Boh hovorí cez svojho proroka Izaiáša toto:

Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu a palicou v ich rukách je moja prchkosť. K rúhavému národu (Izraelu) ho posielam, proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz, aby koristil korisť a zbíjal zboj a aby ho rozšliapal ako blato ulíc. Iz 10:5-6

Toto je predpoveď pre Izraelský rúhavý národ, ktorý sa oddal modlám. Pozrime si tie verše pozorne.

Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu a palicou v ich rukách je moja prchkosť.

Boh sa rozhodol, že použije Asýriu, ktorá je veľmi vojensky výbojná k tomu, aby potrestal Izrael. V tomto verši Boh teda hovorí, že Asýria je prútom Jeho svätého hnevu, Božia prchkosť je palicou v rukách Asýrie. Tu bude platiť zvrchovaná vôľa Boha, ktorý tento národ použije.

K rúhavému národu ho posielam, proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz!

Rúhavý národ je Izrael! On – Boh, dáva ROZKAZ, aby Asýria išla do Izraela, lebo ON – BOH, ju tam posiela!

A o aký rozkaz ide?

Aby (Asýrčan) koristil korisť a zbíjal zboj a aby ho (Izraelský národ) rozšliapal ako blato ulíc.

Tu nastáva u vykladačov písma, ale aj u bežných čitateľov zmätok. Je Boh pôvodca zla? Veď tu jasne hovorí a predpovedá, čo sa napokon aj stane, že pošle Asýriu na Izrael, aby ho Asýrske vojsko ničilo, zabíjalo, plienilo, zbíjalo – ako blato!

V rannej Cirkvi bol heretický smer, ktorý odmietal spájať Boha starej zmluvy a Boha – Krista, pretože tvrdil, že tu ide o úplne dve odlišné osoby. Cirkev to označila za herézu. Boh starej zmluvy a Boh Kristus Pán, je ten istý Boh. Čo teda s týmito veršami?

Pozrime o kúsok ďalej, čo Boh hovorí, aby sme mali ešte väčší zmätok!

Keď Pán dovŕši celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme (Izrael bude vyplienený Asýriou), potrestá pyšný výplod mysle asýrskeho kráľa a povýšeneckú pýchu jeho očí. Iz 10:12

Keď Asýria vykoná súd nad Izraelom, Boh potrestá pyšného Asýrskeho kráľa za to čo vykonal!

A sme v koncoch. Boh na jednej strane posiela Asýrske vojsko na Izrael, na druhej strane, keď Asýrske vojsko dokoná skazu, ktorú Boh ustanovil, potrestá Asýrskeho kráľa, lebo vykonal takúto nehanebnosť!

Chápete to drahí čitatelia? Mnohým vykladačov písma robili tieto a im podobné verše, ktorých je viac, značné problémy, pokiaľ nepochopili kľúč k výkladu. Je to ohromné čo sa dozvieme, buď nám srdce bude plesať nad Bohom ktorý je všemohúci, alebo sa Mu vzoprieme a tak zistíme, že Ho vôbec nemilujeme. Keď použijeme tento kľúč tu, ten kľúč potom pasuje v ďalších podobných pasážach písma.

Ako to teda je?

Človek má skazené srdce hriechom, jeho myslenie je zlé – sebecké – od mladosti. Aby sa človek nestal horším ako zver, Boh mu toto srdce brzdí. Človek má od Boha svedomie, má napísaný zákon, ale toto nie je dostatočná brzda, lebo človek si aj tak robí čo chce. Ale inde písmo hovorí, že Boh nakláňa srdce človeka, ako On sám chce.

Keď vykladači v rámci písma mali vyložiť tieto verše prišli na úžasnú vec. Nakláňanie srdca znamená, že ak Boh priťahuje svoju ruku k srdcu človeka, človek koná správne veci. Ak Boh odtiahne ruku od srdca človeka, človek začne konať veci ktoré nosí v srdci a to vieme že tam má smilstvo, hnev, závisť, nenávisť, pýchu, zlosť, atď. Teda nato, aby človek konal zo svojho srdca prirodzene, Boh nemusí vôbec nič urobiť! Ak Boh naopak položí ruku na ľudské srdce, človek s takýmto srdcom potom poslúcha Boha a má vôľu konať dobro. Ak odtiahne – má vôľu konať to, čo v srdci nosí – teda zlo.

Jeden príklad.

Predstavme si mesto, kde by sa jedného dňa ľudia rozhodli, že skončí polícia, mestská polícia, súdnictvo, kontroly lístkov v doprave, vlaku, bezpečnostné služby a vojsko. Toto mesto by nemali nad sebou žiaden kontrolný orgán, absolútne žiadnu moc, ktorá by súdila podľa práva. Čo myslíte že by sa stalo?

