Viera ktorá spasí je viera jednoduchá. Naamán Sýrsky nám ukazuje, ako kresťania veria.

Čítať slovo Božie, je zamilovať sa do Boha. Jeden kazateľ povedal, že všade v Písme vidí Krista, každý jeden verš vykladá Krista. Pozrime sa dnes na Námana Sýrskeho, veliteľa Sýrskeho vojska. Písmo o ňom hovorí toto:

Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný. 2Kr 5:1

Ak sa na tento verš pozrieme očami evanjelia, tento veliteľ nepoznal spasenie, bol chorý v hriechoch. Aj keď bol vznešeným mužom, bol v priazni u kráľa, bol hrdinom, udatným silným mužom – predsa mu Boh ukázal, kto je Pánom sveta. Nepomôže nikomu titul, škola, skúsenosti, postavenie vo svete, lebo je to Boh, ktorý je zvrchovaný vládca nad svetom a on koná tak, ako sám chce. A práve uzdravenie tohoto veliteľa, bola len a len zásluha Všemohúceho. Pozrime si nasledovný verš:

Keď raz Sýrčania vytiahli na lúpežnú výpravu, odvliekli z Izraela do zajatia malé dievča. To potom slúžilo u Naamánovej manželky. 2Kr 5:2

Boh nehrá v kocky, Boh nepozná náhody. Preto aby bol Naamán zachránený, mu Boh túto záchranu dávno pripravil, v čase, kedy ešte ani chorý nebol. Sýrčania totiž napadli Izrael a zajali jedno Izraelské dievča, ktoré bolo slúžkou u tohto veliteľa. Nie náhodou! Tu vidíme detaily toho, ako Boh pracuje. Nie nadarmo Pavol hovorí:

Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Rim 5:10

Boh podobne pripravil spásu. Ešte v čase, kedy sme Bohom pohŕdali, pohŕdali naši predkovia, On si nás vyhliadol, v pravom čase nás pozdvihol k viere, aby sme boli s Bohom zmierení. A toto robí Naamánovi. Ešte v čase, keď bol Naamán zdravý a plný života, kedy sa Boha nebál a nepotreboval ho, Boh už pripravuje jeho uzdravenie a to dokonca tak, že dovolí, aby si odniesol malú Izraelitku, z ktorej doma urobí slúžku. Aké divné sú cesty nášho Boha.

Príbeh pokračuje takto:

Raz povedalo dievča svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva. Naamán šiel a oznámil svojmu pánovi: Toto a toto hovorilo dievča z Izraela. 2Kr 5:3-4

Naamán dostal nádej, dostal iskru viery a z tejto viery, že by mohol byť v Izraeli uzdravený, začne konať. Toto je správny postup viery. Nie opačne – najprv veľa veľa skutkov, veľa veľa pôstov, ale najprv viera a z nej skutky. Naamán verí malému dievčaťu a to až tak, že ide za kráľom a rozpovie mu, že v Izraeli je prorok, ktorý by ho mohol zbaviť choroby.

Kráľ neváha a Naamánovi hovorí:

Vyber sa a choď! Pošlem izraelskému kráľovi list. Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov. Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: Súčasne s listom posielam k tebe služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva. 2Kr 5:5-6

Všimnime si reakciu oboch týchto mocnárov. Predpokladajú, že prorok je vážený muž, že zaiste býva v kráľovskom paláci a preto posielajú kráľovi Izraela dopis. Tu sa zastavme. Spomeňme si na mudrcov od východu. Tiež hľadali Mesiáša, išli do Jeruzalema a tam rozhlasovali, že sa prišli pokloniť Kráľovi budúcich vekov. Tiež si mysleli, že Boh pošle Mesiáša do hlavného mesta Jeruzalema.

Boh je však Bohom, ktorý je úchvatný. Keby bol chcel, mohol Ježiša ustanoviť za Veľkňaza, kde by ho počúval celý Izrael a uveril by Mu. Mohol ho ustanoviť za veľkého vodcu, z ktorého by sa aj Rimania báli, ale on Ho dal do chudobnej rodiny, kde sa učil stolárskemu remeslu, žil jednoduchým a nenápadným životom.

Keď mudrci prišli do Jeruzalema a hľadali Kráľa Kráľov, čo sa stalo? Pozrite čo tam čítame:

Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Mt 2:3

Herodes, ale aj celý Jeruzalem sa predesil. Čo si myslíte, že sa stalo, keď poslal Sýrsky kráľ list, že jeho veliteľ ide k nemu do mesta? Prečítajme ten záver: Súčasne s listom posielam k tebe služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.

