Poznámka na úvod. Keďže sa dnes viera, ktorú hlásali apoštoli a ranná cirkev zahmlila, upadla do ľudských učení ktoré nemajú žiadnu silu a moc Kristovu, rozhodol som sa vrátiť vo viere k prameňu – k slovu Boha, k spisom rannej Cirkvi a tiež k učeniu Svätého Augustína, zvlášť k jeho ťažkým pasážam, ktoré svojho času cirkev brala prirodzene, o pár storočí sa však proti Augustínovi vystúpilo v mene humanizmu a ľudskosti, hlavne proti učeniu o skazenosti človeka, či predestinácii. Augustín dobre vedel, že tieto drahokamy kresťanskej viery, ktorú tak tvrdo a jasne hlásal Svätý Pavol, cirkev neprijme a preto dal svojim učeníkom radu – toto učenie zachovávajte, budete možno sami v cirkvi, opustení, stáť proti názorom a učeniam ľudským, ale nikdy si nedajte vziať túto Bohom zjavenú vieru, ktorá bude ľudským slovom zahmlená. Preto som sa rozhodol sem dávať fundamenty – základy kresťanskej viery, ako ju poznala cirkev, ktorá bola ešte poslušná Bohu. Táto viera sa neprispôsobuje dobe, neprispôsobuje svetu, hľadí iba na Boha, Bohu dáva všetku chválu a časť, ktoré Mu bezpodmienečne patria.

Kristus pišiel zničiť náboženstvo Izraela, lebo bolo plné ľudského učenia a ľudských úkonov, ktoré mali človeka priviesť k nebu, ale takto to nebolo možné. Ježiš útočí na srdce človeka a to na srdce ktoré je skazené a sebecké. Vonkajšie prejavy Izraelitov sú rovnaké ako dnešné prejavy kresťanov. Navonok sa chovajú slušne, zdržanlivejšie ako okolitý svet, snažia sa zo svojich síl vyzerať dobre pred svetom – ale Kristus hovorí, že sú ako obielené hroby, ktoré sú vo vnútri plné špiny a práchnivých kostí. Tým mieri Ježiš na srdce, ktoré je treba zmeniť, odkiaľ pochádza všetka zloba a hriech, ktoré je plné zákoníctva, predpisov, nariadení, poučiek – bez lásky k Bohu a k blížnemu. Ale ako zmeniť toto zlé, kamenné, zákonnícke a farizejské srdce? Ježiš hovorí to, čo predpovedal Jeremiáš, len inými slovami – musíte sa narodiť ešte raz! Alebo iný preklad – musíte sa narodiť zhora! Ježiš to nazýva znovuzrodením – nadprirodzeným Božím zásahom, ktorý z človeka urobí inú bytosť, pretože bude mať iné srdce. Jeremiáš to videl takto: Boh vám dá nové srdce, vyberie z vás srdce kamenné a dá vám srdce z mäsa. Až keď sa človek znovuzrodí a to nejde vykonať žiadnym náboženským úkonom, ale len z milosti Božej a jeho lásky – stane sa pre neho Kristus všetko! S novým srdcom bude človek konať presne to, čo Boh od neho očakáva a začne tým, že všetko zanechá a jediná myšlienka, práca, skutok, bude smerovať k Božej sláve…

1. Kresťan žije len pre Krista

Kresťan nepatrí sebe. Nemôže povedať – toto je môj život, toto je moje územie, toto je moja rodina, toto je moje súkromie, sem nech mi nikto nezasahuje. Kresťan žije v Bohu a pre Boha. Predáva celý svoj život, aby si kúpil život v Kristovi. A keď žije v Bohu, v Bohu aj zomiera. Zomiera naproti svetu, vášňam, zábavkám, k svojmu telu a jeho chtíču. Na konci života zomiera s Kristom, k životu večnému.

Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Rim 14:7-8

Keďže patríme Pánovi, Pán v nás prebýva skrze svojho Svätého Ducha. Preto je naše telo chrámom, katedrálou Ducha Svätého. Ak sme naozaj kresťania, musíme sa skloniť pred Bohom, otvoriť mu dvere nášho chrámu a vyznať – Bože, sme Tvoji – nepatríme už sebe – tu je moje telo, ktoré mi nepatrí, ale patrí tebe.

A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1Kor 6:19

Boh vchádza do nášho tela, telo sa stáva chrámom Božím, skrze Ducha Svätého, ktorý u nás prebýva a my sme preto povinní, oslavovať Boha, ktorý v nás prebýva. Prečo? Lebo sme boli veľmi draho vykúpení – krvou Božieho Syna, Ježiša Krista.

Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele! 1Kor 6:20

Kresťan už nežije pre seba a ani žiť nemôže, inak sa nemôže nazývať kresťanom. Už nežije život pre seba, ale pre Krista, ktorý si ho zamiloval, vylial svoju drahocennú krv pre neho a tak mu zaistil miesto v nebeskej vlasti.

Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Gal 2:20

Kresťan ukrižoval svoje telo tak, že zomrel s Kristom na kríži, aby s Ním bol vzkriesený. Lebo ani Kristus by nemohol byť vzkriesený, ak by predtým nezomrel – tak aj kresťan – aby vstal s Kristom do večnej slávy, musí už za života zomrieť voči hriechu a svetu.

Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Gal 2:19

Zomrieť voči svetu, voči hriechu, voči svojim zmyslom – to je údel kresťana. Svet si myslí, v akej neradosti kresťan žije, keď si neustále odopiera, ale nás ženie Kristova láska, ktorú nám prejavil a nie je nič, čo by sme nad ňu mohli dať. Preto žijeme pre Boha, pre Jeho Syna, nežijeme pre seba, ale pre Neho.

Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. 2Kor 5:14-15