Ľudia mi hovoria – prečo píšeš s odvolávkami na Božie slovo? O tom bude celý tento článok. Odhaľujem postupne mnohé nezrovnalosti, dnes to bude o Písme svätom.

Vždy som si myslel, že Písmo sväté bolo dané dohromady na konciloch po prenasledovaní, v 4. storočí. Jedna časť pravdy to je. V Hyppo roku 393 a v Kartágu 397, bolo formálne prijaté Písmo sväté tak, ako ho dnes pozná protestantská časť kresťanstva. Deuterokanonické knihy, neboli v cirkvi oficiálne prijaté až na Tridentskom koncile. Tieto knihy boli odmietnuté rannou Cirkvou, absolútne neprijateľné pre židov, pre ktorých boli nekanonické, nepatria k starej zmluve. Augustín ich doporučuje čítať, ale volá ich – nekanonické knihy.

Sú zaujímavé tým, že vyplňujú medzeru obdobia 4. storočí, medzi knihou Malachiáš a Matúšovým evanjeliom. Deuterokanonické knihy podľa židov obsahujú nepresnosti, báje, povesti, povery, mágiu a mylné učenia. Ježiš Kristus sa odvoláva často na Písmo, nikdy necituje tieto knihy. Židovský historik Flavius doslovne vo svojom spise, tieto knihy vylučuje ako Bohom inšpirované.

Ale nechajme tieto knihy bokom, pozrime sa na Písmo, ktoré kanonizované bolo. Ranná cirkev poznala dobre evanjeliá a poznala aj listy apoštolov. Tieto listy a štyri evanjeliá, boli v cirkvi kanonizované ešte v čase životov samotných apoštolov. V jednotlivých zboroch sa uchovávali jednotlivé listy, ktoré sa brali ako inšpirované Bohom, lebo Apoštoli boli priamo vyučení Ježišom Kristom a tak predávali Božské učenie.

Cirkev teda na konciloch prakticky dala dohromady všetky listy a evanjeliá, ktoré boli roztrúsené po zboroch. Nový zákon sa tak skladá iba z evanjelií, skutkov apoštolských a listov apoštolských.

Pavol o svojich listoch a listoch apoštoloch hovorí, že to nie sú ľudské učenia alebo slová, ale veriaci ich majú brať ako slovo samotného Boha. Je to silné vyhlásenie, ale je pravdivé:

Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako Božie slovo; a ono pôsobí vo vás veriacich. 1Sol 2:13

V čo som dlho veril bolo to, že ústne podanie bolo v rannej cirkvi bežné. A tu ma zaskočil bádateľ Židovskej histórie, ktorý toto vylúčil. Židia, z ktorých cirkev vyšla, boli totiž národom Písma. Takí buddhisti, predávali sútry tak, že ich recitovali. Už malé deti sa učia recitovať sútry a predáva sa to takto ďalej, bez napísaného slova. Podobne sa učia deti korán v moslimských krajinách, i keď ten zapísaný je. Tento bádateľ dokázal, že Pavol keď hovoril niečo ústne, ak sa to nezapísalo – tak to zaniklo!

Cirkev o 20 rokov nevedela, čo Pavol hovoril, ale presne vedela, čo napísal, lebo jeho dopisy mali jednotlivé zbory uložené a vymieňali sa v cirkvách. V cirkvi sa ústne podanie nikdy neaplikovalo v takej forme, že by bolo kanonizované! V Židovskej kultúre by to bol fakticky neznámy fenomén, že by sa recitovali texty miesto toho, aby sa zapísali.

Tradícia

Čo je potom tradícia!? Tradícia znamená – učenie. Ja som si nesprávne myslel, že tradícia je ústne podanie, ale tradícia je – učenie – ako keby sme dnes použili slovo – katechizmus. Ireneus a Tertulian po prvý krát používajú pojem – tradícia – vysvetľujú toto slovo ako – učenie. Čo ma však prekvapilo bolo to, že tradícia o ktorej títo kresťania hovoria, nemôže mať autoritu tradície, ak nie je takýto spis učenia podložený Písmom! Spis, ktorý sa neopiera o evanjeliá ktoré cirkev mala takmer celá, a listy Apoštolov, ktoré vlastnili jednotlivé cirkevné zbory a samozrejme starú zmluvu – nie je tradíciou!

Spisy ranných biskupov

Keď si pozrieme spisy rannej cirkvi, ktoré boli nekanonizované, ako napríklad didaché, listy biskupov a kresťanov – napríklad: Ignatiosove listy, Polykarpove, Klementove, Barnabášové a potom aj neskoršie – listy Justína, Ireneusa, Tertuliana – sa vždy odvolávajú na Božie slovo! To ma zaskočilo. Často som počul, ako cirkev nemala 300 rokov novú zmluvu a preto sa nemohla na ňu odvolávať a pritom som si vo svojej slepote nevšimol, že všetky listy ranných kresťanov, sa odvolávajú na starú zmluvu, evanjeliá a listy apoštolov!