Izraelský kráľ sa predesil! On v tomto videl celkom oprávnene, zámienku na napadnutie jeho krajiny. Veď on nedokáže vyliečiť Naamána, prečo mu toto Sýrsky kráľ robí? Prečo radšej nenapíše, že ide bojovať, ako chlap chlapovi, ale on mu posiela Sýrskeho veliteľa, aby ho uzdravil, čo on nedokáže a tak vidí zámienku k vojne.

Keď izraelský kráľ list prečítal, roztrhol si šaty a prehlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmrtiť alebo obživiť? Lebo on posiela ku mne človeka, aby som ho zbavil malomocenstva. Len si to rozvážte, a uvidíte, že hľadá proti mne zádrapku. 2Kr 5:7

Všimnime si ešte maličkosť, ako Naamán ide ku kráľovi Izraela: Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov.

Poznáme to z dnešných časov. Keď sem mal prísť prezident USA a prezident Ruska, celé Slovensko bolo na nohách. Keby ku nám mal prísť veliteľ NATO, čo by sa tu asi dialo? Prípravy, bezpečnosť, nasadenie vojska v utajení, polícia. Takto čakali Naamána v Izraeli a Naamán vedel, že práve tu môže byť uzdravený, tak nešetrí drahými vecami, ktorými si chce svoje vyzdravenie kúpiť. Toto je varovanie Apoštola Pavla voči nám. Chceme priniesť Bohu to najlepšie, chceme mu dať mnohé skutky, mnohé obety – ale On nechce od nás nič, iba jednoduchú vieru. Naopak – nahnevá sa, ak k viere pridáme niečo naše – Boh nás bude musieť súdiť podľa skutkov, ak sme sa skutkami chceli spasiť.

Naamán je ale presmerovaný inam – má ísť na nejaký zapadákov, ku prorokovi Elizeovi.

Keď sa Boží muž Elízeus dozvedel, že si izraelský kráľ roztrhol šaty, poslal ku kráľovi odkaz: Prečo si si roztrhol šaty? Nech príde ku mne a dozvie sa, že je v Izraeli prorok. 2Kr 5:8

Predstavujme si to tak, že Izraelský kráľ keď vidí, aký sprievod prechádza jeho krajinou, sprievod Asýrčanov, ktorí Izrael neraz drvia – určite posiela ku nim svoj ľud, aby sa pridal a robil spoločnosť. Keby sa veliteľ NATO mal dostaviť miesto do Bratislavy povedzme do dediny Horné Orešany, určite by s ním išla vláda, polícia, robili by mu cestu, aby sa nezdržoval. A tak sa konečne Naamán dostaví pred dom proroka Elizea:

Naamán prišiel aj so svojimi koňmi a vozmi a zastal pri vchode do Elízeovho domu. 2Kr 5:9

Predstavme si, že Naamán má veľkú družinu, veľa koní, dary, mnoho ľudí, k tomu sa ku nemu pridajú Izraeliti, keďže prechádza ich krajinou a dobre vedia, čo sa deje, keďže od Sýrskeho kráľa majú inštrukcie a teraz sa celá táto skupina dostaví pred chudobný dom Elizea a čakajú čo sa udeje.

Osobne si myslím, že aj my sami by sme takémuto vzácnemu hosťovi akým bol veliteľ Sýrskeho vojska, pripravili občerstvenie, jedlo, možno niekoľko dní odpočinku. A tu sa musíme zasmiať, lebo človek je iba prach a je jedno, aké postavenie vo svete má. Svet je očarený mocnármi sveta, ktorým sa rád klania, ale Boh všetko obracia na smiech. Pozrime sa teda, čo sa tam pred tým chudobným domom stalo:

Elízeus poslal k nemu (Naamánovi) posla s odkazom… 2Kr 5:10

Wooow. Elizeus sa ani neunúval ísť sám a privítať toľkú družinu, ale posiela akéhosi posla, aby odovzdal inštrukciu, čo má Naamán urobiť. Viete si to predstaviť, koľko tajtrlíkov išlo s týmto Naamanom, vrátane Izraelitov a tu – žiadne uvítanie, žiaden obed, žiadne posedenie pri víne – aspoň keby prorok Elizeus prišiel osobne – ale on posiela posla. Aký výsmech všetkej tejto maškaráde.

