Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, [aby ste neboli povoľní pravde]? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? Gal 3:1-3

Kresťanstvo bolo postavené na troch pilieroch: Milosť Božia, z ktorej plynie viera a Kristus ako obeť, kňaz, prostredník medzi Bohom a človekom, prímluvca. Tieto tri piliere – milosť, viera, Kristus, sú tak fundamentálnym základom kresťanstva, že ak sa čo i jedného piliera kresťanstvo zbaví alebo ho zahmlí, padá celá viera! To môžeme dnes vidieť vo svete, že prakticky kresťanské veľké kolosy a najväčšie cirkvi, upadli do zmätku a snažia sa nájsť poločnú reč v akomsi ekumenizme. Prečo? Lebo nepoznajú milosť, pravú vieru a Krista ako toho, ktorý je plne dostatočný ku spáse!

Človek nebol schopný dostať sa k Bohu žiadnou cestou. Boh človeku nič nedĺži, nič mu nemusí preukazovať. Ale On, vo svojej zhovievavosti a láske, dáva mnohým ľuďom milosť spasenia. Táto milosť je skrze vieru, ktorá je milosťou Božou do človeka vložená a človek uverí. Uverí v čo? Uverí v Krista Pána, ktorý sa obetoval za hriešnika, vzal mu hriechy, postavil ho tým pred Bohom Otcom spravodlivým, vstal zmŕtvych, posadil sa po pravicu Otca, kde sa prihovára za svoj ľud, ktorý mu takto uveril.

Galaťania presne takto začali – celú svoju dušu postavili na Krista a dali sa viesť vierou cez Ducha Svätého. Ale po čase, začínajú k viere pridávať skutky. A za toto ich Pavol karhá. Ak totiž pridáte k viere skutky, už vaša spása nie je postavená na milosti a vy strácate spasenie!

Viera ktorú mali Galaťania bola veľmi podobná Pavlovej, ale bola iná. K tomu sa dostaneme.

Boh keď sľúbil Abrahámovi potomstvo ako hviezd na nebi, alebo piesku na morskom brehu, zdalo sa, že pôjde o jeho pokrvné potomstvo. Ono to tak najprv aj bolo, že spása bola daná iba židom podľa tela. Ale keď prišiel Kristus, mení sa táto pozícia a človek sa musí narodiť, do vyvoleného národa Izraelského – kresťanského. Vierou sa totiž kresťan stáva Izraelitom a tým pádom sa stáva národom, ktorý je predpovedaný Bohom Abrahámovi. Tento národ je spojený s Abrahámom nie krvou, ale vierou:

(Je to) ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi! Gal 3:6-7

Stará zmluva bola o dodržiavaní zákona, ktorý priniesol Mojžiš, ale táto zmluva bola človekom porušená, lebo ani jeden človek ju nenaplnil. Tak prichádza zmluva nová, skrze vieru, v Krista, ktorý zákon naplnil za nás. Preto ospravedlnenie, alebo inak povedané spása, nie je na základe tela – teda kde sa človek narodí, ale na základe viery, ktorá presahuje etnikum, bariéru reči, rasu, národnosť. Vierou sa spása zvestuje celému svetu bez obmedzenia.

Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. Gal 3:8

Tu Pavol končí svoju reč o viere krátkym veršom, po ktorom nastáva hromobitie. Pavol je tu stále postavený ešte na viere:

Tým, ktorí sú z viery, sa teda dostáva požehnanie s veriacim Abrahámom. Gal 3:9

A teraz prichádzajú údery od Pavla! Kto chce byť spasený zo zákona, alebo inak zo skutkov, musí zákon celý do bodky naplniť. Ak ho nenaplní, je zlorečeným človekom pred Bohom, Boh sa na neho ani len nepozrie!

Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Gal 3:10

Pavol pridáva, že ospravedlnenie alebo inak spasenie, nie je možné pre toho, kto sa chce spasiť skutkami, spasiť zákonom! Tu to Pavol už priamo hovorí, k tomu dodáva, že spravodlivý je nie ten človek, ktorý sa snaží žiť morálnym životom, snaží sa o nábožnosť – ale spasený, teda spravodlivý človek je z viery!

Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery. Gal 3:11

Opäť Pavol opakuje ale inak predošlé verše, kde hovorí, že zákon nemá nič s vierou spoločné a preto ak chce niekto byť takto spasený, z dodržania kompletného zákona to je možné, ak neprestúpil človek ani jedno prikázanie, počas celého života:

No zákon nie je z viery, ale (hovorí): Kto ich (totiž prikázania) plní, bude v nich živý. Gal 3:12

A tu Pavol ďalej ukazuje na Krista, ktorý vzal naše previnenia, kde boli odsúdené na Jeho tele Božím hnevom – takto sa stal miesto nás zlorečeným, pretože Boh na Neho pozeral ako na toho, kto nedodržal zákon (pretože tam stál v pozícii miesto nás) a preto bol Bohom zlorečený! Lebo hore sme čítali verš: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. Kristus tým že vzal naše hriechy, nezotrval akoby v zákone, preto Ho Boh miesto nás potrestal a tak na neho platí, že je zlorečený a aby toho nebolo málo, potvrdzuje sa toto zlorečenstvo, pretože stará zmluva o tom hovorí:

Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve. Gal 3:13

Pre žida, ktorý videl Krista na dreve kríža, toto bolo jasnou rečou o tom, že tento človek je zlorečený, alebo inak – prekliaty samotným Bohom. Už tu by sme sa museli pozastaviť, aby sme pochopili, prečo bol Ježiš popravený na drevenom kríži. Pozrime sa v odbočke, čo znamená pre žida to, keď je niekto popravený na dreve, z knihy Deuteronómium:

Keby sa niekto dopustil prečinu hodného smrti, a bol by popravený obesením na drevo, jeho mŕtvola nezostane na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesený je prekliaty Bohom. Preto si nepoškvrň zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva. Dt 21:22-23

Aj keď Kristus nebol obesený na dreve, lebo vtedy keď sa písal zákon, ešte ukrižovanie neexistovalo. Kristus bol však horšie popravený ako obesením a to ukrižovaním! Preto sa Pavol pozastavuje nad tým, že Kristus bol popravený na dreve!

Nemôžeme sa diviť, že pre židov bol práve toto jasný dôkaz o tom, že Ježiš je falošný prorok, lebo skončil na dreve kríža a oni poznali veľmi dobre svoj zákon a vedeli, že každý kto visí na dreve a je na ňom popravený, je prekliaty a zlorečený. Preto to tu Pavol ako znalec zákona krásne spomína, že Ježiš sa stal takto dvojito prekliatym za nás – po prvé že vzal na seba všetky naše hriechy, po druhé preto, lebo bol odsúdený na dreve. Židia nekončili odsúdení na dreve, jedine že by ich nejaký pohan takto odsúdil a to by bolo znakom, že to sám Boh sa hneval na tohto človeka.

Pavol ďalej píše, že sľuby od Boha boli dané Abrahámovi a Jeho potomkovi – jednotné číslo a to Ježišovi Kristovi. Cez Ježiša Krista príde nové potomstvo, potomstvo z viery.

A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. Gal 3:16

Ďalej Pavol krásne ukazuje, že obidve zmluvy majú platnosť – aj Mojžišova zmluva zo zákona, aj zmluva zasľúbenia Mesiáša. Obe zmluvy vedú ku spáse, ale pre človeka je prvá zmluva zo skutkov, nedosiahnuteľná! Preto sa stará zmluva neruší, je stále platná, ale iba cez zmluvu zasľúbenia, je možná spása, lebo obsahuje milosť, vieru a je zakotvená v Kristovi!

Hovorím teda: zákon, vydaný po štyristo tridsiatich rokoch, neruší platnú zmluvu Božiu, aby zmaril zasľúbenie. Ale ak je dedičstvo zo zákona, tak nie je zo zasľúbenia. Ale Abrahámovi ho dal Boh z milosti skrze zasľúbenie. Gal 3:17-18

Pavol pokračuje, že pred vierou v Krista, boli ľudia uzatvorení pod zákon, ktorý ich nedokázal ospravedlniť, lebo ho nedokázali naplniť. Zákon bol tak otrokárom, alebo dozorcom človeka do času, pokiaľ neprišla viera.

Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona až do (času) viery, ktorá sa mala zjaviť. Gal 3:23

Túto stať Pavol zakončuje tým, že prichádza ku Kristovi, kde sa otvára zasľúbenie Abrahámovi Bohom, na celý svet, skrze Ježiša Krista. Tu končí židovská vyvolenosť, ktorá sa prenáša na každú rasu, etnikum, národ.

Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia. Gal 3:28-29

Po tomto úvode teraz prejdime k začiatku listu, kde Pavol Galaťanov prísne karhá:

Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, Gal 1:6

Boh povoláva ľudí k evanjeliu, cez milosť, vieru a Krista. Ale Galaťania robia presne to, čo robí cirkev neskôr, čo dnes všetky cirkvi a denominácie urobili vo svete. Prešli k inému evanjeliu.

– Milosť ktorú učí Pavol, je milosťou Boha, na ktorú nemá nárok žiaden človek, ale je to Boh ktorý túto milosť udeľuje komu chce. Toto učenie bolo prvé, ktoré sa zničilo už v prvých storočiach cirkvi. Preto sa do cirkvi ťahali neobrátení ľudia, ľudia ktorí neboli Kristom povolaní, dostali vysoké hodnosti a menili učenie. Koľkí kňazi, biskupi, pápeži hlásali v histórii učenie, ktoré je podľa Pavla prekliate?! Tento prvý pilier, bol zhodený vo veľmi krátkom čase. Ľudia si nevážia Kristovo povolanie a vyvolenie, oni pozerajú na počty, ale Boh má svoj počet a žiaden človek mu neprekazí čo On ustanovil.

– Viera. Viera bola zničená krátko potom, ako bola zničená milosť. Končí viera v zástupnosť Krista na kríži, miesto človeka, kde Boh-človek Kristus berie naše hriechy miesto nás, aby sme boli spravodliví pred Bohom a to v momente uverenia, a tak z viery stáva skutkárstvo, rovnako ako u Galaťanov. Aby bol človek spasený, musí vykonať to, tamto, chodiť tam a onam.

Kristus – Tridentský koncil po prvý krát v histórii ustanovil, že Kristus nemusí byť nutne prostredníkom medzi Bohom a človekom, vrak stačí, aby človek, ktorý nepozná evanjelium, žil podľa svojho svedomia. Aké opovrhnutie a nepochopenie Kristovho vykupiteľského diela. Už niektorí ranní otcovia viery, ktorí radšej mali mlčať ako povedať hlúposť, sa zapodievali touto myšlienkou, ako bude spasený ten, kto nepočul o Kristovi. Kristus, bez ktorého sa človek ani nenadýchne, skrze ktorého Boh všetko ustanovil, stvoril, ktorému Boh Otec dal pod nohy dokonca posledný súd, sa obchádza, kvôli akémusi ľudomilstvu či humanizmu. Len Kristova obeta pokrýva hriechy toho, kto uveril. Kto sa k viere nedostal, nemá pokryté hriechy a tak nemá nárok na spásu, bude totiž súdený zo skutkov, skrze ktoré neobstojí – to je celé Pavlovo učenie – bodka.

Preto sa nedivme tomu, že dnes kresťanstvo nemá žiadnu silu, keď si samo zlikvidovalo piliere viery. Tak vzniká ekumenizmus, akési ľudské rozhovory o viere, dnes ako katolíci, tak protestanti, východné cirkvi, sa dostali na slepú koľaj a snažia sa nejako spolu z toho vykľučkovať, čo ich privádza hlbšie a hlbšie k prepadu. Napriek tomu evanjelium tu je, ešte stále má Boh svoj ľud, ktorý neuhol vo viere.

Čo je falošné evanjelium?

Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – nech je prekliaty! Gal 1:8

Pavlovo evanjelium je o absolútnej milosti, absolútnej viere a absolútnom Kristovi. Toto je Pavlovo nekompromisné evanjelium. Z týchto troch pilierov, Pavol neuhýna ani milimeter! Na Galaťanoch je vidno to, že uhli hlavne v otázke viery, ku ktorej pridali nejaké skutky. Toto už nie je absolútna viera, toto je viera plus niečo.

V Galatskom zbore Pavol vidí jednu odpornú vec. Židia, ktorí sa stali kresťanmi, nahovorili iných kresťanov, že sa musia dať obrezať, inak neprídu ku spáse. V tomto je Pavlov problém! K viere sa nič nedá pridať! Ak pridáme k viere hoc aj smeť skutkov, už to nie je viera z milosti. Milosť Božia stojí za vierou v Krista. Ak jednu vec podkopneme, spadne nám všetko.

Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili; Gal 2:3-4

Preto Pavol hovorí sadu veršov, že spása je možná len skrze vieru v Ježiša Krista. Skutky zákona Pavol vylučuje úplne, pretože zo skutkov nebude pred Bohom ospravedlnený nikto!

