Ako budú spasení tí, ktorí Krista nepoznali? Úbohý spravodlivý domorodec, nemá Krista, čo s ním?

Katechizmus katolíckej cirkvi píše: Lebo tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu, poznanú hlasom svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu.

Toto učenie je v cirkvi už dosť dlho. Pozrime sa vo svetle Písma, čo to tu je vlastne povedané.

V nadpise som schválne použil slová – úbohý spravodlivý domorodec. Ak domorodec chce byť spaseným, stačí mu jedna vec – dodržať celý zákon, bez spadnutia v jednom jedinom prikázaní! Odkiaľ vezme tento zákon? Má ho vpísaný do srdca. Ak dodrží celý zákon, ktorý má vpísaný do srdca a to do poslednej bodky, bude spasený zo svojich skutkov, nepotrebuje spásu cez Krista!

Podľa katolíckeho pohľadu, ktorý je hore uvedený stačí, aby tento domorodec s úprimným srdcom hľadal Boha. Tým, že sa stala cirkev semi-pelagiánskou a nepozná totálnu skazenosť človeka, ako ju učil Pavol, ranná Cirkev a Augustín, vzniklo toto chybné učenie, že človek má v sebe kus dobra a keď toto dobro použije tak, že bude hľadať Boha, môže prísť ku spáse. Učenie Písma naopak hovorí, že človek Boha nenávidí, odvracia sa od Neho, nechce aby nad ním Boh panoval, ale keďže človek je tvor nábožný, vymyslel si svojich bôžikov, ktorí skáču tak, ako im človek píska.

Vidíme to najlepšie na ľude Izraelskom, keď ho Mojžiš vyviedol z Egypta. Mojžiš vyšiel na horu k Bohu a bol tam už niekoľko dní, keď Izraelci si dolu vyrobili zlaté teľa, okolo ktorého poskakovali a spievali piesne, že toto teľa ich vyviedlo z Egypta! Videli Božie skutky, videli ako Boh bije Egypt, ako ich zachránil skrze krv baránkov, ktorá bola natretá na verajách dverí, videli ako Boh roztvoril more a oni suchou nohou prešli – ale tu, niekoľko dní nato, na Boha zabúdajú a vyrábajú si dielo svojich rúk – teľa zo zlata, ktoré Boha nahrádza. A robia to všetci do posledného, vrátane Mojžišovho brata Árona, ktorý bol ústami Mojžiša, ktorý bol pri všetkých Mojžišových vyjednávaniach s Faraónom. Keď Mojžiš zostupuje z Božej hory, od hnevu rozbíja prvé dosky desatora, keď vidí, čo tento ľud stvára.

Ak tí, ktorí videli na vlastné oči skutky Boha, po pár dňoch na Neho zabudli a vytvorili si boha svojho – zlaté teľa, ako by domorodec, ktorý Boha nepozná, ktorý nevidel žiadne Božie nadprirodzené skutky, Ho mohol s úprimnosťou hľadať? Katechizmus dokonca píše – s úprimným srdcom a my vidíme Jeremiáša ako srdce hodnotí:

Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná? Jer 17:9

Jeremiáš varuje aj v ďalších veršoch, aby bolo ďaleko od človeka, žeby sa spoliehal na svoje zvrátené srdce a dôveroval mu! Ale tu je napísaná nepravda, ktorá je postavená na zlom učení a keď niečo má zlé základy, celý dom sa rúca. Pán Ježiš a potom aj Svätý Pavol ukazujú, že z ľudského srdca vytekajú neprávosti, smilstvá, zlosť, závisť, nenávisť, lakomstvo atď. Ako teda môže domorodec, ktorý nepozná Božie slovo a Boha, Ho úprimne hľadať?