Posol prináša jednoduchý odkaz:

Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne, a telo budeš mať ako predtým. Budeš čistý. 2Kr 5:10

Posol otvorí dvere, povie tento odkaz a dvere zavrie! Aké opovrhnutie takým mocnárom, aké opovrhnutie Sýrskym obyvateľom, ktorý má moc Izrael zrovnať so zemou. A práve tu je podchytená celá pointa. Tento príkaz tohto posla od Elizea je tak jednoduchý. Pozrime ako reaguje Naamán. Všetko sa mu to dáva dohromady – vidí opovrhovanie jeho postavením, vidí ignoranciu, aká veľká návšteva prišla, koľko dní tam cestovali a tak sa nahnevá.

Naamán sa nahneval a odišiel so slovami: Myslel som si: Iste vyjde, zastane si a bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, potom zamáva rukou nad postihnutým miestom a sníme zo mňa malomocenstvo. 2Kr 5:11

Naamán je nahnevaný, že Elizeus sa neunúval ani len prísť. Druhá vec je viera mnohých kresťanov. Hľadajú vždy akýsi elixír, akýsi zázračný nápoj a rituál, zázračný obraz a zázračnú vodu. Preto hľadajú ľudia obrady, ktoré ich očistia od hriechov, od prekliatí, od chorôb, urieknutí a čo ja viem čoho ešte. Tento a tento obrad, ti zaistí, že Svätý Duch na teba zostúpi. Toto isté chce aj Naamán. Preto hovorí, že: Iste vyjde, zastane si a bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, potom zamáva rukou nad postihnutým miestom a sníme zo mňa malomocenstvo.

Toto je veľké zajatie mnohých kresťanov. Existujú takzvané modlitby oslobodenia, mnohé rituály, ceremónie – ale viera je stratená. Tak zostáva náboženstvo. Naamán sa hnevá, za prvé že Elizeus mu ani len tvár neukázal a za druhé, chce od neho primitívnu vec – sedem krát sa okúpať v Jordáne.

Podobne stojí kríž, na ktorom náš Spasiteľ vzal hriechy sveta – každému človekovi osobne vzal všetky hriechy sveta ak uverí. Boh chce iba vieru. Ale čo robí kresťan? To čo Naamán – Kristov kríž nestačí, ja chcem chodiť v piatky na krížové cesty, fatimské soboty, prvopiatkové spovede, také a onaké pobožnosti, litánie. Rovnaká reakcia u mnohých kresťanov, ako u tohto Sýrskeho veliteľa. Spása je zdarma, ale my ju nechceme zdarma, my si ju chceme odmakať!

Naamán dopovedal:

Či nie sú damašské rieky Abáná a Parpar lepšie ako všetky vody Izraela? Či sa nemôžem v nich umyť a byť čistý? A rozhorčený odišiel. 2Kr 5:12

Kresťania sa rovnako pohoršujú na kríži. Keď počujú o jednoduchosti spásy cez kríž, kde im Spasiteľ sňal hriechy sveta, nedokážu tomu uveriť a preto reptajú – také ľahké to zase nemôže byť – musím konať toto, tamto, ono. Ale Boh je Bohom jednoduchosti a prekvapení. Preto človekovi odkazuje – ak chceš byť spasený, všetko musíš vložiť na MŇA, ak pridáš jeden skutok, jeden úkon, budem sa súdiť nie podľa zasľúbenia a milosti, ale podľa skutkov, lebo si si chcel spásu zaslúžiť. A zo skutkov nikto nemá šancu.

Preto mnohí kresťania hovoria – ó nie nie! Takéto jednoduché to nie je. Preto sa rozčuľujú, ako sa rozčuľoval Naamán.

Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: Otče môj, keby žiadal od teba prorok nejakú veľkú vec, nebol by si to urobil? Tým skôr, že ti povedal: Umy sa a budeš čistý! 2Kr 5:13

Toto je problém číslo dva. My máme radi, keď sú veci ťažké, komplikované. Keby nám povedal niekto, že po kolenách musíme prejsť 5 kilometrov a takto budeme spasení – nebol by v tom problém – prešli by sme. Ak nám niekto povie, že sa máme pomodliť všetky ružence každý deň po dobu jedného mesiaca, za vyprosenie milostí – nebude problém. Ale viete kedy nastane problém? Keď nám niekto povie – uver v Krista, ktorý zomrel na kríži a vzal všetky tvoje hriechy na tomto oltári ktorý sa volá kríž – absolútne – minulé, prítomné, budúce. Tu nastáva problém presne tak, ako nastal u tohto veliteľa. Je to príliš jednoduché! Pozri čo som všetko priniesol, koľko bohatstva – ja si chcem spásu zaslúžiť. Ale Elizeus je predobrazom Krista a preto hovorí – uver v túto primitívnu (jednoduchú) vec a to mi stačí.

