Ľudia sa pýtajú, čo je to ten semi-pelagianizmus? Rozhodol som sa sem dať porovnanie všetkých štyroch dostupných spôsobov viery. Preberieme to vo svetle listu Rimanom. Tento list je tematicky najlepšie vykladajúci evanjelium. Pozrieme sa na kostru viery a tou je – hriech, milosť a predurčenie. Pavol vo svojom liste, práve tieto tri základné piliere kresťanskej viery vykladá. Porovnajte si svoj spôsob svojej vlastnej viery a mnohí zistíte, že neveríte v učenie, ktoré kázal Pavol, o ktorom povedal, že kto by ho učil inak, nech je prekliaty.

Štyri smery, ktoré sa v cirkvi objavili behom histórie sú tieto:

1. Učenie Pavla, rannej cirkvi, Augustína
2. Učenie Pelágia – pelagianizmus
3. Jemnejšia forma pelagianizmu – semi-pelagianizmus
4. Arminianizmus

Každý človek, ktorý je kresťanom, alebo sa motá okolo kresťanstva, verí v jednu z týchto štyroch vier. No iba jedna je správna a to už tušíte, že ide o učenie Pavla, Rannej cirkvi a Augustína. Porovnajme si v jednoduchosti, ako tieto štyri smery učia a potom sa opýtajme, ktorý z týchto smerov zastávame? 99% z vás, bude zastávať semi-pelagiánske učenie bez toho, že by ste o tom vedeli.

List Rimanom 1-3 – Hriech – čo učia jednotlivé smery?

Pavol, Ranná Cirkev, Augustín:

Úplná skazenosť človeka po páde Adama. Každý potomok Adama, dedí hriech a tým pádom je pod mocou hriechu. Človek je natoľko skazený a narušený hriechom, že sám o sebe nemôže urobiť nič dobré na Božiu slávu. Nemôže, ani sa nechce rozhodnúť pre Boha, ani pre spasenie. Miluje hriech a nenávidí každého, kto mu hriech chce vziať…

Pelagianizmus

Človek je vo svojej podstate dobrý, hriech nie je dedičný. Keď človek chce, môže žiť bez hriechu.

Semi-pelagianizmus

Zástancovia uznávajú dedičnosť hriechu, ALE: hriech je skôr ako choroba. Človek nie je mŕtvy v hriechu, ale chorý a preto potrebuje uzdraviť. Človek je duchovne chorý, no je schopný spolupracovať s Bohom.

Arminianizmus

Zastáva síce úplnú skazenosť, ALE: ľudská vôľa je slobodná a môže sa rozhodnúť pre Boha alebo odmietnuť Božiu milosť. Človek je duchovne mŕtvy a neschopný reagovať na Boha. Svojou slobodnou vôľou sa rozhoduje na základe predbežnej milosti, ktorú mu Boh dáva.

——-

Pelagianizmus bol odsúdený v Efeze na koncile v roku 431. Tridentský koncil tiež odsúdil Pelagianizmus a ale pozor – neodsúdil semi-pelagianizmus, ktorý bol odsúdený na koncile v Orange v roku 529. Ani ho Tridentský koncil odsúdiť nemohol, keďže je zakotvený v tridentskom katechizme! Pokračujme v porovnávaní ďalej…

List Rimanom 4-7 – Milosť Božia

Pavol, Ranná cirkev, Augustín:

Účinná milosť od Boha, vedie ku znovuzrodeniu a k viere. Bez Božej milosti človek nemôže urobiť vôbec nič. Človek potrebuje najprv nové srdce (znovuzrodenie), aby sa mohol úplne slobodne a radostne rozhodnúť pre Boha.

Pelagianizmus

Milosť je dôsledok ľudského úsilia – keď človek spozná Krista, ide o milosť. Človek môže dosiahnuť spasenie dokonca aj bez Božej milosti.

Semi-pelagianizmus

Milosť je, keď sa človek rozhodne pre Krista na základe slobodnej vôle, ktorú má (slobodná vôľa nie je poznamenaná hriechom). Božia milosť je pasívnačaká na rozhodnutie človeka. Boh volá človeka a potom čaká, kedy urobí prvý krok na svojom spasení.

Arminianizmus

Predbežná milosť. Boh človeka vybavuje predbežnou milosťou, ktorá mu umožňuje rozhodnúť sa pre Boha alebo Ho odmietnuť. Božia milosť je aktívna a je prvým impulzom k spaseniu človeka – prvý krok k spaseniu robí Boh.

——-

Pavol učí, že Boh je v spáse človeka aktívny, je to On, kto všetko pevne drží v rukách. Semi-pelagianizmus naopak učí, že Boh je pasívny, on čaká, ako sa človek rozhodne.

List Rimanom 8-11 – Predurčenie človeka ku spáse

Pavol, Ranná cirkev, Augustín

Pavol zastáva zvrchované a bezpodmienečné Božie vyvolenie na základe Božieho rozhodnutia pred večnými časmi. Nekonečne dobrý, milujúci a múdry Boh sa rozhodol, že niektorých zo vzbúrencov (to jest ľudí) proti sebe zachráni – preto krok k spaseniu robí výhradne Boh. Vyvolenie je bezpodmienečné, je iba v Božej kompetencii.

Pelagianizmus

Vyvolenie je na základe predzvedenia. Boh vidí do budúcnosti a tak si vyvolil ľudí ku spáse podľa toho, či koná ten ktorý človek dobro alebo zlo. Vyvolenie je teda podmienené konaním človeka.

