Nie je nič dôležitejšie vo viere človeka ako spasenie. Ale práve o spasení, sa paradoxne hovorí v cirkvách najmenej, ak sa vôbec niečo hovorí. Ľudia sa zaoberajú ľudskými výkonmi – čo robiť, ako sa správať v kostole, kedy a kde si kľaknúť, ako sa obliekať, čo čítať, čo sa modliť, akého svätca vyznávať – ale toto všetko sú okrajové až nepodstatné veci. Podstatná vec v celej viere je naše spasenie. Preto sa pozrieme na spasenie z mnohých častí listov Písma svätého, aby sme boli uchvátení týmto učením, ako ním bol uchvátený Svätý Pavol. Dnes sa pozrieme na list Rimanom, aj to iba okrajovo, lebo nad každým veršom by som musel napísať knihu, akú hĺbku nám Pavol zanechal.

Svätý Pavol ukazuje na evanjelium, že je mocou Božou na spasenie každému – pohanovi, židovi, Grékovi. V evanjeliu sa zjavuje spravodlivosť z viery. Neustále to musím písať a stále sa k tomu vracať – existujú iba dve cesty k spaseniu – zo svojich skutkov alebo z viery. Alebo presnejšie – LEN zo svojich skutkov, alebo LEN zo svojej viery. Ak chce byť človek spasený zo skutkov, môže byť spasený zo skutkov a to tak, že dodrží celý zákon, bez jediného pádu, čo i do najmenšieho hriechu. Ak človek uzná, že toto nedokáže, potom je tu Bohom ponúknutá možnosť – spasenie z viery – uveriť v Pána Ježiša Krista a Jeho zástupnosť na kríži, za človeka, konkrétne za mňa – nehodného hriešnika. Toto je spravodlivosť Božia skrze vieru, nie skrze skutky. Preto Pavol píše, že sa nehanbí za evanjelium, je naň hrdý, chváli sa ním. Odporúčam prečítať celý článok o tejto veci…

Prečo sa dnes kresťania hanbia za evanjelium? Lebo ho nepoznajú, je im zahmlené. Každý človek musí počuť skutočné evanjelium o zástupnosti Krista za neho. Ak odmietne túto zástupnosť, odmietol evanjelium! Mnoho ľudí odmietne evanjelium preto, lebo si chcú spásu zaslúžiť svojimi výkonmi, preto odmietajú veriť Božiemu slovu o jednoduchosti spásy a utiekajú sa radšej k ľudskému učeniu. Míňajú sa s evanjeliom a neprídu ku spáse. Evanjelium je mocou Božou, ono to nie je mocou našou – ale Božou. Boh dáva spravodlivosť skrze vieru a tak človek ktorý prijme vierou Krista a jeho zástupnosť na kríži, sa stáva okamžite spravodlivým pred Bohom a výsledkom tejto spravodlivosti bude to, že začne okamžite žiť spravodlivo, úplne inak ako žije okolitý svet.

Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť. Rim 1:16-17

Všetci ľudia sú hriešni a tak nemôžu byť spasení zo svojho života. Jeden jediný hriech znamená úplný koniec spasenia, pošpinenie svätosti Boha a jeho Trónu. Ale Boh vynašiel spravodlivosť z viery, ako možnosti spásy, preto poslal svojho Syna na zem, ktorý tu odžil spravodlivý život a potom sa obetoval ako baránok Boží za tých, ktorí v neho uveria. Boh prehliadal časy, kedy človek žil v hriechu. Adam keď zhrešil, mal byť právoplatne hneď odsúdený, pretože Písmo hovorí, že odplata za hriech je smrť!

Ale Boh prehliadal tento svoj vlastný zákon tým, že prisľúbil Spasiteľa, ktorý odžije spravodlivý život a obetuje sa na oltári kríža za ľudí, preto neuplatňoval okamžite odplatu za hriech smrťou, ale bol zhovievavý a je aj dnes zhovievavý ku každému, volá ho k evanjeliu, pokiaľ sa neobráti a tak sa stane spravodlivým z viery.

Ak by Boh striktne dodržiaval zákon vesmíru – odplata za hriech je smrť – hneď pri vašom prvom hriechu by vás musel zabiť a to už keď ste boli malé deti a prejavili ste napríklad hriech hnevu. Ale Boh prehliadal vaše hriechy až do doby, pokiaľ sa neobrátite – neuveríte, potom hriechy vyznáte, oľutujete a stanete sa spravodlivými.