Koľkí ľudia mi osobne písali, že veria, že Kristus sňal hriechy sveta. Ale keď im dám otázku, či veria, že vzal ich hriechy všetky, lebo vykonal obeť dokonalú a len obeť môže sňať hriechy – vtedy cuknú a zaváhajú. Hneď sa schovajú ku svojim skutkom a výkonom a je koniec ich viery, ktorá nikdy nebola vierou kresťanskou. Kristus sňal tvoje hriechy, on vie o tebe všetko, on ťa pozná po mene, len prosím ťa uver. Lebo ak v toto neuveríš, minul si sa s kresťanstvom – si buddhista ktorý si hovorí kresťan, kde sa sýtiš obradmi, krásou sveta v rituáloch, ale odmietol si ponuku Boha. Ako ďakujem Bohu za tých, ktorých Boh osvietil a zapálil im v srdci svetlo a hľadajú, pýtajú sa, študujú slovo Boha, preverujú, objavujú.

Napokon Naamán išiel, urobil tých sedem jednoduchých úkonov a bol zachránený.

Odišiel teda, ponoril sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo bolo ako predtým – ako telo malého chlapca. Očistil sa. 2Kr 5:14

O tomto je viera – je o jednoduchosti, je o detinskosti. Azda preto hovorí náš Pán, že pokiaľ nebudeme ako deti, neprídeme do nebeského kráľovstva. Ako deti – jednoduché deti. Keď malému dieťatku vysvetlíte kríž Ježiša Krista, že sme zlí ľudia a že Ježiš sa obetoval za nás, aby nás vykúpil – tie deti to pochopia. Aj ty musíš byť ako tie deti – uveriť s detským srdcom. Nič na tom nie je ťažkého – Ja …doplň tvoje meno…pevne verím, že mi Pán Ježiš vzal na dreve kríža všetky moje, hriechy, že sa stal hriechom miesto mňa, že Boží svätý hnev spadol na Neho za mňa, že Ježiš vzal všetky moje hriechy aj tie budúce, lebo Boh pozná všetko dopredu, vypísal ich na papier ako dlžobný úpis a pribil ich na dreve kríža, Boh si na ne nikdy nespomenie. Toto je viera dieťaťa. Nemôžeš uveriť? Niečo ti v tom bráni. Náboženstvo? To je dielom diabla, aby ľudí držal v nevedomosti a slabosti. Diabol čo zaručene nechce je, aby si čítal Božie slovo. Náboženstvo sa postavilo nad Božie slovo a vymyslelo inú spásu a to takú, ktorá vedie do pekla.

Boh však neprijíma tvoje dary ani potom, čo si myslíš že si kresťanom. Jediným darom Bohu je poslušné srdce, srdce ktoré si zamiluje Pána, ktoré sa stane poslušné Pánovi. Naamán si myslel, že teraz keď je očistený, že si môže toto očistenie zaplatiť. Preto vykonal toto:

Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a zastal pred ním, povedal: Ajhľa, poznal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Izraeli. Teraz prijmi dar od svojho služobníka. 2Kr 5:15

Všimnime si čo hovorí – nie je Boha na celej zemi. No a? Napriek tomu si chce uzdravenie zaslúžiť. Boh to neprijíma, Boh chce vieru, nie naše dary. Toto je vyznanie ústne, je to ako keď niekto recituje krédo.

Bohu sa protivia všetky naše obety, všetky dary, všetky skutky – on chce iba srdce ktoré ho hľadá a miluje. Preto odmieta cez svojho služobníka dary a je smutný, že Naamán napriek tomuto divu, plne nepoložil srdce na Boha, inak by nedával dary. Elizeus je naopak prorokom Boha a preto odpovedá na ponúknutý dar:

Ale ten povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, odmietol. 2Kr 5:16

Nádherný príbeh. Je o našej spáse. Keď som na počiatku písal, že Kristus je všade v Písmach, naozaj je to tak. Aj tento príbeh je o Kristovi a Golgote. Spasenie je jednoduché, uver v Pána a budeš spasený, hovorí Pavol žalárnikovi.

Milujme tohto nášho Boha, lebo nám dáva vidieť veci úplne inak, ako si myslíme že stoja. Aké úchvatné sú tvoje cesty Pane, ako vysoko sú nad tými našimi. Nekrívajme na obe nohy, lebo nevieme kde máme stáť. Postavme sa na Slovo Boha, lebo On povedal – Nebo a zem sa pominú, ale moje slová na nikdy nepominú. Lk 21:33

Amen…