Prešlo by niekoľko hodín a mesto by ľudia vyrabovali! Prišiel by prvý človek do obchodu povedzme s elektronikou, vzal si by desať mobilných telefónov a odmietol by zaplatiť, a nikto by ho nemohol zadržať, nikto by ho nemohol odsúdiť. Proti by stálo iba jeho svedomie a dohováranie predavačov, ktorí by nemohli vyvinúť žiadnu silu proti tomuto človeku. Čo myslíte že by urobil iný človek ktorý by to videl? Aj on by si vzal čo by mu sily stačili a o malú chvíľu by v meste začalo rabovanie.

K tomu by sa tam ľudia zvrhli k sexuálnym znásilneniam, pretože by nikto človeka nemohol odsúdiť. Ľudia ktorí by skrývali mnohé zvrhlosti iba v srdci, by ich verejne ukázali, našli by sa aj vrahovia, ktorí by si vyhliadli svoje obete a nič by sa im nestalo.

Toto je fikcia, kde nad človekom nestojí žiaden kontrolný orgán a Božia ruka. Nie je to reálne. Ale ak by sa takýto model mohol niekde vyskúšať – skončilo by to presne takto – ľudia by sa behom pár chvíľ zvrhli a iba tí, ktorí by naozaj a skutočne verili v Boha, by sa nedopustili žiadnej krádeže alebo ohavnosti.

Tento príklad nám ukazuje to, keď Boh od človeka odtiahne svoju ruku. Preto človek dnes koná mnohé veci správne, lebo má nad sebou políciu, vojsko, bezpečnostné služby, súdnictvo a samozrejme Boha.

Takto až zlé je totiž ľudské srdce, ktoré potrebuje tieto veci mať nad sebou! Všetky tie fámy o dobrote človeka sú razom preč, keď Boh odtiahne svoju ruku od neho a keď nemá nikoho, kto by ho pozoroval, kto by nad ním stál – stane sa zvrhlým.

Takže čo musel urobiť Boh, aby Judáš zradil Ježiša? Vôbec nič! Iba odtiahol svoju ruku a Judáš vynášal zo svojho srdca to, čo tam mal a preto je za svoje činy plne zodpovedný! Prečo Ján Ježiša nezradil, alebo Peter? – aj keď ten ho zaprel… Lebo Boh nad ich srdcom držal svoju ochrannú ruku. Boh to robiť nemusí a to je tá milosť, ktorú ľudia nechápu, že Boh zasiahne do života človeka svojou mocou, svojou svätou rukou a človek sa zmení – nie zo svojej vôle, ktorá je špatná, ale z vôle Boha a takto to písmo mnohokrát potvrdzuje.

Čo teda urobil Boh preto, aby strestal Izrael? Odtiahol svoju hamujúcu ruku od Asýrskeho vojska a Asýrskeho krvilačného kráľa a toto vojsko zo svojho srdca vytiahlo nápad – napadnime Izrael!

Keď premýšľame o tom, že Izrael bol nenávidený okolitými krajinami niekoľko storočí, žasneme nad jednou vecou. Nikdy okolité štáty nenapadli Izrael v čase, keď mali sviatky – povedzme Paschu. Vtedy všetci Izraeliti do nohy išli do Jeruzalema a oslavovali – nestrážili hranice, vojsko nebolo pripravené – a žiaden kráľ okolitých krajín, nedostal tú myšlienku, že najľahšie je Izrael poraziť v čase ich osláv. To preto, lebo Boh držal srdcia týchto kráľov vo svojej ruke a oni boli spokojní. Preto písmo hovorí, že Boh nakláňa srdcia ľudí ako On chce.

A teraz keď Boh strestal Izrael Asýrčanmi, čo hovorí? Potrestám Asýrskeho kráľa za to, čo vykonal a za jeho pýchu! Boh nič nemusel povedať Asýrskemu kráľovi nato, aby napadol Izrael – kráľ Asýrie Izrael nenávidel, ale bola nad ním Božia brzdiaca ruka a tak iba žil vo svojom hneve. Ale akonáhle táto ruka od neho bola odtiahnutá, zvolal vojsko a okamžite sa vydal plieniť nenávidenú krajinu.

Boh je svetlo a nie je v ňom ani najmenšej tmy, hovorí Ján. A je to tak. Boh zlo nekoná, zlo je z hriechu. Ten kto koná hriech, ten koná zlo, a Boh použije toto zlo do svojho zámeru.

