V prvom rade nejdem robiť semi-pelagiánsky rozbor, lebo ten sa v cirkvi bežne vyučuje. To znamená, že je na človeku, ako prijme slovo, ktoré rozsievač zasial. Toto je bežný výklad v kostoloch, ale my sa pozrime, ako je to skutočne, ako to učí Božie slovo, pre mnohých to nemusí byť príjemným čítaním.

Nejdem tu rozoberať celý text, lebo ten je veľmi dlhý. Ide o text z Matúša, kapitoly 13 1-9. Ide tam o rozsievača, ktorý rozsieval semeno, prvé padlo na skalnatú pôdu, druhé na plytkú pôdu kde sa ujalo, rýchlo vyrástlo a uschlo, tretie spadlo do buriny, kde ho burina, čoby starosti sveta udusilo a iba posledné semeno ktoré spadlo do dobrej pôdy, to dalo úrodu. Rozsievač je Ježiš (učeníci – cirkev), semeno je Jeho slovo a pôda je pôda srdca, kde sa ujíma podľa toho, do akého srdca spadne.

Semi-pelagiánsky rozbor hovorí o srdci človeka, ktoré sa musí nastaviť na toto semeno, ktorým je Božie slovo. My sa ale pozrieme aj na verše, ktoré sa príliš neskúmajú a uvidíme zaujímavé rozuzlenie tohto úchvatného podobenstva.

Zaujímavý je 9 verš: Kto má uši, nech počúva!“ Mt 13:9

Pán povedal podobenstvo, ale nikto mu nerozumel, ani samotní učeníci. Preto sa ho neskôr pýtajú na význam podobenstva. Pán Ježiš keď dohovorí toto podobenstvo, tak k tomu dodáva, že kto má uši, nech počúva. Čo znamená táto nepatrná veta? Znamená to to, že schopnosť počúvať sa viaže na schopnosť rozumieť.

Je to Boh, kto otvára uši, aby ľudia rozumeli. Prečo tak veľa ľudí nechápe evanjeliu, prečo tak veľa ľudí evanjelium odmieta? Lebo majú hluché uši, nepočúvajú nimi. Je to z prirodzenosti človeka, že od pádu Adama, je človek hluchý k Božiemu slovu a zapcháva si uši a oči pred Bohom. Preto Boh musí prepichnúť (duchovne) uši človeka, aby začal rozumieť Božiemu slovu.

Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Ž 40:6

Pán, Boh, mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Iz 50:4-5

Prečo teda Pán hovorí, že kto má uši nech počúva? Lebo nikto slovo nepočúva v pravde! Ľudia majú temné srdcia a tak sami osebe nedokážu chápať slovo Božie. Ani učeníci nechápu toto slovo a je to znovu Boh – Ježiš, ktorý im musí podobenstvo vyložiť. Všetci do jedného, aj keď počuli toto podobenstvo, boli hluchí k Božiemu slovu a my sme hluchí podobne ako oni. Tiež ho nechápeme! A tam bol veľký zástup, aby sa Boh oslávil a ukázal slepotu tohto veľkého zástupu – lebo nikto nechápe Kristovo slovo.

Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ Mt 13:10

Učeníci aj keď sami nerozumeli čo Pán hovoril, prišli ku Nemu v mene celého toho davu, akoby sa tvárili že oni chápu, ale prečo Ježiš hovorí všetkým v podobenstvách? Pravda však bola taká, že ani učeníci nevedeli význam, čo Pán dobre vie, preto im podobenstvo vykladá od 18 verša: Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Mt 13:18

No najviac je prekvapivá odpoveď Pána. Ide totiž o Božie zvrchované vyvolenie svojho ľudu, to jest, svojej cirkvi, ktorá bude svätá, ktorá bude Božou vinicou, Kristovou nevestou, bez poškvrny, kde je Boh zárukou čistoty a svätosti. Preto Ježiš odpovedá:

„Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Mt 13:11

Ježiš tu robí zásadnú čiaru medzi tými, ktorým je dané poznať Boha, evanjelium, pravú vieru – a tými, ktorým to dané nie je. Preto jedným uši otvára a druhým necháva uši v stave, v akom ich majú – teda v stave hluchoty. Ranná cirkev nehovorila o výkonoch ľudí, ktorí sa obrátili, ale hovorila, že to bol Boh, kto pridával učeníkov. Ranná cirkev si pevne uvedomovala, že je tu jasná deliaca čiara medzi tými, ktorých si Boh vybral – spasenými – a tými, ktorých Boh nechal vo svojich žiadostiach, ľudí svetských, telesných.

Semi-pelagiánsky blud, však postupne toto učenie Pavla, učenie rannej cirkvi úplne odsunul, aj keď cirkev nikdy Božie vyvolenie neodsúdila ako herézu, pretože to heréza nie je. Miesto toho toto učenie zahmlila a neskôr prešla k tomu, že človek je dosť dobrý nato, aby evanjelium dokázal sám od seba prijať a tak sa dnes globálne od katolíkov po protestantov, učí učenie schopnosti človeka. Ale my tu vidíme, že Písmo hovorí opak! Preto pôjdeme hlbšie do tohto problému a pre mnohých ktorí si začínajú uvedomovať, kam tento text mieri, sa páčiť nebude, čo je pochopiteľné. Pravý Boh sa väčšine ľuďom nepáči.

Pavol predsa píše: A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 2Kor 4:3

Evanjelium je zahalené tým, ktorí idú do záhuby. Humanistický pohľad na tento verš je taký, že do záhuby idú tí, ktorí evanjelium neprijali. Teocentrický (Božsko-centrický) pohľad je v skutočnosti taký, že do záhuby idú všetci ľudia, ale Boh sa zmiloval nad svojim ľudom, ktorému dáva spásu a iba tento ľud do záhuby nejde, iba im nie je evanjelium zahalené, pokiaľ ostatným zahalené je. Aj dnes je v cirkvách zahalené evanjelium a to globálne. Celá spása je údajne na pleciach človeka, ktorý ju má prijať a konať skutky, ale pravda je iná – celá spása je položená na pleciach Boha, ktorý ju na Golgote vykonal, svojim Duchom svätým pritiahol svoj ľud, ktorému dal pravé pokánie a posvätenie do života.

Boh však nezakrýva svoje slovo, pretože toto slovo je jasné a svieti jasnejšie ako svetlo slnka. Ale sú to ľudia, ktorí Božie slovo nedokážu prijať, lebo ich skutky sú zlé, preto si vytvárajú náboženstvá, ktoré buď Božie slovo prekrútia, alebo ho úplne odstránia a nahradia slovom ľudským. Lebo čo hovorí Pán?

Nie v úkryte som hovoril, na tmavom mieste zeme, nepovedal som Jakubovmu potomstvu: Nadarmo ma hľadajte! Ja som Pán, ktorý vravím pravdu, oznamujem priamosť. Iz 45:19

Pán je jasný, priamy, je svetlom. Ale ľudia nedokážu prijať svetlo, preto ho odmietajú, zatemňujú a nahrádzajú slovom ľudským. Tak na nich platí Jánov verš, keď samotné Slovo – Logos, zostúpilo na zem a stalo sa telom:

Svetlo (Kristus) prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Jn 3:19

Preto Pána Ježiša človek ukrižoval a kričal, že nechce aby Tento – Kristus, panoval nad nami. Božie slovo je ostré ako dvojsečný meč – prečo sa dnes cirkev do tohto slova hlboko nezapočúva a neprijme ho také aké je? Prečo miesto toho ho vyloží tak, ako nestojí, alebo ho odmietne a nahradí slovom ľudským? Lebo Božie slovo je svetlom a ľudské duše sú temné a temnota svetlo nenávidí.

Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Mt 13:12

My vždy zabúdame na zásadu v Písme číslo jeden. Je to Boh, kto sa má osláviť a nie človek. Boh sa oslavuje aj cez človeka, cez jeho spásu, cez ľudské skutky – všetko ide na účet Boha, ktorý má byť oslávený. Keď si Boh vytvoril svoj ľud, nestojí oslava na tomto ľudu, ale na Bohu, ktorý ukázal svoje milosrdenstvo a lásku k človeku, pretože podľa práva sa človeka Boh ujať nemal. Pán v tomto verši hovorí, že tí, ktorí sú Bohom oslávení, budú mať hojne, naopak tí, ktorí sú nechaní napospas svojmu hriešnemu srdcu, tým sa vezme aj to čo majú – sloboda, milosť na tomto svete, dobré veci, ktoré sú z Božej ruky a napokon spása.

Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Mt 25:29

Potom nasleduje pasáž, kde sa Ježiš obracia na Izaiáša, ktorý hovorí:

Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: »Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.« Mt 13:14-15

Tento verš sa vykladá bežne tak, že sa kladie dôraz na to, ako si ľudia svojou chybou otupili srdce a preto ťažko počúvajú, srdcom nechápu, neobrátia sa a preto ich Boh nemôže uzdraviť. Takýto výklad berie Božiu slávu, pretože sa z Neho robí Boh, ktorý nie je všemohúci, lebo nemôže obrátiť človeka, ktorý má otupené srdce. Preto radšej vráťme Bohu jeho slávu a pozrime sa na ten istý text do Mareka. Ten píše:

Aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“ Mk 4:12

Všimnime si kľúčové slovo – azda. Aby sa azda neobrátili. Tu je ten predeľ medzi tými, ktorí sú Božími dedičmi a tými, ktorí nimi nielenže nie sú, ale ani nemajú byť. Lebo ak človek, ktorý by nebol Bohom vyvolený pochopil evanjelium, obrátil by sa – Boh by mu musel odpustiť. Boh totiž volá ľudí k sebe, aby zanechali zlého života, veď On nemá záľubu v smrti hriešnika, On chce, aby sa všetci ľudia obrátili a dali sa na pokánie – ale NIKTO – ani jeden človek, Kristov kríž sám od seba nechce prijať! Ak by bola spása daná na plecia človeku, že ak uverí v Krista bez pôsobenia svojej milosti, nech uverí sám zo seba, zo svojho zlého sebeckého srdca – Kristus by mrel nadarmo – nikto by nebol spasený.

A tak je to Boh, ktorý priťahuje ľudí ku Kristovi svojim Duchom a Boh nie je nejaký plačúci deduško, ktorý narieka nad tým, že sa niekto nechce obrátiť – Boh určil a ustanovil svoj ľud, ktorý sa obráti celkom zaručene! On odpradávna určil dejiny a my vo svojej slobodnej vôli, tieto dejiny napĺňame, ktoré ustanovila tvoja ruka.

Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo. Vravím: „Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím.“ Iz 46:10

Boh by bol rád, keby sa obrátili všetci ľudia, ale všetci ľudia spásu jednotne odmietajú, tak sa rozhodol spasiť svoj ľud a ostatných necháva vo svojom blude. A tí ktorí žijú vo svojich hriechoch ktoré milujú, milujú tento hriešny štýl života, nechcú sa ho za žiadnych okolností vzdať – nemajú Božieho Ducha, sú telesní, sú spokojní vo svojom hriešnom živote a preto sú hluchí. Tak na nich platí – počúvajú, sú ale hluchí, nechápu, nemôžu sa obrátiť, Boh ich nemôže spasiť. Je chyba v Bohu? Absolútne nie! Boh dal svojho Syna, lebo miloval svet, aby každý kto uverí, mal večný život. Kto však bude mať večný život? Boh by bol rád, keby všetci ľudia uverili, lebo by všetci mali večný život. Ale pravda je taká, že nikto uveriť nechce, lebo každý miluje tmu a hriech a preto je na Bohu, ktorý svojim Svätým Duchom pritiahne tých, ktorých si sám vybral.