Aj my, rodení Židia, a nie hriešnici spomedzi pohanov, vediac, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Gal 2:15-16

Čo je teda falošné evanjelium?

Teraz pozor! Pavol nám tu hovorí, že evanjelium ktoré sa hlásalo v Galácii, vyzeralo ako pravé, ale bolo falošné a prekliate. Pavol nikdy nepoužíva tak silný výraz – ako prekliate evanjelium – ale tu sa tak vyjadruje dva krát.

Prečo je prekliate? Galaťania hovorili ľuďom – musíš veriť v Krista – to je správne. Ale k tomu sa ešte musíš dať obrezať! A je koniec evanjelia!

Zoberme to na dnešné časy: musíš veriť v Krista, ale ešte musíš vykonať túto pobožnosť, túto modlitbu, musíš ísť k spovedi, musíš zomrieť v milosti posväcujúcej. Čo by na toto povedal Pavol? Je vôbec toto evanjelium? Absolútne nie! Je to podobné ako evanjelium, hovorí sa tu – musíš veriť v Krista, ale dôležité – alebo skôr dôležitejšie, sú tvoje skutky ako viera v Krista. Preto nebudeš spasený z viery, ale podľa toho, či si dodržal rituály a predpísané úkony a takto skonal.

Pavol nešetrí kritikou – takto zvestované evanjelium je prekliate! Toto falošné evanjelium robí z Krista slabého bôžika, ktorý nemal až takú moc, aby mohol všetko potrebné vykonať pre našu spásu, preto my potrebujeme k našej spáse pridať množstvo vecí, ktoré Kristus neučinil.

Práve v tomto je najväčší zvod, že to všetko vyzerá ako kresťanstvo, pritom to kresťanstvo nie je. Nie je tu ospravedlnenie, odpustenie všetkých hriechov, pokánie, ľútosť, kráčanie za Kristom odhodením tohto sveta. Preto Pavol preklína toto evanjelium ktoré na oko vyzerá ako evanjelium, lebo on dobre vie, že toto je diablova práca na odpútanie.

Pavol akoby sa zahľadel do budúcnosti pričom hovorí, že keby aj anjel z neba vám hlásal takto evanjelium, nech je prekliaty.

Pavol týmto myslel na zjavenia, ktoré prídu z neba, teda z duchovnej sféry. Ak sa pozrieme dnes do cirkvi, čo tam vidíme? Vidíme, že cirkev nestojí na Pavlovom evanjeliu. Vidíme, že stojí na falošnom evanjeliu – viera plus výkony. Ale čo najviac vidíme je to, že ľudia stoja na viere v zjavenia. Zjavení bolo stovky a ľudia sa neobracajú na Božie slovo čo hovorí, dokonca nad Božím slovom mávnu rukou – oni sa odvolávajú na zjavenia.

Ak tie zjavenia ktoré sa prezentujú ako Ježiš, Panna Mária, rôzni svätí, anjeli, dáme vedľa Písma, hlavne ich reč, iba máloktoré zjavenie obstojí. (Ak vôbec nejaké obstojí). Keď Pavol hovorí, že keby anjel z neba prišiel a hlásal INAK vieru, nech je prekliaty a tu je v cirkvi na stovky zjavení a hovoria presne to, čoho sa Pavol obával. Alebo inak – nehovoria, že spasenie je z milosti, že spasenie je z viery v Krista, ktorý ukrižovaním urobil výmenu, kde svoju spravodlivosť dal človeku. Toto tie zjavenia nehovoria. Hovoria o obetách, predpisujú modlitby, predpisujú nové dni v cirkvi, aby bolo niečo nové uctievané, predpisujú pobožnosti. Jedným slovom skutky. Rovnako ako židia pridávali k viere obriezku, tieto zjavenia pridávajú k viere ľudské výkony. Pavol preto varuje a preklína.

Cirkev tie zjavenia schvaľuje a prečo? Lebo zapadajú do viery cirkvi, ktorá rovnako k viere pridala skutky. Ale Pavol varuje, že ak človek pridá k viere jeden jediný skutok, stratil vieru a bude súdený zo skutkov, čo určite neobstojí. Koľko ľudí asi tak bolo v histórii spasených?!

Pán Ježiš rovnako varuje, že príde mnoho zjavení, ktoré budú hovoriť – ja som Ježiš a náš Pán hovorí – neverte!