Semi-pelagianizmus

Vyvolenie je na základe predzvedenia. Boh vie, kto uverí a aký ten či onen človek je, a to je základom pre vyvolenie. Vyvolenie je podmienečné – na prvom mieste je charakter človeka.

Arminianizmus

Vyvolenie je na základe predzvedenia. Boh vie, kto v budúcnosti prijme vieru, a na tomto základe, si človeka vopred si vyvolil. Vyvolenie je podmienečné, závisí na predzvedení viery človeka.

——–

Našli ste sa? Najväčšie problémy a opovrhovanie vždy zažije Pavlov model. Tri koncily v cirkvi, kedy ešte cirkev bola plne Kristova, dali za pravdu ako Pavlovi, tak aj Augustínovi. Napriek tomu dnes 95% cirkví, zborov, denominácií, vyznáva semi-pelagiánsky model. Boh to nenechal bez následkov a tak úpadok cirkví, ktoré sa ocitajú v humanizme a liberalizme, pramení z toho, že spása je položená na človeka, miesto toho, aby stála na Bohu.

Tridentský koncil

Najväčším paradoxom však bol Tridentský koncil. Cirkev, ktorá bojovala v troch konciloch za čistotu viery, v Tridente neprijala Pavlovsko-Augustínsku vieru, ba naopak ju prekliala! Je to na zaplakanie. Katolícka cirkev mala výhradné právo na toto učenie. Prečo prekliala spasenie z viery, z milosti, kde mal byť Boh vyvýšený? Zdá sa, že z čistej ješitnosti.

Reformáciou sa totiž menia pozície. Pokiaľ reformátori sa vracajú k Palvovsko-Augustínskej viere, viere spasiteľnej, katolícka cirkev nevie ako reagovať. V čase rannej reformácie všetci dobrí teológovia cirkev opúšťajú. Preto je Trident zvolaný až po smrti ranných reformátorov a teológov a reaguje nešťastne. Miesto toho, aby sa postavila cirkev na svoje vlastné učenie, uchýli sa k pritvrdeniu sviatostí s tým, že kto nemá sviatosti, je prekliaty. Tým ničí vieru pre radových katolíkov, ktorí nevedia, že spása je dar od Boha a že skutky sú iba dôkazom viery. Pavlovské evanjelium o milosti v cirkvi je zničené, nahradené ľudskými skutkami. Boh posiela mnohých svätcov, ktorí dávajú dôraz často na evanjelium o milosti, cirkev to však vtesnáva do mantinelov Tridentu, môžeme mať obavy, že iba títo svätci boli spasení z viery, lebo inak sa spása dosiahnuť nedá.

No nie inak smerujú aj protestantské smery a zostáva iba málo zborov, ktoré zachovajú vieru Pavlovu. Po druhom Vatikánskom koncile, sa situácia totálne zhorší celosvetovo a tak je dnes iba malé percento ľudí, ktorí poznajú spásu a pravú vieru v Krista. Ako keby sa napĺňali slová – neboj sa malé stádočko, lebo Bohu sa zaľúbilo, aby ťa spasil. Malé stádočko. Skutočne dnes ide o veľmi úzku skupinu ľudí a aj tá by bola oklamaná falošnou vierou, keby Boh neskrátil dni, ako píše Písmo, inak by odpadli od viery všetci.

Pokiaľ katolícka cirkev zostáva po reformácii mimo hru o čistom učení, v tábore protestantov sa objavuje Arminius, ktorému sa nepáči Božia absolútna zvrchovanosť a podobne ako Pelagius, aj on sa stavia do pozícii proti učeniu reformácie, ktorá vychádza z Pavla, rannej cirkvi a Augustína. Mnohí ľudia, ktorí nezažívajú pravé obrátenie a pokánie, vítajú tento lacný model, ktorý je hore tiež vykreslený.

Dejiny sa tak opakujú. Keď cirkev na konciloch potvrdila učenie Augustína a tým pádom Pavla, v praxi bolo všetko inak. Cirkev sa postupne prepadá do humanizmu a aj preto vzniká semi-pelagianizmus, ktorý je ešte z posledných síl v cirkvi zavrhnutý, ale duchovní, veriaci a ich prax, neuplatňuje učenie koncilu. Ide viac o počty, ako o pravú vieru.

A toto isté sa deje po reformácii, kde podobne prax upadá, až sa objavuje Arminius a ten je oslavovaný za svoju teológiu, pretože Boha nedáva na piedestál, ale tam dáva človeka.

Boh však nenechá bez odozvy tieto prehmaty a už dnes sa napĺňajú proroctvá, ktoré boli v starej zmluve predpovedané. Boh nenávidí kompromisy, nenávidí to ľudské – kde sa človek stáva bohom miesto Neho a to absolútne neprávom. Satan raz – jediný raz neklamal keď povedal – keď zjete ovocie – budete ako Boh. A je to tak. Človek je sám sebe Bohom a keď aj má uctievať nejakého boha, musí to byť boh, ktorý skáče tak, ako mu človek píska – teda ten boh musí byť pod papučou človeka.

Zvrchovaný Boh, mocný, svätý, spravodlivý, žiarlivý, hnevlivý – takého Boha človek odmieta. Preto si vytvoril tieto ľudské modely viery, ktoré však sotva koho spasia…