Človek bol uložený pod kliatbu zákona. Ak zákon naplnil, bola to jeho povinnosť, ak zákon porušil, bol zato potrestaný. Konečným potrestaním na konci života, za porušenie zákona, je uvrhnutie človeka do večného zatratenia. Ale Kristus nás vykúpil spod tohto prekliatia zákona a keď nás vykúpil, sme tým pádom Jeho vlastníctvom! Je to ako s trhom s otrokmi. Na trhu s otrokmi je človek, ktorý nemá žiadne práva, jeho otrokárom je zákon. Jediná možnosť ako sa od tohto tyrana – zákona – oslobodiť je tá, že by sa našiel niekto, kto by človeka vykúpil. To však ide iba jediným spôsobom – výkupné je cena krvi Boha. A tu prichádza Kristus a svojou vlastnou krvou vykupuje človeka s tým, že človek nepatrí už pod otrokára zákon – ale patrí Bohu a Kristovi! Kristus nie je ako pôvodný majiteľ – zákon, Kristus dáva človeku nový domov, nový život a novú identitu.

Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ Gal 3:13

Kristus nás vykúpil, aby sme sa stali Synmi Boha živého, aby sme dostali adoptívne synovstvo. Ako syn vlastný, tak aj syn adoptívny, majú rovnaké práva v rodine a obaja sú dedičmi. Na toto hľadia aj svetské zákony, kde adoptívny syn dedí majetok rodičov. Preto je človek, ktorého Kristus vykúpil spod jarma zákona, smrti a hriechu, dedičom kráľovstva nebeského.

Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Gal 4:4-5

Toto sú právnické formulácie, toto nie je iba o čistej viere. Tu Písmo hovorí v právnickom jazyku. Kristus nás vykúpil pre Boha Otca a jeho kráľovstvo a naopak – Boh nás vykúpil skrze svojho Syna a jeho za nás vyliatej krvi.

Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. 1Pt 1:18-19

Boh nás vykúpil skrze krv svojho Syna v čase, keď sme ešte v Neho neverili, keď sme boli voči Bohu nepriateľmi, keď sme sa ešte dokonca ani nenarodili. Ale keď sme uverili v Kristovu zástupnú obetu za nás, tým skôr sme ospravedlnení od Božieho hnevu a ani nemôžeme byť pod Božím hnevom, lebo Boží hnev bol na kríži vyliaty na svojho Syna, miesto nás.

Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! Rim 5:8-9

Ako veľmi si musí kresťan vážiť svojho vykúpenia a už nechodiť v tmách a hriechoch. Lebo človek nebol nejako lacno vykúpený, ale bol vykúpený krvou Kristovou. Inak tomu ani byť nemohlo, lebo vykúpiť hriech, urážku Majestátu Boha, nejde nijako inak, iba ak výkupné je hodné tohto Majestátu. Zlato, striebro, naše skutky, naše chodenia do kostola – to všetko je odpadom, aby mohlo naše hriechy zmazať. Ale krv Kristova je hodná Majestátu Boha a Boh túto krv svojho vlastného Syna berie ako cenu výkupného. Preto si vážme, vysoko si vážme, čo Boh pre nás vykonal cez Syna.

Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. 1Pt 1:18-19

Krv Krista nás nielenže vykúpila, ale aj očistila od každého hriechu, aby sme neboli iba ospravedlnení pred Bohom, ale aby sme túžili konať skutky Božie, aby sme túžili nasledovať Pána. Preto sa očisťujeme Kristovou krvou a prestávame páchať hriechy. Ako by sme ich aj mohli páchať, keď sme Božie deti, Boží dediči. Musíme sa teraz úplne inak postaviť k svojmu životu, pretože sme dostali nezaslúžený titul – Syn Boha živého, dedič nebeského kráľovstva. Preto očisťovanie od hriechov krvou Krista, ich vyznávanie, nie je nejaké klišé, ale rast v Kristovi. Keď máš hodnosť – Dedič kráľovstva nebeského – túžiš sa aj tak správať ako dedič a už nemôžeš chodiť svetom ako tí, ktorí dedičia nie sú, ktorí sú otrokmi a milovníkmi diabla. Ty ako dedič a Boží adoptívny Syn, chceš a túžiš si obliecť Kristov odev dediča kráľovstva a v tomto odeve spravodlivosti kráčať týmto životom, odlišne ako chodí svet.

Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 1Jn 1:7

Ako dediči a Synovia Kráľa Vesmíru, nás Boh vychováva. Nepočíta nám naše hriechy, lebo už nie sme nepriatelia. Miesto toho nás vychováva k Synovstvu, aby sme sa stali hodnými svojho postavenia.

Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. 1Jn 2:12

Azda týmto článok viery chápeme, prečo patríme Bohu a konáme všetko pre Boha. Boh nás v Synovi vykúpil z otroctva hriechu, smrti a diabla, sme dedičmi, synmi Boha Otca – ktorého voláme – Otecko, Ocko – teda Abba. Ako by sme mohli byť neverní Bohu, kochať sa v modlách sveta, keď my dostávame oblek vznešenej spravodlivosti pred Bohom, dostávame synovský prsteň, klobúk, rukavičky, paličku vznešenosti. Ako by sme takto mohli chodiť k špinavým modlám tohto sveta? Náš domov je Boží palác, nádherná záhrada, potôčik, fontána, strom života a Kristus, ktorého tvár svieti miesto slnka. Ako by sme mohli my, dediči a deti tejto nádhery, ísť za hranice tohto kráľovstva, do špiny sveta a tam konať odporné skutky smilstva, oplzlostí, hnevu, rozkoší a tým si pošpiniť tento nádherný šat a svoje nové srdce, ktoré nám Boh vymenil?! Preto nikdy nezabudnime, že sme Deti Boha len z Jeho milosti, keď nás Kristus vykúpil svojou vlastnou krvou, aby sme mohli dostať takéto nezaslúžené Bohatstvo – šľachtický titul – Syn Boha Otca, brat Ježiša Krista…

Samozrejme toto isté platí aj pre ženy, ktoré sú dcérami Boha, sestrami Krista a preto tiež dostávajú krásny oslnivý šat od Boha, šat spravodlivosti a tento šat si musia chrániť a chodiť honosne s titulom šľachtickým – dcéra Boha…