Za Pánom Ježišom prichádza popredný farizej Nikodém. Ide na Ježiša okľukou, pochlebuje mu, že prišiel od Boha, lebo koná podivné skutky, ale Pán Ježiš nedbá na tieto slová a rovno zatne do živého a povie:

Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Jn 3:5

Nikodém nechápe význam týchto slov. Narodiť sa znovu znamená, narodiť sa duchovne. Fyzicky sme sa už narodili, ale duchovné narodenie je iné. My sme od našej prirodzenosti ľudia duchovne mŕtvi. Nič nám nehovorí slovo – Boh, spása, Ježiš Kristus. Keď o tom počuje mŕtvy človek, čo asi tak povie? Že je to celé nezmysel, že je to bláznovstvo. Pavol to presne vystihol vo svojom liste:

Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1Kor 1:18

Vidíme to tu jasne – zvesť o kríži je bláznovstvom pre tých, ktorí skončia svoje životy zle. Prečo? Lebo sú to ľudia telesní, neobrezaní na duchu, nie sú znovuzrodení duchovne. Žiaľ, väčšina kresťanov je na tom rovnako, lebo im tiež nič nehovorí zvesť o kríži, o vzatí hriechov na tomto kríži, o odpustení tým, ktorí uverili v tento kríž, o prevod účtu spravodlivosti nášho Pána Ježiša Krista, na účet hriešnika ktorý uveril. Zvesť o kríži je obsiahla, je mocná, je silná, je pravdivá – ale opýtajte sa kresťana – uveril si, že ti boli odpustené hriechy na kríži? On zostane v pomykove, pretože ho naučili od útleho detstva to, že hriechy odpúšťa kňaz a nie kríž Ježiša Krista. A tak tento verš je varovaním pre mnohých kresťanov. Ak neveríš v spásonosnú moc kríža, na ktorom trpel Spasiteľ, je aj pre teba kríž bláznovstvom, pretože ty si chceš spásu zaslúžiť rovnako, ako si ju chce zaslúžiť ateista, keď bude viesť morálny život.

Ale tí, ktorí uverili krížu a jeho moci, dosahujú spasenie a kríž je tak mocou Božou.

Mnohí ľudia povedia, že sa narodili z vody a Ducha, lebo z vody sa narodili skrze krst a z Ducha, skrze birmovanie. Znovuzrodenie však vylučuje ľudský úkon, ľudský rituál – je to práca Boha a Jeho nadprirodzená moc:

Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. Jn 1:12-13

Cirkev keď bola prijatá v Ríme ako štátne náboženstvo, otvorila svoje dvere pohanom, ktorí neboli nikdy znovuzrodení. Boli na oko kresťanmi, ale ich viera nebola absolútne kresťanská. Ranná cirkev vyžadovala od kresťana vieru, priťahovanie Bohom a následný krst na odpustenie hriechov. Krst bol viditeľnou pečaťou viery. Neskoršia prax vrátane tej dnešnej, je o náboženských rituáloch, ktoré majú v krste stvoriť nového človeka, v birmovke človeka ktorý prijal Ducha Svätého, ktorý sa znovuzrodil, ale v praxi vidíme že toto je falošné. Nikdy sa nemalo v cirkvi odstúpiť od krstenia len tých, ktorí uverili a vierou prijali Krista!

Na Slovensku je takmer každý jeden človek pokrstený, ale pozrime sa koľkí žijú vo viere v Krista? A preto platí – nikto sa nemôže narodiť duchovne sám zo svojej vôle, to znamená z krvi a tela – ale jedine z Boha – nadprirodzeným Božím zázrakom.

Cirkev ani len nenapadlo pokrstiť niekoho, kto nemal vieru. Cirkev nekrstila ani malé deti, lebo ak Boh dáva vieru, dá ju človekovi ktorému ju predom určil a ten človek k viere príde. Spolu s vierou človek dostáva Ducha Svätého, odpustenie všetkých hriechov a vedenie samotným Bohom.

I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého. Sk 2:38

Keď je takto človek Bohom znovuzrodený, Pavol presne definuje, čo sa stalo v duchovnej sfére.

1. Boh nás spasil nie pre naše skutky
2. Boh nás spasil podľa svojho milosrdenstva
3. Spasil nás kúpeľom znovuzrodenia, ktoré Pán Ježiš Nikodémovi predpovedá
4. Boh nás obnovuje v Duchu Svätom
5. Sme ospravedlnení Jeho milosťou – nič čo by bolo z nás
6. Boh nám dáva nezaslúžene dedičstvo, stávame sa tak obyvateľmi nebeského kráľovstva

Pozrime sa, že týchto 6 bodov Pavol jedným dychom zhrnul v tomto celom odseku:

Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha k ľuďom, spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života. Tít 3:4-7

Pavol podobne Efezským píše, čo to znamená toto znovuzrodenie a my si to pozrime opäť v bodoch. Boh pre svoj ľud vykonal všetko potrebné ku spáse. Žiadne náboženstvá, rituály, obrady, zaklínadlá, modlitby – nemôžu dať človeku to, o čom tu Pavol píše:

1. Boh sa zmiloval nad nami (znovuzrodenými kresťanmi)
2. Zmiloval sa pre svoju lásku – nie našu
3. Zamiloval si nás –  i keď nie je nič, čoho by sme boli milovania hodní
4. Znovuzrodil nás tak, že nás obživil v Kristovi
5. Obživil nás, lebo sme boli duchovne mŕtvi, boli sme prestupníkmi jeho svätého zákona
6. Milosťou sme teda spasení (nie skutkami, nie niečím našim)
7. Boh nás vzkriesil – Boh sa na nás pozerá ako na hotových dedičov
8. Posadil nás v nebesiach – On nás už vidí vo svojom nebeskom dome
9. A to všetko z jeho milosti, ktorú sme si nijako nezaslúžili
10. Milosťou sme spasení skrze vieru. Milosť a viera je dar od Boha, nie je to nič naše
11. Spasenie je dar – nedá sa zaslúžiť skutkami, aby sa nikto nemohol chváliť
12. Sme dielom Boha, jeho znovuzrodením v Kristovi skrze vieru
13. Konáme dobré skutky, ktoré tiež nemáme od seba, ale Boh nás v nich učil chodiť

Tu je týchto 13 bodov jedným dychom Pavla zhrnutých:

Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení! – a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Ef 2:4-10

Vidíme čo je to znovuzrodenie? Porovnajte to s učením svojich cirkví a zborov. Nenájdete tam nič z toho, čo tu Pavol píše. Falošne sa utešíte, že nejaký rituál vám zabezpečil spasenie, ale toto nie je pravda.

Znovuzrodenie je nadprirodzená práca Boha, ktorá je súčasťou pravej viery, výmenou srdca, alebo inak aj obriezkou srdca, keď sa človek tesne predtým, za pomoci účinného volania cez Ducha Svätého, poddá Bohu, pokorí sa pod Boha, uvidí svoju skazenosť a totálnu hriešnosť, pochopí, že spasenie si nijako nezaslúži, a preto v pokání kričí k Bohu, aby ho prijal nezaslúžene k sebe, lebo on sa nijako nevie dostať k Nemu. Volá, plače, kričí, narieka, prosí – Pane zachráň ma, lebo hyniem!

Odhodí všetky záchranné laná, odhodí všetko čím si chcel spásu zaslúžiť, iba vystrie holé ruky k nebu a túži aby sa ho Boh dotkol. A Boh to urobí.

Čo nastane potom? Prevrat v živote – totálny. Obráti sa chrbtom ku všetkému, čomu do dňa obrátenia veril, odhodí všetky smeti sveta, smeti učení, smeti zjavení, smeti mystiky a celé svoje srdce položí na Krista. Tým sa odpísal v očiach sveta, svet ho znenávidí, svet vrátane náboženstiev do ktorých patril. Nový život v Kristovi sa vyznačuje okamžitými prekážkami, protivenstvami, nepriateľstvom ľudí. Ale už nič nemôže zastaviť to, že človek patrí len a len Kristovi.

Človek po znovuzrodení sa obráti k Božiemu slovu, zamiluje si ho, pochopí všetky tie verše, ktoré mu boli nepochopiteľné. Potom človek vyloží svetu a okoliu evanjelium tak, ako je Bohom zjavené cez Jeho sväté slovo a nie človekom sfalšované.

Tí, ktorí budú počuť toto evanjelium, alebo budú o ňom čítať, buď ich Boh zatvrdí a oni v tejto tvrdosti srdca skončia nepekne svoje životy, alebo ich pritiahne a oni sami sa presvedčia o moci Boha. Lebo Slovo Boha, ktoré je zapísané, sa NIKDY nekáže nadarmo!

Prví budú týmto mocným slovom zatvrdení a skončia zle, druhí budú slovom Boha potešení a Boh ich znovuzrodí. Preto Boh cez proroka hovorí, že Jeho slovo vykoná presne to, čo vykonať má. Mnohí ľudia sú pohoršení Božím slovom a utešujú sa slovom ľudským, učeniami ľudí, ale tým iba potvrdzujú toto slovo, ktoré Boh vyriekol na ich odsúdenie:

Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. Iz 55:11

Božie slovo sa nikdy nevráti prázdne, ale ono vykoná a urobí to, na čo ho Boh poslal. Ak si počul evanjelium o milosti, o tvojej neschopnosti a dotklo sa to tvojho srdca, Boh ti poslal Slovo na tvoju záchranu. Ale ak sa slovo Boha v tebe prieči, Slovo Boha je na tvoju záhubu.

Lebo nezabudni na jednu vec – Slovo, grécky – Logos, takto je označený aj sám Kristus – Slovo (Logos) sa telom stalo. Toto vtelené Slovo (Kristus), bolo rovnako ustanovené na povstanie a pád mnohých. Preto nikdy neopovrhuj Slovom Boha, lebo tým opovrhuješ samotným Kristom, ale poddaj sa pod Slovo a poddáš sa pod Krista. No nezabudni – prijatím Božieho slova, sa staneš nepriateľom celého sveta!