Odpustenie je kľúčom k celému kresťanskému životu. Ak nemáme odpustené všetky hriechy, sme v nepriateľstve s Bohom, nie sme ospravedlnení, visí nad nami Boží hnev. Modlíme sa v modlitbe Pána tento úsek modlitby – odpusť nám naše viny…

Keď my odpúšťame nejakému človeku, je problém odpustiť mu zo srdca. Keď sme s niekým boli vo veľmi blízkom vzťahu a on nás v niečom zradil, podrazil, všetko končí. Väčšinou sa urazíme, ale keď aj odpúšťame tomuto človeku čo nám vykonal, už je tam trhlina, diera. Ak by to urobil druhý krát, tretí krát, nahneváme sa a to odpustené mu vyhodíme na oči a otvoríme túto záplatu, ktorá nebola pevná a zdravá. Ale čo je odpustenie u Boha?

– Boh je nahnevaný na nás, my sa ho nejako snažíme udobriť. Je toto odpustenie?
– Boh vidí na nás dobré skutky, spoveď – je s nami spokojný, lebo my sami sme zo sebou spokojní – je toto odpustenie?
– Prijatie Ježiša cez modlitbu – v charizmatizme a v protestantizme existuje fenomén, kde sa káže evanjelium, ľudia sú vyzvaní aby išli dopredu a tam sa spolu s kňazom alebo pastorom pomodlia modlitbu prijatia Ježiša do svojho srdca, alebo sa pomodlia modlitbu spasenia. Je toto odpustenie?
– Proces, že Boh pociťuje ku mne dnes náklonnosť, ale zajtra sa to zmení, z čoho vzniká neistota vo vzťahu k Bohu a nevieme, akú má Boh dnes náladu ba čo horšie – spáchali sme hriech, takže Boh je určite na nás naštvaný. Ideme na spoveď, utíšime svedomie – je toto odpustenie?
– Pocit – mám dobrý pocit, lebo som bol v kostole a mám skvelý pocit, že Boh je so mnou spokojný, pomodlil som sa dnes celý breviár, je to výborné – cítim v srdci spokojnosť. Je toto odpustenie?

Poďme k Bohu a Jeho svätému slovu, aby sme pochopili, čo je to odpustenie podľa Boha…

Jeremiáš v mene Pánovom hovorí zvláštnu vec. Je to Boh, ktorý odpúšťa človeku, na hriech človeka si viac nespomenie.

Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ Jer 31:34

Tento istý text sa nachádza v liste židom v 12. kapitole:

Toto hovorí Pán: pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem.“ Hebr 8:12

Roháčkov doslovný preklad Písma to prekladá takto:

Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem. Hebr 8:12

Čo je teda odpustenie? Keď Boh hovorí – odpúšťam ti, čo to znamená? Je to úsmev Boha voči nám? Boh sa na mňa usmieva a ja mám dobrý pocit, lebo mi je odpustené? Mnohí a mnohí ľudia sa nazdávajú, že toto je odpustenie, lebo sa Boh na nich usmieva, lebo v nedeľu išli do kostola, do zboru a oni sa cítia dobre. Majú za sebou čerstvo spoveď, o to väčšia radosť tu musí byť. Majú dobrý pocit z tohto dňa, po kostole si dajú s deťmi zmrzlinu, dobrý nedeľný obed a všetko je také krásne, také fajn. Toto odpustenie nie je! Tí ľudia sú oklamaní samými sebou a svojimi pocitmi, pritom nepoznajú a nevedia, čo odpustenie skutočne je…

Niekto počuje slovo z Písma, počuje slovo kázne, dotkne sa ho to, povie si – Boh ku mne cez toto slovo prehovoril, je to výborné, Boh ku mne prehovára, mám odpustené. Koľko svedectiev je o tom, že niekto počul kázeň v kostole, dotklo sa to jeho srdca a on si povedal – toto Boh povedal priamo ku mne, som s Bohom zadobre, pocity ho oklamávajú, že je všetko v poriadku a nielen to, tento človek je nadnesený, lebo Boh prehovára priamo k nemu.

Pozrime sa dobre do tohto textu z Písma a skúsme zistiť, čo je to odpustenie? Ten text máme pred očami, ale keďže je človek slepý, nechápe význam, no samotný text hovorí, čo to odpustenie je.

Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem. Hebr 8:12

Už vám to došlo čo odpustenie je?