Učenie cirkevných otcov

Ak pôjdeme do učenia cirkevných otcov, neexistuje niečo také, že by sa neodvolávali na Božie slovo, na Písmo! Či už sú to ranní otcovia viery, alebo neskorší, vrátane velikánov ako Augustín, Cyril Jeruzalémsky, potom Damašský, neskôr Tomáš Akvinský. Ak si prečítate ich kázne, ich učenie, vždy sa opierajú o Božie slovo, alebo vykladajú Božie slovo. To je totiž skutočný význam tradície – učenie postavené na Písme.

V cirkvi však vzniká iný druh tradície a to taká, ktorá na Božom slove postavená nie je. To sa deje krátko nato, ako sa cirkev stáva Rímskym oficiálnym náboženstvom. Biskupi tej doby, keď končí prenasledovanie a cirkev sa ide spájať s pohanstvom Ríma vyhlasujú, že toto bude začiatok zániku cirkvi.

Tu kdesi vzniká tradícia – nie ako učenie- ale ako cirkevný výklad viery, ktorý nemusí mať nutne oporu v Písme. Je to niečo, čoho by sa ranná cirkev ani len nedotkla a okamžite to zhodila zo stola. Tak vzniká nový prúd, ktorý vytvára novú vieru. Ešte v čase Augustína sa odvolávajú teológovia na Písmo, ale každým storočím upadá tento jav, až sa tradícia dostane vyššie ako slovo Boha! Evanjelium o milosti Božej sa stráca a nahrádza sa skutkárstvom, spasením cez sviatosti, ktoré majú slúžiť ako prostriedok na ceste viery – oni sa ale stávajú dôležitejším ako viera, viera je dokonca nimi nahradená. Nie je tak podstatná viera, ale či bol človek zaopatrený sviatosťami.

K tejto tradícii sa nabaľujú ďalšie a ďalšie učenia, ktoré nemajú oporu v Písme a tak sa tu tvorí odlišné náboženstvo ako cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus. Problémom v cirkvi je to, že aj keď sa akékoľvek zlé učenie dostalo dnu a sa včas neodsúdilo, neskôr sa nejako zapasovalo do konceptu cirkvi. Tradícia sa dostáva vysoko nad Božie slovo, ktoré musí byť umlčané, inak by túto hromadu omylov odhalilo. Ak sa aj Písmo cituje v niektorých prácach teológov svojej doby, musí sa citovať v súlade s novo-tradíciou, čo je dôkaz, že tradícia je nadradená Božiemu slovu.

Pán Ježiš prísne karhá za toto Farizejov a Zákonníkov, ktorí urobili čosi podobné. Mali Božie slovo, k nemu si však vytvorili tradíciu – teda slovo ľudské. Tradícia sa dala na jednu roveň s Božím slovom. Židovská tradícia ale nevznikla mimo Božie slovo, ako sa to stalo v cirkvi, táto tradícia vykladala Božie slovo, ale podľa seba.

Pán Ježiš im preto hovorí: Preto rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. Mk 7:13

Cirkev však vytvorila tradíciu, ktorá sa netrápi podložením učenia Božím slovom. Nie je div, že Boh posiela na cirkev svoje biče. Ak by sa chcela cirkev opäť postaviť aj dnes na nohy, jediná možnosť je – nekompromisne sa odvolávať na Božie slovo a oprášiť ranné spisy o milosti, o zástupnosti Krista na kríži, o pravom evanjeliu. Po koncile sa utiahnuté šnúrky uvoľnili, cirkev azda aj chcela zmenu pod tiažou omylov ktorými je zavalená, ale upadla do opačného tábora – liberalizmu.

Boh veľmi vážne berie svoje slovo, ktoré nám ľuďom dal. Je to totiž z Jeho strany takmer jediný štýl komunikácie. Aj keď prichádza na svet, ako vtelené Slovo, v evanjeliách sa nezaoberá svojim výzorom, detstvom, omáčkami okolo – ale cez zapisovateľov vyžaduje, aby verne zaznamenali evanjeliá a nie nepodstatné veci. Ak si niekto myslí, že Písmo sväté je náhoda, nepozná Božiu zvrchovanosť. Boh chcel mať Písmo tak, ako nám ho dal a nebolo ľudským činom to, ako Písmo vyzeralo na konciloch z konca 4. storočia, ale na Ňom. Boh je garantom svojho slova. Pozrime sa ako vážne Boh svoje slovo berie? Ježiš sa často odvoláva na – napísané je!