Sú štyri možnosti, ktoré sú človeku predkladané ohľadom spásy:

1. Boh zachráni všetkých ľudí – to je blud.
2. Boh nezachráni nikoho – má na to Boh plné právo, ale pravda to nie…

3. Boh vykoná dielo spásy cez Krista – a nechá na človeku, aby toto dielo prijal. Toto sa bežne dnes učí, že to tak je. Proti je však Pavol, celá ranná Cirkev, Augustín a Písmo. Po Augustínovi už len Akvinský sa k tomu vracia, inak sa v cirkvi usadzuje toto učenie, že je v človeku kus dobra, aby si vybral Boha a Jeho spásu. Toto reálne pod drobnohľadom Božieho slova neobstojí.

4. Boh vykoná dielo spásy cez Krista – ale On sám je garantom obrátenia sa tých ľudí, ktorým dá milosť, ktorým otvorí uši, ktorí uveria, obrátia sa, Boh ich preto spasí. To je to semeno štvrtej pôdy, kedy Boh presne vie, ktoré semeno má do štvrtej pôdy spadnúť! Toto je učenie Pavla, rannej cirkvi, Augustína, podložená Písmom, nenávidené liberalizmom a humanizmom. Táto posledná verzia spasenia, oslavuje v plnosti Boha.

Až keď to v tomto zmysle vyložíme, dostaneme pochopenie celého podobenstva. Je to Boh, ktorý nielenže seje semeno, hádže ho aby sa uchytilo – je to tiež Boh, ktorý pripravuje srdcia, aby slovo – semeno – prijali. Nie je to človek, ktorý má semeno prijať sám od seba – to by nikto neprijal. Boh ospravedlňuje bezbožného – to hovorí Božie slovo. Preto je na Bohu, ktorému bezbožnému človeku, pripraví pôdu srdca tak, že toto srdce prijme slovo Boha! Lebo všetci ľudia sú bezbožní, bez rozdielu!

Je tajomstvom, prečo je jedno srdce úplne kamenné, iné sa dokáže zapáliť ale nevydrží, ďalšie vieru prijme, chodí človek do kostola, ale viac ho zaujíma svet a jeho problémy a tak len posledná pôda srdca je spásna. Toto srdce Boh ako jediné pripravil pre Božie slovo, ktoré ho zaručene prijme a prinesie úrodu niekoľkonásobnú.

Je preto otázkou, čo ostatné tri srdcia?! Posledné kamenné srdce, je srdce človeka, ktorý je vydaný sám na seba. Taký človek má srdce kamenné a neprijme Krista a jeho spásu. Tie druhé dve srdcia sú formované Božím slovom, desatorom, sú mäkšie ako kamenné srdce, ale nie je to srdce, ktoré by Boha milovalo. Iba jedno srdce miluje Boha a bude spasené – srdce dobrej pôdy, ktoré prijíma Božie slovo a zachováva ho.

Tu nie je žiadna chvála pre človeka. Boh hovorí pravdu Jóbovi, aby pochopil viac o sebe a o Bohu takúto strašnú správu ohľadom ľudského srdca:

Tuhé ani kameň jeho (ľudské) srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je. Jób 41:24

Keď hovorí prorok Jeremiáš k ľudu, dáva takúto otázku:

„Pochoďte ulice Jeruzalema, pozerajte, vyzvedajte a hľadajte po jeho námestiach, či nájdete muža, čo koná spravodlivo a vyhľadáva pravdu, tak mu odpustím. Jer 5:1

Je to podobná otázka, ako v prípade Sodomy a Gomory – ak tam nájde Boh desať spravodlivých, celému mestu kvôli nim odpustí a nezničí mesto. A tu sa to opakuje nie v pohanskom meste – ale v Jeruzaleme, ktorý je mestom Božím. Môžeme to preniesť rovnako do dnešnej doby – hľadajte vo Vatikáne, či je niekto spravodlivý? Akú odpoveď dáva Jeremiáš?

