prepisovalo aj na papier a tak človek už nemal výhovorku, že o zákone nič nevie. Tento napísaný zákon je ten istý, ako zákon vpísaný do srdca. Boh dal tento zákon človeku nato, že keď ho bude do posledného písmena dodržiavať – môže byť spasený sám zo svojej spravodlivosti. Boh dal zákon, človek ho dodrží – obdrží večnú spravodlivosť a bude posadený v nebi.

Vyplníte moje ustanovenia a zachováte moje predpisy a budete podľa nich kráčať! Ja, Pán, som váš Boh! Preto zachovávajte moje ustanovenia a moje príkazy!  Kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Ja som Pán! Lv 18:4-5

Kto tento dobrý a spravodlivý zákon (desatoro) teda dodrží, bude spasený zo svojej spravodlivosti, kto ho však nedodrží, bude Bohom prekliaty a neuvidí na večnosti Jeho tvár!

»Prekliaty, kto nezachová slová tohto zákona a nevyplní ich skutkami!« A všetok ľud povie: »Amen!« Dt 27:26

No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ Gal 3:10

Boh dáva tento skvelý zákon človeku aby ho plnil, ale človek sa stáva prestupníkom zákona a nie je schopný ho dodržať. Tým že ho človek nedokáže naplniť, je nespravodlivým človekom a nebo je pre nespravodlivých zatvorené!

„Nik nie je spravodlivý. Rim 3:10 Lebo všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; Rim 3:23

Tak sa nám zákon stáva sudcom, taktiež zrkadlom, kde môžeme pozorovať svoj hriech, keď sa cez desatoro preveríme. Ak sme ho nedodržali a my badáme že je tomu tak, sme pod prekliatím samotného Boha!

A tu sa musíme zastaviť a uznať, že nie sme schopní zákon naplniť, nie sme schopní kráčať podľa Božích nariadení, že v nás nie je nič, čím by sme sa mohli pred Bohom chváliť, nafukovať pred inými ľuďmi, lebo všetci sme na tej istej lodi smrti. Sme pod Božím spravodlivým hnevom a prekliatím. Preto sa musíme obrátiť k Bohu, Tvorcovi sveta a hľadať inú cestu spasenia, ako zo skutkov. Lebo my sa musíme stať spravodlivými a to skutkami nejde, ako je hore vyložené. Ak by sme dokázali naplniť celý zákon a len raz by sme upadli v jednom malom hriechu, je nám beda, lebo sme tým porušili celé desatoro a sme na tom rovnako ako ten, kto nedodržiaval zákon vôbec, kto ani sa nesnažil zákon dodržať.

Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Jak 2:10

Evanjelium!

Čo sa tu dá teda robiť? Ak by Boh chcel a nebol by nás spasil, ako nespasil Anjelov, ktorí upadli do hriechu, Boh zostane Svätý, dobrý a spravodlivý! Celé nebo by tlieskalo tomu, keby nás Boh odpratal zo zeme a vrhol do pekla, lebo sebeckí hriešni ľudia sa protivia svätému nebu. A predsa Boh dáva človeku možnosť, aby získal spravodlivosť, aby sa zaodel rúchom čistoty a nevinnosti.

Tá spravodlivosť keďže nie je možná zo skutkov zákona, ktorý nevieme dodržať – Boh nám dáva spravodlivosť z viery – z viery v Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý na kríži za človeka zaplatí výkupné, svojou vlastnou krvou. Súčasťou tejto viery je viera v evanjelium a pokánie na odpustenie hriechov. Ak sa človek pokorí pred Bohom a vyzná – nič Pane nemám a tak sa obraciam na Teba, ktorý azda máš nejaké riešenie aby som bol spravodlivý a nebol pod Tvojim hnevom a prekliatím – Boh sa ochotne hriešnika ujme. Človek dostane spravodlivosť tak, že uverí a začne činiť pokánie (zmení zmýšľanie naproti Bohu), vyzná hriechy a bude sa naprávať. Tým sa človek musí pred Bohom pokoriť, lebo skutočne nemá nič, čím by Boha mohol potešiť a Boh prijíma pokoru, ak si človek uvedomil svoj temný stav, že je zlý a hriešny, že potrebuje pomoc a preto platí:

Boh dáva milosť; preto hovorí: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“ Jak 4:6

Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. 1Pt 5:6

Tu človek dostáva novú identitu, pretože miesto toho aby Boha nenávidel, aby sa mu vyhýbal, aby ho popieral – on ho začne hľadať a chváliť. Miesto toho aby páchal dobrovoľne hriechy a nechal sa nimi ako konár v rieke unášať, bez akéhokoľvek odporu, on začne proti nim bojovať. Je to preto, lebo mu Boh dal nové srdce potom, ako uveril, ako oľutoval svoj odpor proti Bohu, ako si uvedomil svoju nemohúcnosť sa spasiť a vyznal hriechy, čím sa pokoril pod Boha.

A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Ez 36:26

Toto sa všetko deje cez spásonosný kríž Ježiša Krista, ktorý vykonal obetu tak, že sám miesto obetného baránka sa obetoval na dreve kríža, zároveň ako baránok a Veľkňaz. Jeho ranami sme boli uzdravení, jeho obetou sme získali odpustenie hriechov, jeho krvou sme boli obmití od všetkých neprávostí. Zachraňuje nás milosť Božia a len milosť. Tá milosť sa prejavuje v našej viere v Krista Pána a tak je toto jediná možnosť, ako byť spravodlivým a ísť do našej nebeskej vlasti.