Všimnime si ako sa baví s diablom. Nie inak, ako cez Božie slovo. Žiadne naťahovačky slovom ľudským, Ježiš odráža každý útok diabla slovom Boha:

Tu pristúpil diabol a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Ježiš odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«“ Mt 4:4

Druhý útok diabla, kde mení stratégiu. Aj diabol pozná Božie slovo a tak Božím slovom chce Pána Ježiša dostať. Ale Pán mu odráža znovu útok slovom Boha:

Diabol povedal: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.«“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“ Mt 4:7

Ani tretí krát diabol nepochodil, lebo Ježiš sa bráni Božím slovom:

A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať. “Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. Mt 4:8-11

Keď Pán Ježiš vyháňa kupcov z chrámu, na čo sa odvoláva? Na Božie slovo!

Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolicea povedal im: „Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech.“ Mt 21:12-13

Ježiš je slovu Boha absolútne verný. On predpovedá učeníkom, že sa rozpŕchnu. Prečo? Lebo Ježiš pozná Božie slovo a odvoláva sa naň!

Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« Mt 26:31

Keď Ježiš číta v synagóge Písmo, zatvorí ho, oči všetkých prítomných sú na ňom – čo im hovorí? Že to čo čítal, sa dnes naplnilo. Tu vidíme ako Ježiš pozná a ovláda Božie slovo a ako ho vie hneď aplikovať!

Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Lk 4:20-21

A inde ho pokúša znalec zákona:

Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Lk 10:25

Ako mu odpovedá Ježiš? Vari sa odvoláva na svoju múdrosť, na tradíciu, na ľudské slovo alebo učenie? Pozrime sa:

Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ Lk 10:26

Ježiš všetky útoky odvracia Božím slovom. Veľkňazi a zákonníci keď ho pokúšajú a on o nich hovorí podobenstvo – na čo sa asi tak odvoláva?

On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“ Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Lk 20:17-19

Takto by sme mohli ísť ďalej, lebo Pán sa odvoláva v ďalších mnohých veršoch na Slovo Božie. Kto sa to dnes robí hlupákom, kto dnes nechce počúvať priamo slovo Božie, ale si ho chce nechať vykladať cez slovo ľudské? Neveria dnes náhodou ľudia v slovo ľudské a to Božie prehliadajú a hnevajú sa naň? Keď si pozriete Bibliu, nájdete tam 158 veršov, ktoré sa odvoláva na napísané Božie slovo a to len v podobe – napísané je! Koľko je ešte ďalších veršov, ako napríklad – Božie slovo hovorí, Slovo Boha zaznelo atď.

Preto sa odvolávam na Božie slovo, lebo nie je nadto žiadna tradícia, žiadne učenie, žiadne ľudské slovo.

Pravá tradícia je podopretá Božím slovom a to zo všetkých strán, aby nespadla.

Nestačí sa odvolať na Božie slovo v jednom verši! Ak budem dokazovať, že Božie slovo je pravda, napíšem viac veršov, aby podopreli túto myšlienku a to takto:

Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho. Prís 30:5

Božia cesta je čistá, ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. Ž 18:30

Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. Hebr 4:12

A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. 1Kor 2:13

Čo hovorí Pavol Timoteovi?

Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 2Tim 3:15 Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, 2Tim 3:16 Záver

Prečo sa mnohí ľudia boja Božieho slova, boja sa čítať, či študovať Písmo sväté? Odpoveď je veľmi jednoduchá.

Pretože by zistili, že ten ich celý systém viery, ktorý je postavený na ľudskom učení, by sa im rozsypal ako domček z kariet. Preto čítajú iba povolené časti Písma, s povolenými poznámkami, pretože majú strach. Je lepšia nevedomosť, ako pravda, ktorú keď človek objaví, musí začať konať. Je preto lepšie nechať veci po starom, na ktorých je usadený prach a nechytať sa ich. Toto sa dialo celé stáročia v cirkvi – slovo Boha nebolo počuť, iba vybrané state. Už vôbec nebol počuť výklad Pavla, napríklad cez Augustína, o skazenosti človeka, slobodnej vôli, o spáse z milosti, o znovuzrodení, o okamžitom odstránení všetkých hriechov z človeka, o pravej spáse.

Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. Hebr 4:12

A to nechceme, aby nás Božie slovo rozsúdilo. My chceme, aby sme si tíško niekde hnili a všetci nám dali pokoj. Možno má človek pokoj, keď sa zabarikádoval do ľudských učení – ale iba na chvíľu – lebo iba slovo Boha dokáže spasiť. Ak Ježiš povie – napísané je – to zaručene platí! 

Ak sa ťa Ježiš opýta – čo čítaš v evanjeliu, čo som sám napísal:  Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Čo odpovieš Ježišovi? On svojmu slovu verí, ale čo ty? Uveríš, že máš večný život? Uveríš, že nepôjdeš na súd?