»Ako žije Pán,« isteže prisahajú krivo.“ Jer 5:2

Týmto Jeremiáš dáva najavo, že nikto spravodlivý nie je! K tomu dodáva strašnú výpoveď človeka, ktorý je dokonca veriaci, ktorý je Bohom v starej zmluve vybraný, aby sa narodil ako Izraelita, ale tento človek, ktorý by mal byť lepším už len kvôli zákonu od Boha, je na tom rovnako ako pohan:

Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu? Udrel si ich, ale necítili, znivočil si ich, odmietli výstrahu, tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň, nechceli sa obrátiť. Jer 5:3

Tento verš je zrkadlom všetkých ľudí a čo je horšie, ukazuje na takzvaných veriacich ľudí – nechceli sa obrátiť, tvár mali ako žulu! Prečo? Milujú rozkoše a hriech. Milujú tento svet napriek tomu že hovoria – Pane, Pane. Ako teda môže človek sám prísť ku spáse, ako sa u človeka môže ujať Božie slovo? Iba jedným spôsobom, že sám Boh sa ujme toho, koho sa ujme a pretvorí mu srdce:

A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Ez 36:26

Len srdce z mäsa dokáže prijať evanjelium. Len srdce z mäsa dokáže milovať Boha a kráčať za Ním aj do pekla. Len srdce z mäsa, ktoré dáva Pán – nie my si ho môžeme vyformovať – prijme Božie slovo ako semeno, ktoré zarodí a prinesie úrodu.

Preto ti tento text nedáva žiadnu nádej nato, aby si sa mohol milý čitateľ nejako sám vyformovať, pretože nemáš potenciál prijať Božie slovo do svojho srdca. Dovolím si tvrdiť, že väčšina kresťanstva má srdce, z tretej pôdy. To je to srdce, ktoré je ničené a dusené burinou, teda vecmi tohto sveta, nedovoľujú mu rásť vo viere, v poznaní Boha.

Ak vám kazateľ povie, že máte potenciál zmeniť srdce, aby prijímalo Božie slovo a podľa neho žilo, tak človek nič neurobí, poteší sa a pustí to cez uši. Taká kázeň mu nebude vôbec prospešná, aj keby bola hovorená anjelským hlasom. V tomto podobenstve sú totiž tie pôdy dané – ustanovené. Ak máte srdce, ktoré sa nedokáže modliť, rozjímať, posväcovať, pretože nemáte čas, ste zavalení svetskými povinnosťami, ste na tom rovnako, ako človek s kamenným srdcom, kde sa slovo Božie vôbec neujme. Ste na tom dokonca horšie, pretože chápete čo Boh od vás chce – ale to nekonáte! Nenamýšľajte si, že sa to zmení v budúcnosti, ktorú nemusíte zajtra už mať!

A predsa existuje jeden spôsob, ako prijať Božie slovo. Prosiť Boha o nové srdce, o inú pôdu, ktorá semeno slova prijme a prinesie úrodu. Ale to nie je vaša zásluha a váš skutok! To je Božie dielo znovuzrodenia! Preto je len jedna vec, ktorá sa dá urobiť – prosiť a uprosiť Boha, nech sa nad vami zľutuje. Tak ako prosil Dávid:

Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Ž 51:10

Toto je jediná možná cesta. Vy sami nič nemôžete zo seba vykonať – nemáte potenciál. Preto Pán hovorí, že bez Neho nič nemôžete robiť. Bože, stvor vo mne srdce čisté! To je modlitba, ktorú musí ten, kto dobre vie, že je dusený týmto svetom, mať na perách dňom i nocou, ak sa ovšem naozaj chce zmeniť. Lebo toto Písmo zaručuje:

A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Lk 18:7

Vari by vám Boh podal hada, ak by ste prosili rybu? Vari by vám odmietol darovať nové ochotné srdce, keby ste oň prosili a nechal by vám srdce z kameňa?

Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Lk 11:11-12

Boh je všemohúci, mocný, v jeho rukách sme iba prachom a ničím. Ale ak sa ku Nemu s dôverou obrátime a chceme naozaj podľa neho žiť, okrem modlitby nemáme v rukách vôbec nič.

Preto je toto podobenstvo o tých, ktorí majú pôdu srdca takú, ktorá neprijíma slovo Božie. Tých je väčšina. Preto potrebujú nové narodenie sa v Duchu, lebo ak je duch človeka mŕtvy, môže prísť iba po určitú hranicu poznania Boha, nikdy sa však nedostane ďalej, ako mu dovolí burina tohto sveta a ľudské myšlienky, ktoré zničia myšlienky vznešené – Božie – týmto ľuďom je záchranou modlitba. Modliť sa o nové srdce. Koľkí kresťania sa takto modlili? Prečo teda nechápu spásu? Lebo majú srdce, ktoré nie je vhodné, na prijatie Božieho semena – slova. Majú srdce, ktoré ich nevedie ku kráľovstvu nebeskému, ku spáse.

Iba modlitba – pokorná modlitba, kde Boh vykoná zmenu nášho mizerného stavu a nášho nič nehovoriaceho kresťanstva bez skutkov, bez ovocia viery. Boh sa každého ujme, ktorý sa skutočne chce zmeniť. To skôr matka zabudne na svoje batoľa, ako by Boh zabudol na toho, kto túži po novom živote.

Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Iz 49:15

Preto je toto podobenstvo varovaním. Štvrtá pôda srdca je daná iba málo ľuďom. Je daná nie pre ich dobré skutky, ale preto, lebo sa tak Boh rozhodol, aby sa viac oslávil. Kresťan má prehodnotiť cez toto podobenstvo svoju vieru, svoje chodenie s Pánom, svoje počúvanie Božieho slova a modlitby. Ak nemá čas na tieto veci, znamená to, že nie je v stave spásy, pretože ho dusia starosti alebo aj hlúposti tohto sveta, ako TV, hry, zábava. Nech si nikto nenamýšľa, že by z tejto pôdy mohol byť spaseným! Jedine nové srdce, ktoré prijme semeno Božieho slova, prinesie úrodu. Na to je potrebné znovuzrodenie duchovné.

Ak nás netrápi, ako sme na tom zo svojim srdcom a toto zrkadlo o pôdach nám nič nehovorí, sme ako slepci, ktorí sú radi, že nemusia vidieť slnko. Ak sme sa zapálili pre Božie veci, ale sme rýchlo odpadli, už nás to trápiť nebude, lebo sa ku kresťanstvu nevrátime. Ale ak sme v tretej pôde, kde chceme Krista Pána nasledovať, chceme Boha milovať, túžime po inom živote, ale máme starosti sveta v ktorým napokon zomrieme a budeme ľutovať na večnosti, že sme sa nimi nechali zviesť – zmeňme to hneď teraz! Prosme si srdce ako Dávid, prosme si nové srdce z mäsa, ako sľubuje Boh cez Izaiáša.

Otázka na záver: koľkých sa tento text dotkne? Koľkí si skutočne budú želať nové srdce? Koľkí si uvedomia, že nie sú vo štvrtej pôde z podobenstva a tak sa preľakne ich svedomie a kľaknú pred Pánom a budú prosiť za milosť. Odpoveď je jednoduchá. Iba tých sa to dotkne, ktorých sa to dotknúť má…