Pavol píše, že ľudia môžu spoznať Boha z toho, čo vytvoril, teda z prírody, z vesmíru, ktorý nás obklopuje, ale upadli do prevráteností, ich nerozumné srdce sa zatemnilo a tak miesto Boha, konali toto:

Zamenili slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. Rim 1:23

Človek si urobil namiesto Boha modlárstvo, kde obdivuje iných ľudí, klania sa im (Faraón sa prehlasoval za boha a ľudia ho ako boha brali) , alebo ako Izraelskí sa klaňajú zvieratám, ktoré sú postavené pod človeka, alebo výrobkom vlastných rúk, alebo démonom, ktorí konajú divy. V celej histórii nebolo ani jedno náboženstvo, ktoré by Boha aspoň okrajovo objavilo a uctievalo. Všetky náboženstvá a viery sa s Bohom minuli a preto bolo na Bohu, aby sa človekovi predstavil a ukázal.

Ale čo dnes? Dnes Boh je zjavený v plnosti, aspoň v takej, v akej ho človek môže poznať, no ľudia sa odklonili od pravého Boha a veria na zázraky, ufo, ezoteriku, okultizmus, vracajú sa ku starým pohanským bohom – modlám.

Vráťme sa k textu. Katolícky text je okrem chybného poznania človeka, nesprávny v ďalšej veci, ktorá je na hrane rúhania. Totiž tento text – Ježiša Krista ako jedinú cestu a jedinú bránu – odpratáva z cesty a dôraz kladie na človeka a jeho výkon. Zase a znovu sa musím vracať k vyvoleniu Bohom, bez ktorého sa nedá Písmo jednoducho vyložiť. Je to Boh ktorý si vytvoril svoj ľud, za ktorý bolo zaplatené výkupné, Kristovou krvou a Boh vie o každom jednom vykúpenom človeku. Preto ak domorodec nepríde k evanjeliu, nebolo mu to jednoducho od Boha dané! Nie že on má niečo vzácneho v sebe, čím môže Boha spoznať a spasiť sa – ak by to tak bolo, Kristus by vôbec nemusel prísť! Toto je absolútne nepochopenie evanjelia a Krista – Boha, ktorý musel zostúpiť na zem, aby spasil tých, ktorí uveria. Iba tých ktorí uveria.

Iným až smiešnym problémom je to, že podľa tohto chybného textu by človek mohol byť spasený bez Krista (čo je rúhanie), žil by si svojim životom rovnakým ako žije každý pohan – ale – keby prišiel ku nemu misionár s evanjeliom, ktoré by tento domorodec odmietol, už by spaseným nemohol byť. Pokiaľ by sa mu evanjelium nehlásalo, spasil by sa zo svojich akýchsi nejasných skutkov (hypotetická možnosť – alebo skôr nemožnosť), ale dobre – bol by spasený lebo počúval svoje svedomie a podľa neho žil – ale keď mu predstavili misionári evanjelium a on ho odmietol, vďaka evanjeliu by stratil spásu! Chápete ten nezmysel?

Potom by Ježiš nemal posielať Apoštolov do sveta, aby zvestovali evanjelium, lebo je vo svete mnoho tých, ktorí (podľa tohto textu) nasledujú svedomie a takto budú spasení a evanjelium im vlastne môže poškodiť!

Takže nalejme si pravdu! NIKTO nebude spasený zo skutkov, NIKTO nebude spasený zo svojho života, z akéhosi poslúchania svedomia! Preto Kristus vysiela Apoštolov, lebo bez Neho, všetci ľudia idú do pekla bez milosti! Ako je to možné, že ten, kto tento text v cirkvi vymyslel, nepoznal Božie slovo? Veď Pavol jasne píše:

Pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. Rim 3:20

My sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Gal 2:16

Ako nato príde teda tento domorodec? Podľa čoho bude Boh brať jeho súd? Akoby to Pavol nepísal! Akoby ľudia, ktorí vymýšľali takéto učenia, boli rovnako slepí a hluchí, ako ich domorodec, a nepočúvali Boha a Jeho slovo.