Inak je tomu s tými, ktorí Krista neprijali. Aj tu Boh čaká na ich obrátenie, ale keď zomrú bez Krista, tam sa v plnosti bude uplatňovať zákon – odplata za hriech je smrť – lebo aj keď títo ľudia síce už zomreli fyzicky, Boh na nich uplatní smrť druhú – duchovnú – preto skončia v zatratení, ako duchovne mŕtve duše, vzdialené ďaleko od Boha.

Ten ktorý však prijal Krista ako svojho Spasiteľa, ako svojho zástupcu, bude ospravedlnený pred Bohom. Boh sa na neho nebude dívať ako na hriešneho, pretože v momente znovuzrodenia, pravej viery, sa stáva dieťaťom Božím, dedičom, Božím Synom, bratom Pána Ježiša Krista. A takýto človek bude konať skutky svetla ako dôkaz, že je skutočne Božím dietkom. Teda skutky ktoré budú nasledovať potom, budú dokazovať že je skutočne Božím dedičom. Nie opačne – žeby dobrými skutkami si zaslúžil spásu – ale on spásu dostal ako dar a na základe tohto daru, bude konať dobré skutky.

Ale ak človek nenachádza na sebe skutky Božieho dieťaťa a upadá do ťažkých hriechov, do tých istých hriechov, musí prehodnotiť svoju vieru, či verí správne. Lebo ak človek nemá skutky hodné Božieho dediča, je pravdepodobné, že ním nie je a preto by počul na súde ortieľ – nepoznám ťa – od samotného Krista napriek tomu, že by na súde hovoril: Pane, Pane. Musí sa taký človek modliť za pravú vieru a vyprosiť si milosť znovuzrodenia a obrátenia, kde mu Boh dá nové srdce, vezme staré smilné kamenné srdce z jeho tela a nahradí mu ho novým srdcom z mäsa, ktoré Boha bude hľadať, chváliť, milovať, poslúchať, nehrešiť proti Pánovi. Tak to dosvedčuje prorok Jeremiáš.

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša. Rim 3:23-26

V tom je rozdiel medzi tými ľuďmi, ktorí boli vďaka milosti Božej obrátení a znovuzrodení a tými, ktorí napriek tomu, že majú blízko k Bohu, obrátenie nezažili. Tí ktorí obrátení boli, sa chvália Bohom, chvália sa evanjeliom, neukazujú svoje skutky ako skutky svoje, ale ako skutky Božie, ako danosti Božie. Takí ľudia sa chvália nádejou slávy Božej, ako hotovou vecou. Prečo? Pretože majú v srdci pokoj, lebo sú zmierení s Bohom, skrze krv Krista Pána.

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. Rim 5:1-2

Kristus za nás zomrel v čase, keď sme boli ešte hriešni. On zomrel v čase pred 2000 rokmi, ešte sme sa ani nenarodili. A keď sme sa už narodili, Krista sme nepoznali a tak sme hrešili. A to dovtedy, pokiaľ sme sa neobrátili, pokiaľ sme neboli znovuzrodení.

Zoberme si svätú Moniku, mamu svätého Augustína, ktorá sa vytrvalo modlila za svojho syna, aby sa obrátil, pritom Augustín žil v radovánkach a rozkošiach tohto sveta. Kristus však za neho zomrel. V čase keď Augustín páchal hriechy, Boh na neho pozeral už vtedy s láskou, lebo si ho vyhliadol aj keď bol v tomto čase hriešny. K tomu v mene Pavla dodajme – o čo skôr bol Augustín zachránený od hnevu Božieho, keď bol ospravedlnený Kristom po svojom obrátení a tým pádom aj očisteným krvou Pána.

Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Rim 5:8-9

Tento verš je istota všetkých pochybujúcich. Ak si Boh vyhliadol človeka, ako si vyhliadol mňa ešte v čase, kedy som do svojich 36 rokov páchal hriechy a nehanebnosti a už vtedy Boh vedel o mojom dni obrátenia a pozeral sa na mňa s láskou, ako na svoje budúce dieťa – o čo skôr – tu kladiem dôraz – o čo skôr – mám dnes istotu Božieho zasľúbenia v spasení, keď som už Krista prijal, Boh ma znovuzrodil a očistil svojou krvou!?

Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Rim 5:10

Jeden z najkrajších veršov z listu Rimanom je tento, kde Boh hovorí, že ak obetoval svojho Syna za nás, akože by nám s Ním nedal všetko – titul Božieho dieťaťa, dediča, Božieho syna, neodel nás do spravodlivosti Kristovej, nedal nám Synovský prsteň, neobjal nás ako svoje deti, nevyhotovil hostinu a neradoval sa s celým nebom!?

Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Rim 8:32

Tu si každý človek musí uvedomiť svoju pochybnosť, svoju mizernosť vo viere – veríme takto ako tieto Božie slová ku nám prehovárajú? Lebo ľudia majú tendenciu sa hneď pýtať – akú úlohu v tom hrám ja, ako si mám zaslúžiť všetko toto, aby ma Boh takto miloval?! To je ukážka toho, že človek nezažil obrátenie, nezažil znovuzrodenie, lebo si chce odpracovať svoju spásu a to nejde. Človek má iba prijať Bohom dané ustanovenia a radovať sa. Práve náboženstvá vytvorili systémy, kde je podstatný náš výkon – robiť to, konať tamto, aby sme prišli ku spáse a človek to koná a utešuje sa, že takto bude zachránený.

Ale Boh mu hovorí cez srdce, že toto nie je správne, preto nemá istotu u Boha, bojí sa smrti, bojí sa či obstojí na súde a túto svoju neveru, zaobaľuje do falošnej skromnosti a pokory. Práve tieto verše hovoria o chválení sa Bohom, chválení sa spásou ktorá nie je naša, ale Božia, no pretože človek neverí, utieka sa k slovám – nemôžeme si byť istí svojim synovstvom, nemôžeme si byť istý že sme dedičia – a tak mu Boh cez svedomie hovorí, že jeho kresťanstvo je nesprávne a chybné. Preto je svet plný nešťastných kresťanov, ktorí sa neradujú z Boha ako hovorí Písmo – radujte sa v Pánovi, radujte v Ňom vždy.

Ako sa môžu takí ľudia radovať, keď nevedia na čom sú?! Preto hovorím, že spoznať svoje spasenie a hovoriť o spasení, o záchrane, je najdôležitejšia vec v živote kresťana, ktorú však nepočuje dnes nikto z kazateľníc, pretože sa nevysvetľuje a neučí. Cirkvi sa stali cirkvami Galatskými, keď práve Galatský zbor Pavol prísne napomína, že začali dobre vierou a končia teraz pri skutkoch, obradoch, zákonoch, nariadeniach! Tadiaľto spása nevedie.

Preto falošní kresťania hneď poukazujú na tých, ktorí sa chvália Bohom, chvália jeho spásou, jeho záchranou, Kristovou obetou na kríži, kde nastala zámena – že vraj sú pyšní, hrozia im, aby sa desili súdu, lebo oni sami sa desia, keďže neuverili Božiemu slovu. My sme ale národ vyvolený, sme si istý Božou priazňou, sme si istý spásou, lebo nestojí na nás, ale na Bohu, ktorý sa nad nami zmiloval. A toto je tŕňom v oku tým, ktorí spásu nepoznajú a tak Pavol akoby vedel o tomto stave napísal:

Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Rim 8:33

Je to Boh ktorý ospravedlňuje. Nie ja som sa ospravedlnil, nie ja som podal nadľudský super-výkon – je to Boh ktorý ospravedlňuje a už ani diabol nemôže na mňa žalovať, lebo kto by sa opovážil žalovať na vyvolených Božích synov a dcéry?

Náš hlavný obranca je sám Kristus, Boží Syn, môj Pán a môj Boh, ktorý za mňa zomrel, vstal zmŕtvych a teraz sa za mňa u Boha Otca neprestajne prihovára. Kto ma môže odsúdiť? Diabol príde a povie – aha – tento tvoj kresťanko urobil hriech. Ale Kristus mu zapchá ústa – Ja som jeho všetky hriechy vyplatil na dreve kríža! Je to môj brat – máš niečo proti môjmu bratovi? Diabol vycúva preč.

Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Rim 8:34

A preto nie je nič, čo by nás mohlo od lásky nášho Pána odlúčiť. Plne sme v Jeho službe a sme pripravení bojovať, biť sa, obetovať, zažívať súženia, ba aj zomrieť. Ako kresťan, ktorý som nepoznal znovuzrodenie, som sa desil týchto vecí, ale dnes môžem spolu s Pavlom vyznať – svet je iba odpad, jediné čo má hodnotu je Kristus a preto ani môj život nie je ničím. Som Kristovým vlastníctvom, On si ma vybral a vykúpil skrze svoju drahocennú krv, preto prijímam všetky protivenstvá a zlé veci v živote, pretože ma môj Pán takto cvičí k lepším bojom.

Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Rim 8:35

Preto hľadajte a vyprosujte si túto istotu, ktorú Boh vlieva svojmu ľudu, aby ste ju sami mali, aby ste bojovali dobrý boj viery. Vyprosujte si slobodu od hriechov, od tohto sveta. Lebo nad lásku Božiu nič nie je. Ako píše Pavol:

Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Rim 8:38-39

Amen…