Evanjelium ktoré ani evanjeliom nie je, ktoré sa však pod názvom – evanjelium – dnes hlása, je záležitosť našich skutkov a našich výkonov. Podľa tohto falošného evanjelia, Pán Boh na konci života zbilancuje čo sme vykonali a podľa toho nás bude súdiť.

Takto fungujú skutky. Ak chce byť človek spasený zo skutkov, musí dodržať celé desatoro do bodky, Pán Boh na konci života zbilancuje čo vykonal a keď u neho nenájde ani jeden hriech, bude spasený zo skutkov.

Ale pravé evanjelium je o milosti Božej, je úplne odlišné od týchto ľudských modelov, ktoré sú zakorenené v cirkvách. Pán Boh dáva hneď na začiatku človeku všetko, nie na konci! Ak človek uveril v Ježiša Krista, ak uveril v jeho zástupnosť na kríži za neho, Boh mu dáva v tom momente mnohé veci, ktoré sú úchvatné.

Potom nie je divu, že človek ktorý dostane takéto veci od Boha, Ho nasleduje s radosťou bez strachu, v hrdosti že Mu slúži, kdežto človek, ktorý čaká do konca života, čaká na ortieľ Boží, nekoná skutky hodné viery a jeho prejav veriaceho človeka je mizerný.

My sa pozrime, čo Boh zasľubuje tým, ktorí v neho uverili!

On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. Kol 1:13-14

Tieto verše sa netýkajú budúcnosti, ale prítomnosti. Boh nás hneď ako sme uverili preniesol z tmy do svetla, hneď nás preniesol do svojho kráľovstva, Jeho Syna Ježiša Krista a teraz dodatok – v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov! Tu nie je reč o akejsi šedivej a nejasnej budúcnosti.

Ak totiž nevieme, čo nám viera, ktorá nás spája s Kristom okamžite prináša, náš život neodzrkadľuje žiadnu vieru. Je to iba tápanie, neistota, strach a nakoniec zatratenie, lebo sme neuverili Bohu v Jeho slovo zapísané v Biblii a preto nám nemôže Boh počítať našu nevieru za spravodlivosť.

Sme vyvoleným národom, sme všetci kňazmi, sme vlastníctvom Boha, aby sme zvestovali svojho Pána.

Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. 1Pt 2:9

A znovu verše o tom, že Boh si vyvolil nás, nie my Jeho, čím sa stáva On záštitou našej viery, posväcovania, kráčania za Kristom. Vyvolil si nás nie pre naše skutky, ale pre svoje rozhodnutie. Preto je naša spása, spása Božieho ľudu hotová vec, lebo nestojí na nás, ale na Bohu a jeho Synovi:

On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Ježišovi Kristovi pred večnými vekmi. 2Tim 1:9

A keď si nás takto Boh zvolil za svoj ľud, dáva nám aj skutky – lebo Boh pôsobí v nás, že chceme a aj konáme! Preto sme svetlami medzi týmto zvrhlým ľudom, ktorý okolo nás pácha hriech.

Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte slova života. Flp 2:13-16

A tým že si nás Boh vyvolil za svoj ľud, stávame sa Božími deťmi, pretože sme uverili v meno Krista a to tak, že nie z našej vôle a sily sme sa obrátili, ale z Boha – Boh vykonal naše znovuzrodenie a spásu.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno,čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. Jn 1:12-13

Ak človek patrí takto Bohu a patrí Kristovi, stáva sa dedičom Božieho kráľovstva, podľa zasľúbenia Boha, ktoré dal od vekov praotcovi Arbahámovi.

A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. Gal 3:29

Boha Otca už nemáme za niekoho, pred kým sa máme ukrývať. My sme deti z viery, ktorú nám Boh v Kristovi zabezpečil. Už voláme Boha Otca – Abba, Otče, Otecko, Ocko. Už nie sme otroci, už sme dediči a Synovia!

Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič. Gal 4:6-7

A zase – dedičmi sme sa nestali pre naše skutky, ale pre rozhodnutie Boha, ktoré predurčil.

Veď v ňom (Kristovi) sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho (Boha), ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. Ef 1:10-12

My sme dedičia, sme ľudom vyvoleným, sme Božími deťmi, sme oddelení od tohto zvrhlého pokolenia a sveta, sme šľachtici Nebeského kráľovstva.

Predstavte si, že nejaký kráľ má hrad, vysoko nad mestom, kde stále svieti slnko, kde je vždy krásne počasie, na dvore hradu má krásnu záhradu, les, stromy, strom života kde keď odtrhneme ovocie, ono hneď dorastie, je tam rieka, krásny prameň, je tam sám Kráľ medzi nami, On sa s nami zhovára, prechádza sa s nami. Ako sme sa na tento hrad dostali?