Pavol predsa jasne píše: Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Rim 2:12

Teda takí, ktorí mali iba zákon vpísaný v srdci, teda nemali zákon viditeľný – bez zákona zahynú – bodka! Prečo? Lebo ten zákon v srdci nedodržali! Svedomie je ľahko manipulovateľné, dá sa udusiť, utíšiť, zabiť. Zlodej ktorý neustále kradne, má svedomie mŕtve a potrebuje potom zákon napísaný, aby jasne videl, že krádež je zločin. Ale aj potom svoje skutky nezmení a napriek tomu, že vie, že zákon hovorí proti nemu, bude ďalej kradnúť, až v sebe umlčí aj tento zákon – viditeľný! Tu už pomôže iba Božia milosť, lebo je otrokom hriechu, ak nedostane Božiu milosť, zomrie ako zlodej – a nielen ako zlodej.

Vidíme to na potratoch, ktoré sa dnes dejú vo svete. Ľudia, ktorí začali pracovať v tomto príšernom odvetví, najprv boli usvedčovaní z hriechu a svedomie ich dusilo. Ale peniaze a sláva im zahmlili svedomie a dnes to robia bez absolútnych výčitiek, dokonca tlačia na politikov, ktorí majú rovnako pokrivené svedomie, aby uzákonili potraty ako legálne, čím sa na oko úplne zbavujú zodpovednosti. Ale nie pred Bohom!!!

Pavol tento verš zakončuje takto: Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. Rim 2:12

Tu už opúšťame skupinu domorodcov, ktorí zahynú bez zákona automaticky. Nepáči sa vám to? Nepáči sa vám potom Boh a neviete o svoje strašnej skazenosti. Boh ukáže domorodcovi zákon vpísaný do srdca a bude sa ho pýtať – prečo kradol, cudzoložil, smilnil v srdci, zabíjal a domorodec nebude vedieť otvoriť ústa, lebo Boh mu ukáže verš z Jakuba, kde sa píše:

Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Jak 2:10

Ten domorodec mal miliardu hriechov, ako by mohol byť spravodlivým, spaseným?

Pavol tu ale ukazuje na vyššie položenú skupinu – ktorá zákon má – Židia, ale aj pohania, ktorých nazýva Pavol Grékmi, pretože zákon od Židov odpísali. Táto skupina bude súdená podľa zákona. Rovnako však pochodí ako tento domorodec, lebo aj keď človek má zákon jasne napísaný a stanovený – nedodrží ho do poslednej bodky a preto bude odsúdený, lebo sa na neho rovnako vzťahuje verš z Jakuba:

Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. Jak 2:10

Preto Pavol zatvára ako domorodca, tak aj Žida do jednej a tej istej nádoby:

Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha. Rim 3:10-11

Toto je výsledok dokazovania Pavla, prečo človek nemôže byť zo zákona ospravedlnený. Je jedno či máme zákon vpísaný do srdca, alebo ho máme vyrytý do kameňa – my sme ho prestúpili a preto NIKTO nie je spravodlivý! Nikto nemá zo skutkov spásu!

Preto Pavol konečne prichádza k viere, ktorú Boh ustanovil miesto skutkov a dodržania zákona. Je to nezaslúžená vec, je to Boží dar, je to Božia milosť. Pavol krásne v prvých kapitolách Rimanom ukazuje, ako človek nedokáže zákon dodržať, ako Boh všetkých vhodil do jedného hrnca na ktorom je nápis – odsúdení, aby sa mohol nad niektorými zľutovať a spasiť ich. Ako? Skrze Ježiša Krista a LEN skrze Ježiša Krista! Lebo platí:

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. Rim 3:23-24

Od tohto momentu Pavol vykladá spásu a evanjelium, ako človek môže byť spasený, ale cez skutky a dodržiavanie desatora to nie je.

Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Rim 3:28

Tam potom Pavol vykladá, že skrze vieru v Krista bude potom spasený ako domorodec, tak aj Žid, aj Grék.