Je to zmluva!

Je to sľub Boha voči nám! Boh tu hovorí, že si na naše hriechy, neprávosti a bezzákonné skutky viac nespomenie. Boh tu dáva sľub! Nie je to niečo z našej strany, nie je to naše prijatie ako by povedali falošní kazatelia, je to zmluva Boha, ktorú sám kvôli sebe sľubuje!

Teda nie je to tak, že Boh nám odpustí, ako to robíme my a potom keď sa proti nám ten človek, ktorému sme odpustili prehreší, otvoríme staré odpustenie a vyhodíme ho na oči – Boh nám odpustí a keďže On nevie klamať a nie je dvojtvárny, naše hriechy a neprávosti NEPOSTAVÍ NIKDY VIAC PROTI TOMU, komu odpustil!

Nikdy už viac Boh nepostaví tvoje hriechy proti tebe! Ak ti Boh odpustil, už nikdy nevytiahne neprávosti naproti tebe, už nikdy viac sa nevráti k tvojmu obviňovaniu!

Boh ti teda nedáva pekný úsmev, nedáva ti dobrý pocit, nedáva ti falošnú nádej, ale ti odpúšťa ako hriešnikovi všetko – toto je biblické odpustenie, ktoré sotva kto dnes učí!

Ešte raz si zopakujme zmluvu, sľub, ktorú Boh dáva:

Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ Jer 31:34

Toto je problém ľudí, že neveria Božiemu slovu, kde každé Jeho slovo je zasľúbením, sľubom – niekedy výstražným, inokedy potešujúcim. Boh keď niečo povie, nepovie to do vetra, ako my zvykneme hovoriť naše prázdne slová. Práve preto hovorí, že pre tých, ktorí nestoja v milosti ale stoja na zákone – bude brať každé jedno slovo ktoré vyšlo z ich úst, ako dôkaz na súde proti nim! Ak Boh takto vážne berie každé slovo ktoré my vyriekneme, azda by ľahkovážne On vyriekol niečo, čo by potom poprel?!

Ľudia prechádzajú okolo slova Boha, ako keby to bolo slovo z novín ktoré klamú. Všetci ľudia ktorí sú neobrátení, nerozumejú textom, ktoré sú z apoštolských listov. Počúvajú v kostole nejaký úsek čítania z listu Rimanom, ale sa ich to netýka, nechápu čo sa tam hovorí, vrátane kňaza ktorý to číta. Až keď to človeku niekto vyloží, začne sa nad tým zamýšľať, zastaví sa nad tým slovom a dostane strach – veď ale potom to, čo ma učí cirkev, zbor, farár, pastor – je protichodné k tomuto slovu a príde konflikt. Práve Božie slovo je napísané nato, aby človekom zatriaslo a z tej pohody a nevedomosti ho vytrhlo. Takže ešte raz sa pozrime na ten Jeremiášov text:

Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ Jer 31:34

Pozrime sa u Izaiáša, čo Boh hovorí. To isté, čo je napísané hore, že Boh kvôli sebe nám odpustí hriechy, nie kvôli našim výkonom, našim skutkom:

Ja, Ja som ten, ktorý vytieram tvoje prestúpenia pre seba a nespomínam na tvoje hriechy. Iz 43:25

Tu naše myslenie skĺzne do slovných hračiek, že Boh tu hovorí iba o hriechoch minulých, i keď krížové odkazy hovoria o hriechoch všetkých. Týmto chce človek obhájiť spoveď. Ľudské myslenie je divné. Boh dáva zdarma spásu, zdarma odpustenie hriechov kvôli sebe, ale človek sa uchýli k ľudskému učeniu, kde bude musieť vykonať mnoho skutkov, aby mu bolo odpustené, i keď mu takto odpustené nebude. Pozrime sa ešte na tieto krížové verše:

Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti, a ktorých hriechy sú prikryté! Rim 4:7

Nechceme si dať vziať náš výkon v spovednici, kde si chceme zaslúžiť odpustenie, miesto prijatia odpustenia bez skutkov a preto budeme trvať na tom, že ide o odpustenie minulé. Ten verš pokračuje:

Blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech. Rim 4:8

A ďalší krížový verš:

Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. 2Kor 5:19

Toto nás dovedie k záverečnému textu, kde Boh hriechy nepripočítava:

Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu. Ž 32:2

Vráťme sa k odpusteniu. Boh nám odpúšťa kvôli sebe, nikdy naše hriechy viac proti nám nevytiahne, ak mu skutočne veríme a odvolávame sa na Jeho slovo. Toto je viera. Najjednoduchšia definícia viery znie: absolútne sa nespolieham na seba – spoliehanie na svoje skutky, zásluhy, výkony – tu si dávam nula percent – naopak – maximálne sa spolieham na Boha, všetko čo mám, čím som, čo v živote dostávam, čo som dokázal, akú mám vieru, je zásluha LEN a len Boha, teda 100%. Toto je v krátkosti vyjadrená skutočná viera.

