Kristus nič neprospeje tým, ktorí sa spoliehajú na seba… Z listu Galaťanom o obriezke, alebo problém milosti posväcujúcej…

Spoliehať sa na seba znamená, postaviť aspoň kúsok na svoju spásu. Je to pre mnohých v spáse absolútne prioritné. Mnoho ľudí tvrdí, že sa spolieha na Krista, ale pritom sa spoliehajú na seba, na svoje výkony. Keď začnete čítať Písmo, zvlášť listy, toto vás najviac zarazí. Pavol varuje, že ak človek pridá iba jednu vec zo seba ku spáse, stratil Krista!

Keď som o tom premýšľal, zdesil som sa, lebo som svoje skutky pridával ku Kristovej dokonalej a dokonanej spáse. Pre toto mnohí katolíci sa zastavia a povedia – ale veď ja musím zomrieť v milosti posväcujúcej, aby som išiel do neba. Ako získaš milosť posväcujúcu? Tak že pôjdem na spoveď a vyznám sa z hriechov. Teda tvoja spása nestojí na Kristovi, jeho kríži, na jeho odpustení hriechov, kde vylial svoju krv – tvoja spása stojí na tebe – či ty prídeš do spovednice a vyznáš hriechy. Toto je to najhoršie zblúdenie cirkvi, aké sa kedy mohlo stať! Cirkev týmto učením a úkonom, berie spasenie svojich veriacich, pritom naopak tvrdí, že im tento úkon spásu zaručuje.

Toto isté sa stalo v Galácii. Kresťania prichádzali do zborov, a tí čo neboli židia, neboli pochopiteľne obrezaní. Židia v tých zboroch na nich naliehali, že keď sa nedajú obrezať, nebudú spasení. Je to presne to isté, ako keď cirkev dnes tvrdí – ak sa nevyspovedáš, nedostaneš milosť posväcujúcu, nebudeš spasený. Ako Galaťania, tak dnešná cirkev pridáva ku Kristovi skutok – prví skutok obriezky, druhí skutok spovede. Pavol k tomu píše:

Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva! Ajhľa, ja Pavel vám hovorím: ak sa dávate obrezať, Kristus vám nič neprospeje. Gal 5:1-2

Preložme to na dnešný čas a tento verš by znel takto: Ja Pavel vám hovorím: ak sa chodíte spovedať, Kristus vám nič neprospeje.

Poviete si že to niečo iného ako obriezka, pozorne poďme ďalej, aby sme pochopili to, že Pavol prehliadol úskok diabla, ktorý hovoril – je dobre že veríte v Krista, je to správne – ale – vy nie ste obrezaní a vy nie ste vyspovedaní – preto neprídete do nebeského kráľovstva. Pavol toto vidí a preto hovorí – Kristus vám nič neprospeje, keď sa vlastne chcete spasiť sami, svojimi skutkami. Takto ste sa vlastne dali zajať do otroctva, z ktorého vás Kristus vytiahol! Pavol preto tvrdo napreduje v tejto reči:

A znovu osvedčujem každému obrezanému, že je povinný plniť celý zákon. Gal 5:3

Čo tento verš znamená? Pavol tu jasne hovorí, že ak sa spoliehaš na obriezku, ak sa spoliehaš na svoj skutok ktorý ťa spasí – vraciaš sa naspäť k zákonu! Kristus vykúpil človeka bez jeho účasti, vytrhol ho tým z moci zákona – desatora – ako? Z milosti, zo zasľúbenia, ktoré sľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu. Spasený človek sa teda plne spolieha na Krista, na Jeho milosť, na Jeho kríž, na Jeho skutky, ktoré vykonal a nám ich previedol na účet. Ale ak sa z tohto zasľúbenia vraciaš naspäť k zákonu, ku skutkom, ku svojej ruke, ktorá ťa má spasiť úkonom ako obriezka, či spoveď, či dodržiavanie zákonov cirkvi a podobne – odpadol si z milosti a stojíš pod zákonom! Stáť pod zákon znamená stáť v prekliatí! Preto Pavol stručne napísal – ak si sa postavil na svoje skutky, ktoré ťa spasia a je jedno či ich pridáš ku Kristovej zástupnej obete teda povieš – verím v Krista – stojíš pod zákonom, musíš celý zákon naplniť a to si prehral celú svoju spásu!

Preto Pavol jasne týmto ľuďom píše, že vypadli v tom momente z milosti, ak postavili spásu na sebe – stačí iba zčasti. Verím v Krista Pána, že za mňa zomrel, ale musím sa spovedať, aby som bol v milosti posväcujúcej – toto Apoštoli absolútne neučili!!! Práve naopak ako vidíme Pavla – on vie že to je diablov trik. Všetko vyzerá že je v poriadku, že ľudia sú kresťania, že vyznávajú Krista, že veria, konajú mnohé obety, modlia sa, pracujú pre Krista, ale nie sú pod milosťou a budú súdení zo skutkov, čo neobstoja. Lebo je to falošné náboženstvo, ktoré sa tvári ako pravá viera. Vypadnúť z milosti znamená – vypadnúť zo spásy!