Tu vidíme, keď začneme zle stavať, na zlej teológii, príde otrasná celá stavba, pretože má zlé základy. Preto svoju vieru je nutné prehodnotiť a postaviť jediný základ, ktorým je Ježiš Kristus! V tomto prípade, kde sa niečo takéto objavuje v katechizme a myslím že to vyšlo už z Tridentu, sa Kristus odsúva bokom. Ale spása je možná LEN skrze Krista – iná cesta nie je. A preto na záver si pripomeňme verše, ktoré nám toto dosvedčujú:

Ježiš riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Jn 14:6

Čo je vo svetle tohto verša pravda? Katolícka doktrína, ktorá je chybným ľudským vynálezom, alebo Božie slovo, ktoré nám Boh dal?

Ježiš povedal: Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. Jn 10:9

A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom (ako meno Ježiš), v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4:12

O Ňom (Kristovi) svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. Sk 10:43

Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom. Jn 3:36

Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. 1Kor 3:11

Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus. 1Tim 2:5

Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. 1Jn 5:12

Napriek týmto veršom, sa nájdu takí a vidíme to aj z textu z katechizmu, ktorí popreli Krista ako jednú možnú spásu a mysleli si, že sa nejako dá spasiť zo skutkov. Zo skutkov budú všetci odsúdení! Domorodec bez zákona, žid zo zákona, Grék zo zákona. A preto sa rýchlo vrhni pod Kristov kríž, aby si nebol nájdený ako taký, ktorý sa chcel zachrániť svojou silou a svojimi výkonmi. Utrhni si milosť, ktorú Boh dal v kríži Ježiša Krista a upokojí sa tvoja duša, už sa nebudeš desiť smrti, ani posledného súdu. Prečo sa dnes desíš? Lebo si postavil svoju spásu na svojich výkonoch a skutkoch a to by som sa aj ja desil! Ale my, ktorí sme vďaka Bohu a z Jeho milosti spoznali spásu, máme pokoj a môžeme smelo kráčať cestou viery, brániť vieru, oponovať zlým učeniam, ako to robili všetci svätí. Prečo? Lebo:

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Rim 5:1

Amen…

Dodatok k textu. V čase potopy, alebo v čase súdu nad Sodomou a Gomorou, nebol zákon ešte napísaný, ten prišiel až v čase Mojžiša. Abrahám oroduje u Boha, aby nezničil Sodomu a Gomoru, pokiaľ tam nájde desiatich spravodlivých. Boh hovorí, že ju nezničí ak takých nájde – ale pravda je taká, že tam nebol ani jeden spravodlivý, okrem Lóta. Lót ale nebol spravodlivý zo skutkov, ale preto, lebo mal vieru v Boha a preto Boh iba jeho a jeho dcéry zachraňuje. Lótová žena aj keď počula o Bohu, nemala vieru a preto skončí ako socha, ktorá sa obrátila za hriešnym životom Sodomským.

Podobne ľudia v čase potopy. Nemali zákon, iba vpísaný do srdca a Boh videl, že tento zákon v srdci sa dá veľmi ľahko pošliapať, lebo vtedajší ľudia vytvorili zvrátené zákony, podobne tak, ako k tomu smeruje dnešná doba. Boh vykonal ako nad Sodomou, tak aj v čase potopy ťažké súdy, kedy tisíce a tisíce ľudí bolo zabitých. Mohol by niekto Boha obviniť, podľa akého súdu takto konal? Absolútne nie, lebo on konal zo svojej svätej spravodlivosti, naproti ľuďom, ktorí boli všetci do jedného nespravodliví, ak ovšem nemali vieru v Boha, ktorá sa počíta za spravodlivosť miesto skutkov.

Tak bude aj s tými, ktorí Krista nepoznali – skončia rovnako ako ľudia v čase potopy, alebo ľudia Sodomskí, lebo sú všetci do jedného na tom rovnako – skutky konajú zlé, hriešne a sebecké, Boha nepoznajú – dnes v Kristovi Ježišovi, preto nemajú nárok na spásu. A aj keby poznali Krista, ako ho pozná povedzme dnešná Európa, väčšina by Ho aj tak odmietla a preto skončí rovnako, ako keby Ho nepoznala. Božia spravodlivosť je taká, že sa zapchajú všetky ústa na poslednom súde, každému bude odňatá nevedomosť jeho srdca a mysle a hneď pochopí svoje právoplatné odsúdenie…