Ak by som išiel na posledný súd a bol by som obvinený, že som sa nedržal ľudského učenia, odvolával by som sa na slovo Boha, zato by ma Boh obvinil, že som sa držal Jeho slova, v kľude by som išiel do pekla, lebo by som sa v Bohu a v jeho Slove mýlil a v pekle som tým pádom neprávom. Ale toto možné nie je, lebo Boh nám práve nato svoje slovo zanechal, aby sme pochopil čo od nás chce.

Ale beda mi, ak pôjdem na posledný súd, so spoľahnutím sa na slovo ľudské, ktoré ma privádzalo ku skutkom a ďaleko od slova Božieho a Boh by mi na súde povedal, že mi dal svoje slovo, ktoré som nepočúval – zostanem zamrznutý, bez slova, bez akejkoľvek obhajoby a peklo bude pre mňa utrpením, lebo som stavil na zlú kartu.

Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ Jer 31:34

Ak človek nepozná takto odpustenie, čo začne konať? Ak človek nevie, že Boh sám kvôli sebe odpúšťa človeku skrze vieru, čo začne človek činiť? Skutky! Ale aké skutky? Obetné!

Je len logické to, že človek vie zo svojho svedomia, že ak spáchal hriech, musí prísť obeť a preto koná niečo, čím sa zapiera, obetuje, aby si utíšili svedomie, ktoré ho obviňuje. Každý týždeň ísť do kostola, na sviatky, k spovedi, prijímaniu, nejaké pobožnosti, modlitby – môžu takto byť hriechy odpustené? Absolútne nie! Je to iba utíšenie svojho svedomia, nie skutočné odpustenie, ktoré nám Boh zdarma dáva.

Božie odpustenie je zmluva, je sľub, nemá nič spoločného s našimi pocitmi, našimi víziami, našimi výkonmi. Je to právnický úkon a právnický výraz, ktorý treba prijať presne tak, ako keď niekto prijme šek, na ktorom je suma milión euro. Ak by taký človek, ktorý by držal tento šek v ruke povedal, že on si tých milión euro nejako odpracuje, bol by blázon. Stačí ísť do banky a nechať si ich vyplatiť, alebo previesť na účet. Ale práve kresťanstvo sa stalo spoločenstvom takýchto bláznov, kde miesto vyplatenia bianko šeku, ľudia šek odmietajú s tým, že oni si nejako vystačia, poradia, budú veľa pracovať.

Zdroj odpustenia

Doteraz sme sa zaoberali odpustením ako takým, kde Boh nám odpúšťa zdarma kvôli sebe. Ale On to nerobí až tak veľmi zdarma, ako by sme sa mohli domnievať, On odpustenie celé vykonal, ale ho to stálo veľa a nás to nestálo nič. Čo je teda zdrojom odpustenia, čo je základom odpustenia?

Aby sme prišli k úplnému jadru, začnime knihou Leviticus, ktorú napísal Mojžiš. Je to jeho tretia kniha. Táto kniha je akoby tréningom k pochopeniu neskorších časov, pretože kniha Leviticus naznačuje a ukazuje, ako sa dá odpustiť hriech, ako sa dá dosiahnuť zmierenie a priateľstvo s Bohom. Táto kniha je predobrazom toho, čo urobí Kristus v budúcnosti. Kniha je rozdelená podľa spáchaných hriechov, počnúc kňazmi, končiac kniežatami, ale podstata tejto knihy je predobraz odpustenia.