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Iz 53:4

Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, Ef 2:4-6

On (Boh) nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. Kol 1:13-14

Tým že Ježiš – človek a Boh zostúpil na zem, priniesol nám hojnosť nebeských darov a milostí.

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Jn 1:14 a16

Boh tým ktorí uverili, dal Ducha Svätého a jeho dary, vyslobodenie z pút diabla a hriechu, prijatie za Synov a dcéry Boha, rodokmeň k nášmu praotcovi Abrahámovi, ktorému Boh sľúbil potomstvo, ktoré nebude možné ani spočítať.

Boh hovorí Arbahámovi: Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo. Gn 13:16

To je potomstvo veriacich. Toto je tá spravodlivosť Božia, ktorá obišla zákon a skutky – bola daná skrze vieru, aby sa človek takto mohol stať spravodlivým, lebo cez skutky a zákon to nebolo možné.

Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Rim 3:21

Preto ak človek prijal skutočne Ježiša Krista ako Pána, ako Toho ktorého chce nasledovať, ako perlu, ktorý kúpil tak, že všetok svoj majetok predal, ako Lót ktorý opustil Sodomu (svet) a ani raz sa za Sodomou (svetom) neobzrel, ako Izraeliti ktorí opustili Egypt (svet) a nikdy sa tam už nevrátili – ten človek sa stáva spravodlivým nie zo skutkov zákona, ale z viery – lebo toto je jediná spravodlivosť, ako pred Bohom obstáť!

V ňom (Kristovi) sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: „Spravodlivý bude žiť z viery.“ Rim 1:17

Tak sa človek stáva Božím dieťaťom, má prísľub neba.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, Jn 1:12

Takíto človek potom kráča smelo vo viere, dostal Ducha Svätého, ktorý nie je Duchom ktorý by sa bál vyznávať a hlásať vieru. Človek sa stáva nezaslúžene z milosti Božej – Božím dieťaťom, dedičom neba, dedič sa nebojí utrpení pre Krista, aby bol Boh napokon oslávený. Preto majú takí ľudia nádej, na budúce časy, nebeskú vlasť, večný pokoj a radosť.

Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Rim 8:14-18

Naopak ak človek v Krista neuveril, nemá s Ním podiel, zostáva na Ňom Boží hnev a prekliatie a nedostane sa do zasľúbenej zeme.

Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. Jn 3:18

Kto ale prijal Syna, Ježiša Krista, má odpustené všetky hriechy:

Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. 1Jn 2:12

Boh si na jeho hriechy už nespomenie:

„Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ Hebr 10:16-17

Prestane ich Pán človeku počítať:

Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 2Kor 5:19

Ako dôkaz všetkých týchto vecí, človek sa začne posväcovať a z tejto viery konať dobré skutky, aby sa Boh skrze človeka oslávil. Dobré skutky si musí človek vyprosovať, lebo ak ich bude konať zo svojej vôle a nie z vôle Boha, nemusia byť Bohu príjemné. No Boh nám zasľubuje, že keď veríme v Krista Pána, je to On, kto dobré dielo v nás aj dokončí!

A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. Flp 1:6

Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus. 1Sol 5:23

Hriechy však kresťan aj naďalej vyznáva, aby sa očisťoval pred Bohom, aby sa poučil z nich, aby ich premohol a zavrhol.

Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. 1Jn 2:1

Ak teda milý kresťan stojíš v akej takej dôvere v Pána a chceš mu celým srdcom slúžiť, ale padáš do tých istých hriechov a tvoj život stagnuje, nemáš viditeľné ovocie Ducha Svätého, musíš pevnejšie uchopiť Kristov kríž, musíš si uvedomiť svoje poblúdenia. Musíš začať odznovu, vyprázdniť pohár ktorý je plný špinavej vody a naliať si čistú vodu, krištáľovú – vodu predrahého evanjelia. Ale hlavne pros Boha o milosť, pokor sa a pros o milosti, lebo ty nič nemáš aby si zvrátil svoj neutešený stav.

Odhodiť všetko čo nosíš v rukách na svoje ospravedlnenie pred Bohom – lebo nič také neexistuje, čo by Boha potešilo. Musíš uznať svoj stav, svoju absolútnu nemohúcnosť, svoje bezprávie voči Bohu a blížnemu, svoje skutky pred obrátením, ako skutky odporného červa, ktorý zanecháva za sebou iba slizkú stopu – tá odporná slizká stopa sú tvoje vlastné skutky. Ty ale predstúp pred Boha a pros ho o milosť, v najväčšej pokore, ako keď sa bil v prsia colník v chráme – odpusť mne hriešnemu.

Potom si všetky tieto zasľúbenia môžeš prisvojiť a Boh ťa bude viesť cestou viery až k nebeskej bráne. Ak pôjdeš sám podľa svojej ľubovôle, prídeš akurát tak na temné chodníky – ale ak necháš Boha aby ťa viedol – on ťa povedie cestou úzkou, cestou k bráne úzkej.

Amen…