Pod hradom sú mestá, dediny, osady, zahalené tmou, nikdy tam svetlo nesvieti, je tam totálna tma, dá sa tam chodiť iba s pochodňou, zlodeji a vrahovia sú na každom rohu, podobne ako prostitútky.

A tu kráľ pošle svojich šľachticov (nás veriacich), aby zišli dolu a priviedli ďalších ľudí z tejto tmy hore, do krásneho hradu zahaleného slnkom. A šľachtici (evanjelisti) idú, nájdu niekoľko otrhancov, zo zlými očami a srdcami zlými ako peklo a privedú ich pred Kráľa. Kráľ im dá nový odev, dá im šľachtický titul, dá im dedičstvo, dá im adoptívne synovstvo a stanú sa obyvateľmi kráľovstva a to nezaslúžene. Oči sa im rozžiaria, srdce im začne plesať a ďakovať, lebo svet ich doteraz odkopával a tu hľa – sám Kráľ im dáva výsady, o akých sa im ani nesnilo.

Toto je o tebe milý kresťan, ak si prijal povolanie byť obyvateľom kráľovstva Božieho. Mohol by si ty – šľachtic, dedič, Syn Kráľa Kráľov zase zísť dolu, do miest hriechu a temnoty a tam sa oddať prostitútke? Vylúčené! Ty ktorý si krásne oblečený, v kráľovskom rúchu, alebo v kráľovskom obleku, na prsiach tvoje meno a k tomu titul – šľachtic nebeského rodu – mohol by si takto krásne oblečený odísť do oblastí hriechu pod hradom a tam páchať nehanebnosti? To je nezmyselné! Koľko ľudí však vie, že toto je podstata kráľovstva Božieho, že toto je stav, v akom sa nachádza skutočný kresťan?!

Preto spása nie je niekde na konci, ale je hneď na počiatku. Beda tým všetkým odporným náukám a teológiám, ktoré z človeka urobili otrokov náboženstiev, miesto toho, aby im ukázali ich vznešenosť pred Bohom, ich majestátnosť, ich synovský stav! Ak synovia schádzajú dolu, aby zvestovali evanjelium, privádzať nových otrhancov do nebeského kráľovstva, Boh im dáva zbroj:

Bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Ef 6:14-17

Ako sa môžeš nazývať kresťanom, keď neveríš Kristovi a jeho slovám, nazdávaš sa, že spása je niekde na konci? Hádam si nemyslíš, že Boh ťa vyženie z tohto kráľovstva preto, lebo si padol v hriechu? Povie ti – zhrešil si – VON! Neukazuj sa mi na oči, pokiaľ nevykonáš taký a onaký skutok a potom sa nevyspovedáš! To by bol kráľ horší ako my!

Lebo keď naše dieťa niečo rozbije, urobí nejaký hriech – vari mu otec povie – choď von z domu, neukazuj sa mi na oči, pokiaľ neurobíš to alebo ono? O čo lepší Otec je Boh?! V čo to mnohí ľudia veria?! Vari vy ako otec, svoje dieťa vyhodíte kvôli hriechu von z domu, ako to učia mnohé cirkvi? Odporné ľudské učenie, ktoré sa protiví Bohu aj Písmu Svätému!

Vy ste Boží synovia a keď spáchate hriech, vyznáte Kráľovi – odpusť, spáchal som toto a tamto a čo urobí kráľ? To čo otec rodiny – pokarhá, dá prednášku, možno švihne aj prútikom, ale hneď odpustí. Dieťa za vami príde, že rozbilo taniere, vy ho vyhodíte z domu? Nepoznáte Boha ak veríte v niečo také, že Boh takto koná. Vari si myslíte, že Boh je od nás horší, on nás vyženie z domu naspäť do mesta hriechu, z hradu do temnoty, pokiaľ nevykonáme spoveď? Prekliate ľudské učenia a prekliate náboženstvá! Pavol preklial každého, kto by učil takto, vrátane anjelov!

My sme deti Boha, sme dedičia, sme jeho vyvolený ľud, za ktorý zomrel kráľov vlastný syn, sme jeho, patríme mu – On sa nás nevzdá, nie naopak! Premýšľajte o tom prosím. Nerobte z Boha bôžika, ktorého si vymysleli náboženstvá, lebo beda týmto náboženstvám, ktoré z mocného Boha urobili modlu!

Amen…