Pozrime sa na konkrétne verše o odpustení hriechov:

Tak nech kňaz vykoná obrad zmierenia. Onen dosiahne odpustenie. Lv 4:31

Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk jahňaťa z obete spoločenstva, a nech ho kňaz spáli na oltári spolu s ohňovými obeťami Hospodinovými. Tak vykoná kňaz za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie. Lv 4:35

Z druhého nech urobí spaľovanú obeť podľa predpisu. Nech kňaz vykoná za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie. Lv 5:10

Tieto a ďalšie verše hovoria o jednej veci. Hriech Boh neodpúšťa len tak, odpustenie hriechov musí mať zdroj. Tým zdrojom je niečo, čo pokryje spáchaný hriech. Ako Izraelita zhrešíte, vezmete baránka, prídete ku kňazovi, vyznáte že ste zhrešili a kňaz vykoná za váš hriech obetu baránka. Kňaz teda vezme baránka, vy položíte na neho ruku a kňaz ho obetuje, vyleje krv tohto nevinného zvieraťa a tým sa pokrýva váš spáchaný hriech pred Bohom. Teda cena vášho hriechu, je krv nevinného zvieraťa.

Všetko sa to deje mimo vás! Vy prinesiete iba obetné zviera, ale pokrytie hriechu je spôsobené cez kňaza, ktorý zabije toto zviera, vyleje sa jeho krv a Boh takto Izraelitovi zmazáva hriech. Potom hneď platí to, čo je v horných veršoch napísané: On (hriešnik) dosiahne odpustenie!

Krv baránka pokryla váš hriech a vy máte odpustené. Nie je to možné vykonať samostatne, cez nejaký skutok, cez naše výkony, cez naše vlastné obete, cez naše vlastné modlitby. Tu sa musíme zastaviť, aby sme to pochopili v plnosti. Mnohí ľudia si myslia, že Boh im odpúšťa, lebo sa modlia modlitby odpustenia. Iní sa nazdávajú že sa im odpúšťajú hriechy preto, lebo sa trýznia, lebo sa veľa obetujú. Všetko toto je mimo Písmo. Ani spoveď nám nemôže odpustiť hriechy.

Odpustenie hriechov, ako nás to učí Leviticus, je v tom, že potrebuješ baránka, prídeš za kňazom, ten toho baránka obetuje a vyliata krv tohto baránka, pokrýva tvoj hriech a TAK dosiahneš odpustenie hriechu! Teda cena tvojho odpustenia je obeť – obeta nevinného zvieraťa a vyliatie jeho krvi!

Preto nás kniha Leviticus učí, že neexistuje cesta, kde by sa na nás pozeral Boh ako na spravodlivých, ako na dobrých, ako na prijateľných, cez naše skutky, naše výkony, naše úsmevy, naše snaženia, naše chodenia do kostola, naše obety – ale cez CUDZIU obetu, cez obetu nevinného zvieraťa!

Tu musíme pochopiť, prečo je kniha Leviticus tréningom pre budúce pokolenia. Boh vzal na seba telo, stal sa človekom, prežil nevinný život ako baránok a ako baránok bol obetovaný, pre hriechy sveta. Tým baránkom nebol nikto iný, len Ježiš Kristus!

Preto ty sa nemôžeš inak ospravedlniť pred Bohom, ako prijatím tejto Kristovej obety! Jedinej obety, ktorá bola vykonaná RAZ a navždy! Všetky tvoje výkony, tvoje zásluhy, tvoje obety, tvoje snaženia, sú ničím naproti obety, ktorú vykonal Kristus. Preto sa nemôžeš chváliť žiadnym svojim skutkom, žiadnym svojim výkonom – môžeš iba prijať – už hotovú obetu Krista na kríži, kde sa ako obeť, na oltári kríža, obetoval za teba.

Ak je nadpis tejto state – čo je zdrojom odpustenia? Zdrojom odpustenia je Kristova krv, zabitého nevinného baránka, ale nie hocijakého, ale baránka, ktorý bol Božím Synom, vošiel do svätyne svätých sám ako kňaz, ako veľkňaz, zo svojim vlastným telom a vylial svoju vlastnú krv, ktorá zabezpečuje odpustenie!

Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. Hebr 9:11-12

Kristus na svoju obetu, nemal iného kňaza, ako sám seba! Toto je preto zdrojom odpustenia a preto obeta, ktorú Kristus raz a navždy priniesol, raz a navždy zotiera všetky hriechy! Všetky hriechy tých, ktorí tejto obete uverili!