Úplne ste odlúčení od Krista, ktorí chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. Gal 5:4

Preto mnohé kresťanské viery sú v tom zvodné, že od malička sa deti učia tieto veci ako pravdy, ktoré odporujú Božiemu slovu. Ľudia od malička sú vedení chodiť k spovedi a myslia si, že je to správne, že je to viera. Pritom ani len netušia, že sa nemôžu ku Kristovi ani len priblížiť, pretože sú týmto od Neho odlúčení.

Mnohí dobrí katolíci konajú mnohé skutky, chcú si zaslúžiť spásu, skutočne sa veľmi namáhajú, ale sú odlúčení od Krista, lebo nevedia, že to čo konajú, nie je nič iné, iba ospravedlnenie sa samým sebou a preto sú pod zákonom. A oni tušia že sú pod zákonom, tento zákon ich tlačí, ničí ich, lebo to nie je sloboda byť pod zákonom, to je otroctvo. Aby ale títo dobrí ľudkovia prišli ku Kristovi a plne položili na Neho svoje životy, musia sa preniesť cez sviatosti, ktoré plnia úlohu posilnenia, ale im je nahovorené, že bez týchto sviatostí nie je možná spása – je to to isté, ako keď Galaťania tvrdili, že bez obriezky nie je možná spása.

Ale človek ktorý prijal Krista a nemá žiadne barličky zo seba, nemá nič, čím by sa mohol pred Bohom obhajovať, len a len obetou Božieho Syna – čo znamená – chváliť sa niečím cudzím – Kristom, brániť sa Kristom a nič k tomu – žiadne zásluhy, žiadna spoveď, žiadne chodenia na pobožnosti aby som získal spásu – potom človek dostane Ducha a je vedený Duchom. A tento Duch každého človeka, ktorý sa spolieha len na Krista hovorí, že z viery očakáva nádej, že pred Bohom obstojí ako spravodlivý.

Lebo my pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti. Gal 5:5

V Kristovi stráca všetko ľudské moc. Každý jeden úkon. Obriezka, spoveď, obrady, pobožnosti, obete, to sú všetko skutky ľudské. Cez toto sa človek musí preniesť, aby prišiel ku krížu a iba tam zložil všetko svoje bremeno. Katolík nemôže prísť pod kríž a zložiť tam bremeno, lebo má prekážky v ľudských úkonoch. Tie mu bránia aby Krista prijal a stal sa slobodným. Ak tak raz urobí, zostane v zmätku, lebo zostane stáť medzi pravdou v Kristovi a sviatosťami, ktoré mu bránia prijať Krista a LEN Krista. Sviatostný systém síce tvrdí, že je dobrá viera v Krista, ale táto viera nestačí, lebo človek musí konať mnoho vecí aby sa spasil.

V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku. Gal 5:6

Láska je v poňatí Pavla v prvom rade zvestovanie evanjelia. Ak sa ľudia rútia do pekla, nie je nič viac ako takáto láska, aby ich kresťan zastavil a to tak, že im bude zvestovať Krista. To nie je láska sentimentálna, úsmevy, pozdravy, rozhovory, to je boj. Pavol dobre vie, že jeho krajania, židia, ktorí sú podľa tela ako on, neprijímajú evanjelium, napriek tomu im ho ohlasuje a k tomu dodáva:

Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom, že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela, Rim 9:1-3

Toto je najstrašnejšia modlitba, akú sa Pavol modlil. On je ochotný skončiť v pekle, vo večnom zavrhnutí, miesto svojich bratov! Vedel by si sa takto ty modliť? – Bože môj, radšej mňa zavrhni do horúceho pekla, ako môjho kolegu, ktorý sa posmieva z viery a zo mňa, aby on žil a ja nech skončím v zavrhnutí. Toto je láska vážení. Nie je láska to, keď sa budete usmievať na svojich priateľov, podávať si ruky v kostole, dávať si dary, ale keď poviete ľuďom ktorí sú hluchí a slepí, evanjelium o Kristovi a to evanjelium – LEN skrze Krista je spása.

Myslíte si že pápež František keď bol v mešite, alebo v OSN, kde im nehovoril o Kristovi, nehovoril im evanjelium, že tých ľudí miluje? To je sebaláska, ak nechcem pohoršiť iných, nechcem povedať židom alebo moslimom evanjelium, lebo chcem byť pred nimi pekný.

Jeden kazateľ povedal, že ak by chcel byť pekný a dobrý u ľudí, stačí aby zvestoval toto: Kristus je môj spasiteľ. Ak toto bude hovoriť, ľudia ho budú mať radi, budú mu tlieskať, budú ho milovať, liberáli ho budú velebiť. Kristus je moja cesta, je to môj spasiteľ. Viete kde nastáva problém? Keď poviete toto: Kristus je jediný Spasiteľ! Tu končíte, lebo hovoríte ľuďom, že Kristus nie je iba váš Spasiteľ, že On je jediná cesta, jediná možnosť, ako prísť do neba.