Nepáči sa ti takýto Boh? Nikomu sa nepáčil, pokiaľ ho sám Boh nezačal priťahovať a človek nezačal nad Ním žasnúť a chápať, že tu máme do činenia s niekým múdrym, mocným, spravodlivým, ale i milujúcim a odpúšťajúcim.

Keď Písmo hovorí, že Boh zatvrdil faraónovi srdce – exegéti nevedia tieto verše správne vyložiť, lebo nepoužívajú kľúč. Boh odtiahol ruku od faraónovho srdca a jeho srdca zostalo ako žula. Pritom Boh nekoná zlo, nekoná niečo nekalého, zákerného – iba napĺňa svoj zámer, ktorý sa musí vyplniť.

Po týchto veršoch sa človek musí podiviť a povedať, že je nespravodlivé takto konať. Vôbec nie je! Ak by bol človek ako Adam pred pádom, nikdy by človek nepotreboval políciu, vojsko, súdnictvo, Božiu ruku, ktorá by chránila jeho srdce, ktoré chrániť nemusí. Ale pádom sa ľudské srdce stáva stokou a Boh ho musí (ale aj nemusí – nie je to Jeho povinnosť) hamovať.

Pre tých, ktorí si myslia že toto počínanie Boha je nespravodlivé, Boh akoby očakával takúto reakciu. On je totiž absolútne dobrý a sme to my, kto sme naopak absolútne zlí. Preto On má právo, uvrhnúť nás všetkých do pekla a my môžeme povedať iba – AMEN. Je to jeho svätá dobrota a láska, že sa nás ujíma, že aj moje alebo vaše srdce drží nad vodou, inak by ste vykonali ohavnosti najväčšieho zrna. Písmo hovorí, že dokonca dobré skutky dáva predom, aby ich človek našiel a vykonal ich. Pre človeka ktorý takto spoznáva Boha, je Boh skutočne niekto úchvatný – ale na začiatku som ani ja, ani nikto Boha takto vidieť nechcel a miloval som svoju predstavu o Bohu, ktorú mi vykreslili iní ľudia.

Boh použil Asýriu na potrestanie Izraela, ale Asýria má problém že to vykonala, lebo to vykonala zo svojej prirodzenosti a s radosťou. Preto Izaiáš v mene Boha zakončuje túto stať takto:

Chváli sa sekera proti tomu, kto ňou rúbe? Či vypína sa píla proti tomu, kto ňou pohybuje? Akoby prút mával tými, ktorí ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, kto nie je drevom! Iz 10:15

Toto je vážení absolútna zvrchovanosť Boha, ktorého svet dnes zavrhol. Boh rúbe, Boh píli a sekera ktorou rúbe, nemôže povedať proti rubačovi – prečo so mnou takto rúbeš!

Svätý Pavol vie kto Boh je a preto hovorí niečo podobné ako tu Izaiáš:

Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe? Rim 9:20-21

Dnešní kresťania nevedia kto je Boh, aký je mocný, silný, ale i zhovievavý, ako sa jeho slovo splní – každé jedno, ako sa jeho presný plán, ktorý vytvoril ešte pred stvorením sveta, do poslednej bodky naplní. Niekto povie že je to fatalizmus – absolútne nie. Boh počíta s našimi reakciami, s našimi rozhodnutiami vo svojom svätom večnom pláne, nie sme v tomto pláne na batérie. Jediné čo môžeme konať je –  vyprosujme si Jeho milosť, pretože iba Jeho milosť je jeho svätá ruka, ktorá drží naše mizerné srdce vo viere, vytrvalosti, v Jeho službe. Ak obdivujeme svätých, neobdivujme ich, ale Boha, ktorý konal cez nich, aby sa oslávil. Často počujem hovoriť a obdivovať, čo svätí konali – to nie oni – to ON – Kráľ Kráľov a Pán Pánov.

Ja mám bázeň pred týmto Bohom a zapaľuje sa mi srdce, keď o Ňom rozjímam. Milujem Ho práve preto, že je takýto, o to viac obdivujem, že je zároveň aj milosrdný.

Dnes kresťania naozaj nepoznajú Boha, nech sa to učia od pohana Nabuchodonozora, ktorý spoznal slávu Božiu a vyriekol nezabudnuteľné a pravdivé slová:

Vtedy som dobrorečil Najvyššiemu, chválil a velebil som Večne živého, Jeho vláda je večná a Jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie; všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš? Dan 4:31-32

Nikto nemôže Bohu prekážať, zastaviť mu ruku a povedať – čo to robíš? Toto spoznal pohanský kráľ. Poznáš ty aspoň na 10% tak tohto Všemocného Boha, ako ho poznal pohan Nabuchodonozor?

Len Bohu patrí všetka sláva a moc, na veky vekov. Amen…