Preto si musíme uvedomiť, že odpustenie našich hriechov, nebola lacná vec. Niekto si môže myslieť, že Boh má dnes dobrú náladu a odpúšťa mi hriechy. Iný sa nazdáva, že keď ide na spoveď, kňaz nad ním urobí kríž a rozhrešenie, že takto má odpustené hriechy – ale my tu vidíme, ako skutočne Boh odpúšťa hriechy, podľa vzoru Levitského systému.

– Starý zákon potrebuje obetu, rovnako nový zákon.
– Starý zákon má ako obetu nevinného baránka – nový zákon má tiež obetu nevinného baránka.
– Starý zákon má baránka zviera. Nový zákon má nevinného baránka – Boha – človeka, Ježiša Krista, ktorý nikdy nespáchal hriech.
– Starý zákon vyžaduje, aby kňaz zabil baránka za hriešnika. Nový zákon má kňaza – Ježiša Krista, ktorý sám so svojim telom a svojou krvou, vykúpil všetkých hriešnikov, ktorí tomuto uverili.
– Starý zákon pokrýva hriech minulý a to jedného hriešnika, ktorý obetu priniesol – Nový zákon pokrýva hriechy všetky, lebo táto obeta je jedna, jediná, dokonalá a pokrýva hriechy všetkých, ktorí uverili.

Preto tu Boh odpúšťa hriechy všetky, raz a navždy, lebo Boh ti hovorí, že dal za teba Syna, lebo bol to On, kto poskytol Baránka za teba. Preto odpustenie, ako ho mnoho ľudí chápe je mimo Božie slovo a to také, že Boh odpúšťa len tak, lebo má dnes dobrú náladu. Alebo odpúšťa preto, lebo chodíš do kostola, na spoveď, na prijímanie, na pobožnosti, modlíš sa. Absolútne nie! Boh neodpúšťa kvôli tvojim skutkom! On odpúšťa, lebo je tu Obeta! Obeta je zdrojom odpustenia. Pokiaľ starozákonná obeta bola o zvieratách, novozákonná obeta je o Božom Synovi, ktorá je tak dokonalá, tak čistá, tak mocná, že prikrýva hriechy všetkých ľudí a prikryla by hriechy ľudí, aj keby sa história opakovala tisíc krát a bolo by tisíckrát viac ľudí, ako ich bolo od Adama po koniec sveta.

Boh dal Svojho Syna, ktorý ti odpúšťa hriechy! Boh dal kňaza, ktorý bude stáť medzi Ním a medzi človekom – Jediného kňaza novej zmluvy – Ježiša Krista: Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus. 1Tim 2:5

A teraz azda mnohí pochopia, že prečo Boh hovorí: Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ Jer 31:34

Lebo dáva sľub, dáva zmluvu. Ako nám môže odpustiť hriechy? Kvôli našim skutkom sotva, lebo sa spasiť sami nevieme a nevieme si sami odpustiť ani jeden hriech. Boh dáva svoj sľub a svoju zmluvu preto, lebo ustanovil obetu, ktorá hriechy prikryje. Tou obetou nie je nik iný, ako Ježiš Kristus! Preto nemôžeš sa sám nijako spasiť, preto tvoje skutky sú ničím, sú iba žalostnou snahou. Ak chceš mať odpustené hriechy, musíš prijať obetu Krista na kríži za seba. Tak ako Izraelita dal ruku na obetné zviera, kňaz ho pred ním zabil, aby si uvedomil svoj hriech a videl, čo ho to stojí – tak aj ty musíš dať ruku viery na hlavu Krista a pozrieť sa, čo to stálo Božieho syna, aby si mohol mať odpustené – preliatu krv a smrť!

Toto je odpustenie. Odpustenie je jednorázové preto, lebo iba jeden krát sa Kristus obetoval. Už na nijakú inú obetu nemôžeš položiť svoju ruku, aby ti odpustila hriechy. Preto Ježiš na zelený štvrtok hovorí keď láme chlieb a podáva kalich – toto robte na moje pamiatku! Pamätajte v prvom rade na túto zmluvu krvi a tela, ktorou Kristus ako kňaz, vošiel do duchovnej svätyne svätých a samého seba, ako dokonalého baránka obetoval za teba. Vlož svoju ruku na Jeho hlavu, pozeraj ako sa za teba obetuje, ako vylieva svoju drahocennú krv, lebo to je tá zmluva, to je ten sľub Boha, ktorý nám dáva:

Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ Jer 31:34

Skrze Svojho Syna to vykonal, lebo Kristus je zdrojom tohto sľubu…

Amen…