Preto pilier – jedine Kristus, ukazuje na Krista ako na dostatočného! Kristus urobil všetko preto, aby mohol byť človek spasený. Ale keďže dnešní kresťania neveria – Jedine Kristus – zháňajú sa za novými pobožnosťami a cestami, ktorú sú cestami slepými. Ak neveríš, že v Kristovi je plnosť viery – tvoje kresťanstvo je iba nálepka, nula bodov.

K Nemu smeruje celá stará zmluva, všetky obety ktoré boli na milióny, sú predobrazom Jeho jedinej dokonalej obety. Skrze Neho a pre Neho Boh dokonca stvoril tento svet a ty sa utiekaš k zjaveniam, ktoré Krista degradujú, lebo hlásajú falošné evanjelium. Aby bolo evanjelium falošné, Pavol píše, že stačí pridať jeden úkon k dokonalej obeti, k dokonalej viere, kde máš celý svoj život položiť na Krista.

Záverom sa pozrime, čo má človek urobiť, podľa príkladu Sáry a Agar. Abrahám mal dieťa Izmaela zo slúžky Agar, ale toto nebolo dieťa zasľúbenia. Potom dal Boh Sáre dieťa Izáka a tento bol zo zasľúbenia. O Agar Pavol hovorí:

Oné (matky) znamenajú totiž dve zmluvy; tá prvá, z vrchu Sinaj, rodí k otroctvu; a to je Agar. A Agar znamená vrch Sinaj v Arábii. Zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo ten je v otroctve so svojimi deťmi. Gal 4:24-25

O Sáre hovorí Pavol toto:

Ale vrchný Jeruzalem je oná slobodná, ktorá je našou matkou. Napísané je totiž: Plesaj, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj a výskaj, ktorá netrpíš pôrodné bolesti; lebo mnoho detí má opustená, viac ako tá, čo má muža. Gal 4:26-27

A teraz príde rozuzlenie toho, čo tým Pavol myslel. Hovorí totiž, že tí ktorí uverili v Krista, sú dedičmi Izáka, dedičmi Abraháma. Sú dedičmi nie podľa skutkov, ale sú dedičmi podľa viery – len viery. Naopak – deti Agar nie sú zo zasľúbenia, ale sú zo skutkov. Preto každý kto sa chce spasiť zo skutkov, nie je potomkom Sáry a Abraháma, ale je potomkom Agar a jej potomstva. Preto Pavol použil veľmi tvrdý záver:

Čo však hovorí Písmo? Vyžeň služobnú a jej syna, lebo syn služobnej nebude dedičom so synom slobodnej!!! Preto, bratia, nie sme deťmi služobnej, ale slobodnej. Gal 4:30-31

Týmto Pavol zakončuje, aby človek vyhnal od seba skutky a všetko vložil na Abrahámové dedičstvo, teda – na Krista, lebo ten je potomkom zasľúbenia. Ale ak človek položí dedičstvo na Agar, to znamená že sa spolieha na skutky, nie je dedičom a bude vyhnaný z kráľovstva nebeského!

Pavol je nekompromisný ohľadom skutkov a viery. Pavol nehľadí na vás, na mňa, ako sa k tomu postavím, jeho nezaujímajú naše postoje. On hlása všetko kvôli Bohu a nie kvôli človeku. Preto spasenie skutky popri viere, sú o Agar a jej potomstve, ktoré je o zákone a takto spasený nikto nebude. Pavol nedáva ani štipku nádeje. Ak povieš, že musíš byť v milosti posväcujúcej aby si bol spasený, si potomkom Agar, lebo sa spoliehaš sám na seba, bez ohľadu toho, že to takto učí cirkev, ktorá postupne prešla od Sáry k Agar.

Ak chceš byť spasený, nič – vôbec nič si nesmieš vziať do rúk, čím by si sa mohol chváliť. Prijať Krista, je bláznovstvom nielen pre pohanov, ale aj pre tých, ktorí si hovoria kresťania, pretože nedokážu svoj život a svoju celú kompletnú spásu postaviť na Neho! Majú milióny barličiek a Kristus je pre nich nedostatočný…

Preto pamätaj – milosť, viera a Kristus – toto je všetko, čo potrebuješ, čo však nemáš, lebo to je dnes podpultový tovar. To čo sa hlásalo zo striech v čase Pavla, sa dnes nehovorí ani v súkromí bytov.

Obráť sa a uver – polož všetko na Krista – nie je inej cesty…