Zo zákona, z dodržiavania desatora, ktoré je morálnym a správnym merítkom nielen viery, ale aj spravodlivej spoločnosti, nikto spasený nebude a ani nemôže byť.

Lebo zo skutkov podľa zákona nebude pred ním (Bohom) ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu. Rim 3:20

Zákon vyplavuje hriech. Tam kde sa objavuje zákon, objavuje sa aj jeho prestúpenie. Stačí jedno prestúpenie zákona a prestúpili sme tým pádom zákon celý. Jakub píše:

Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Jak 2:10

Mnohí ľudia hovoria, že žijú dobrým životom, morálnym, pracujú, odvádzajú dane, starajú sa o rodinu. Boh chce iba dve veci – milovať Boha a blížneho. Ak človek nemiluje Boha, nemusí sa snažiť milovať blížneho, nie je mu to nič platné. V Matúšovi to hovorí Ježiš takto:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Mt 22:37-40

Ak by toto človek dodržal do bodky, bude spasený zo svojich skutkov. Ale ak raz prestúpi toto prikázanie, so spásou sa minul. Tak teda zostáva otázka, či nejako človek dokáže zákon dodržať? Nie je to možné!

„Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. Ich hrtan je ako otvorený hrob, svojimi jazykmi hovoria ľstivo, za perami majú jed vreteníc, ich ústa sú plné kliatby a horkosti; ich nohy sú rýchle prelievať krv, na ich cestách skaza a nešťastie; nepoznali cestu pokoja. Pred ich očami nieto Božej bázne.“ Rim 3:10-18

Mnohí ľudia nechápu hriech a keď počujú o hriechu tak hovoria, že oni sú dobrí, spravodliví, čestní. Prakticky každý človek si sám o sebe nahovára, že nie je na tom až tak zle, vrátane ľudí, ktorí prežijú väčšiu časť vo väzení.

Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho (Boha) robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo. 1Jn 1:8,10

Človek nedokáže zachovať zákon. Človek sa rodí ako človek telesný, ktorý všetko robí pre svoje telo, pohodlie, zmysly, čím stojí v nepriateľstve voči Bohu.

Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu – a ani sa nemôže. Rim 8:7

Boh nás nešetrí a ukazuje, že sme zlými ľuďmi, ktorí od mladosti myslia na seba, myslia na zlo, preto mal v pláne človeka zahubiť potopou.

Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Gn 6:5-6

Aj keď Boh nariadil potopu sveta, zachránila sa iba Noeho rodina, stav človeka sa ani po potope nezmenil. Ani Noe nebol lepším človekom, ako boli ľudia utopení potopou. Noe dostal milosť od Boha a preto sa stal spravodlivým – z viery. Keď obetuje Bohu po skončení potopy, Písmo zaznamenáva toto:

I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Gn 8:21

Sám Pavol pozoruje vo svojom tele obludnosť hriechu a a vie, že hriech sídli v jeho tele a robí si tam čo sa mu zachce.

Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Rim 7:19-20

Ak takto prechádzame týmito veršami napadne nás otázka. Stvoril nás Boh takto zlých a hriešnych? Boh všetko čo vykonal bolo dobré. Keď stvoril na konci človeka, dokonca povedal, že všetko je veľmi dobré:

A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer, a nastalo ráno, deň šiesty. Gn 1:31

Boh stvoril človeka na svoj obraz, človek bol jeho geniálnym dielom, konečným dielom:

Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Gn 1:26-27

Kde sa tu teda berie skazenosť ľudskej prirodzenosti a ľudského rodu? Celá tretia kapitola Genesis je o páde Adama do hriechu. Adam sa stal neposlušným Bohu, spáchal hriech a tým uvrhol seba aj celé ľudstvo do skazy. Pavol to zhrnul takto:

Preto ako skrze jedného človeka (Adama) vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Rim 5:12

Človek pred pádom a po páde, je diametrálne odlišný. Pokiaľ Adam pred pádom, bol človekom, ktorý konal skutky zo svojho dobrého srdca, ktorý mu tam Boh vložil, ten istý Adam po páde, ma toto srdce zakalené hriechom a temnotou. Ľudské srdce je od pádu nevyspytateľné, zrádza človeka ktorý si niečo predsavzal, nedokáže sa pozrieť na seba v pravde a svetle, nechce sa vidieť tak, že je na tom zle, že leží v stave odsúdenia, pritom si nahovára, že je na tom dobre:

Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná? Jer 17:9

Náš Pán ukazuje ľudské srdce ako stoku, z ktorej vychádza zlo.

Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Mk 7:21-22

Pán Ježiš nás vidí ako ľudí zlých:

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! Mt 7:11

Jób pozoruje, že človek ktorý sa rodí zo ženy, teda človek prirodzený je nečistý, nespravodlivý. Pre Boha ani anjeli, ani nebesia nie sú tak čisté, ako je On sám, nie ešte padlý človek, ktorý je plný špiny a neprávostí.

Čo je človek, aby mohol zostať čistý, a ten, kto sa zrodil zo ženy, aby bol spravodlivý? Veď Boh ani svojim svätým nedôveruje, ani nebesá nie sú dosť čisté v Jeho očiach, tým menej ten, kto je ohavný a skazený, muž, ktorý pije neprávosť ako vodu. Jób 15:14-16

Dávid keď si uvedomil svoj hriech, keď ho prorok Natan prišiel od Boha karhať, napísal 51 kajúci žalm. V jednej strofe si Dávid uvedomuje, že sa už hriešny rodí, z lona svojej matky.

Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. Ž 51:5

Človek je bláznom vo svojej prirodzenosti, pretože je nielenže hriešny, on sa nazdáva že je dobrý a spravodlivý a keď počuje o Bohu, má vieru na smiech a preto zostáva vo svojom bláznovstve.

Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre! Ž 14:1

Človek po páde Adama koná diabolské skutky, ktoré sú mu prirodzené. Ježiš hovorí nábožným židom, ktorý dodržiavajú zákon, dávajú desiatky, dávajú almužny, starajú sa o vdovy, postia sa tri krát v týždni, modlia sa, navštevujú chrám toto:

Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Jn 8:44

Je možné, aby Boh privrel oči a netrestal neprávosť a každý hriech? Potom by nebol spravodlivý! Boh musí každý jeden hriech podľa práva potrestať. Ak by prehliadal hriechy, bol by skorumpovaný a podplatiteľný. Toto vidíme u svetských sudcov, ktorí sa dajú podplatiť, ale Boh koná podľa práva a preto hriechy musí odsúdiť.

Boh na počiatku varuje človeka, že keď bude jesť zo stromu poznania, zomrie. Ak by Boh chcel, mohol by Adama hneď napraviť, prepáčiť mu tento hriech, neuvaliť na neho smrť, hriech a peklo, ale Boh je spravodlivý a preto Adama varuje, že, jeho príkaz je vážnejší ako sa môže zdať, že slovo Boha, nie je radno prekrúcať, vykladať inak, nahrádzať ho ľudským výkladom a slovom, lebo Božie slovo sa splní bez ohľadu nato, ako si ho človek prekrútil.

Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ Gn 2:17

Každú jednu neprávosť Boh musí trestať:

Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, zlý človek nepobudne pri tebe, ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. Ž 5:4-5

Boh koná v hneve proti tým, ktorí páchajú hriechy.

Pán je žiarlivý a pomstivý Boh, Pán je pomstivý a plný hnevu, Pán sa pomstí na svojich protivníkoch a chová hnev proti svojim nepriateľom. Nah 1:2

Boh je spravodlivý a prísny sudca a nič nenecháva bez trestu.

On nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Ex 34:7

Boží spravodlivý hnev musí potrestať každú neprávosť, ešte horšie je na tom človek, ktorý prekáža pravde, zahmlieva ju, chce ospravedlniť svoje neprávosti, prekrúcaním pravdy. (Napríklad dnes chce človek prekrútiť pravdu o hriechu homosexuality).

Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Rim 1:18

Aj falošné viery a falošné výuky, ktoré sú mimo Krista, ktoré sú podľa Pavla iba prázdnym táraním, sú Bohu odporné, aj keď sa môžu zdať kresťanské.

Nech vás nik nezvedie prázdnymi rečami, lebo za to prichádza Boží hnev na neposlušných synov. Ef 5:6

Zákon je potrebné dodržať do bodky, kto to nedokáže, nielenže nebude spasený, nielenže je pred Bohom odsúdený, ale je aj prekliaty.

»Prekliaty, kto nezachová slová tohto zákona a nevyplní ich skutkami!« A všetok ľud povie: »Amen!« Dt 27:26

Podobne hovorí Pavol:

No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ Gal 3:10

Aj nebeské bytosti požadujú od Boha, aby bol spravodlivý voči tým, ktorí sa proti Nemu prehrešili. Ak Boh hriešneho človeka odprace zo zeme tak, že človek skončí v pekle – celé nebo tlieska. Boh nielenže nenávidí hriech, on nenávidí aj hriešnika, ktorý ten hriech pácha.

Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, zlý človek nepobudne pri tebe, ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom. Ž 5:4-6

Hnev Boží nie je nejakým hnevom, ktorý je nespravodlivý, ktorý by si človek nezaslúžil. Každý človek ktorý hreší, je nepriateľom Boha a preto ho Boh trestá podľa práva.

Pán je žiarlivý a pomstivý Boh, Pán je pomstivý a plný hnevu, Pán sa pomstí na svojich protivníkoch a chová hnev proti svojim nepriateľom. Pán je trpezlivý, no veľmi mocný, Pán nenechá nič bez trestu. Nah 1:2-3

Týmto je vyčerpaná aspoň povrchne Božia spravodlivosť a stav človeka, ktorý by sa nazdával, že sám zo svojho života by mohol byť akosi spasený. Človek je hriešny, nemá nič, čím by sa mohol Bohu zapáčiť, práve naopak – priťahuje svätý Boží hnev.

Človek prirodzený je ponechaný sám na svoje skutky, ktoré sú plné sebectva, odporu voči Bohu, posilneniu svojej dôležitosti a svojho ega. Je to neuznanie a odmietnutie Toho, kto dal človeku telo, dušu, rodinu, materiálne zabezpečenie, každý jeden nový deň, každý jeden nádych a výdych. Bez Boha sa vesmír vracia do ničoty. Boh svojou silou a mocou drží vo vesmíre všetko živé i neživé. Iba skrze Božiu moc človek existuje, budí sa do nového dňa. Odmietnutie Boha v živote znamená, že je človek nepriateľom a Boh má právo a povinnosť, uplatniť spravodlivosť na tomto človeku. Bez Boha je človek absolútne stratený.