V tomto je láska. Keď moslimovia majú na námestí v Nemecku míting, kde hovoria tie svoje bludy, skúste sa tam s turbanom vtrieť, vypýtať si slovo, že niečo musíte povedať, oni vás pustia k mikrofónu a vy poviete – musím vám povedať pravdu: Kristus je jediný Spasiteľ sveta, ak Ho neprijmete vierou, všetci ako ste tu, do poslednej nohy zahyniete! Toto je láska k tým úbohým ľuďom. Tá láska vychádza z viery. Preto pápež nemá lásku, lebo nemá vieru. Ak by mal vieru, povedal by tým úbožiakom v OSN, alebo tým chudobným moslimom toto: Musíte prijať Krista, lebo On je jediný Spasiteľ sveta, on je jediná cesta, On je jediná pravda. Ak ma tu hneď zabijete, nebude mi to vadiť, ale budem sa tešiť, ak aspoň jeden z vás, prijme Krista a bude zachránený pre nebo.

To platí aj pre vás. Keďže nemáte vieru, nehlásate Krista. Vaši kňazi nehlásajú Krista, nehlásajú vám Pavlovo evanjelium, ale keď uveríte, prídete za svojim kňazom a poviete mu – musíte sa obrátiť – nie ste spasený, potrebujete Krista! Bude vás to stáť výhadzov zo zboru, možno z cirkvi, priatelia ktorých ste mali sa ani neopýtajú, ako sa máte, ale vy to konáte z lásky ku Kristovi a dobre viete, že viera vašich spolubratov je viera Galatských, pretože sa spoliehajú na seba, na sviatosti, na spovede, a nie na Krista. Pre evanjelium a vieru budete trpieť, počúvať kritiku na svoju adresu, ľudia vás budú obchádzať. Ste na správnej ceste… Preto Pavol hovorí o láske, ktorá vychádza z viery:

V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku. Gal 5:6

Pavol pokračuje a karhá Galaťanov, že dobre bežali, keď sa spoliehali len a len na Krista, na Jeho obetu, Jeho zásluhy, Jeho skutky spásy a oni to prijali. Ale v momente, kedy si začneme pridávať k viere čo i len malý skutok, pre ktorý by nás Boh mal odmeniť – sme pod zákon, vypadli sme z milosti, budeme spasení zo skutkov a to sme prehrali. Pavol dobre vie, že do cirkvi toto učenie príde. Už počas svojho života sa o tom presvedčil veľakrát, že skutky ku spáse sú zakorenené v hriešnom myslení človeka. Pavol vie, že to je diablova práca, preto ďalej píše, že toto skutkárstvo nie je od Boha, ktorý povoláva veriacich do svojho ovčinca, ale do niekoho iného – kto stojí proti človekovi a Bohu?!

Dobre ste bežali! Kto vám zabránil naďalej poslúchať pravdu? Toto prehováranie nie je od Toho (Boha), ktorý vás povoláva. Gal 5:7-8

Beda učiteľom, ktorí hlásajú bludy. Ak hlásajú bludy ľudia, ktorí nepoznajú kresťanskú vieru, je podivné, že sa dali na túto cestu bez poznania. Mnohí ľudia sa stanú kňazmi, majú k tomu mnohé pohnútky, pritom sa nazdávajú, že v seminári ich naučia k hlbšej viere. Pravda je však taká, že v seminároch neexistuje viera o milosti, takže tí úbohí kňazi nie sú obrátení. V takomto neobrátenom stave vedú svojich farníkov, v zmysle konania skutkov, aby všetci spoločne boli nejako spasení. Je to strašné!

Božie slovo nám dáva istotu a cirkev neistotu, Boh nám dáva vo svojom slove zasľúbenia a cirkev ich ruší ľudskými podaniami. Koľko ľudí, úbohých duší, sa dostalo tak blízko ku Kristovi, vyznávali ho ako svojho Pána, ale On im povie, že ich nepozná. Oni úbožiaci nebudú vedieť prečo, pokiaľ im Boh nestrhne závoj z očí a pochopia, že spásu (väčšina nevedomky) postavili sami na sebe. V rámci poslušnosti cirkvi, v rámci poslušnosti učiteľom, ktorí ich zviedli, pretože sami cestu spásy nepoznali. O čo horšie budú na poslednom súde tí, ktorí vymysleli tieto skutkárske systémy?! Možno sú v cirkvi vedení ako svätci, ako cirkevní učitelia, ale nie u Boha. Pavol o takých, ktorí zatemnili a zahmlili jedinečnosť spásy bez skutkov zákona a nahradili ju zásluhami hovorí toto:

Trochu kvasu nakvasuje celé cesto. Som presvedčený o vás v Pánovi, že si v ničom nezmeníte zmýšľanie. Kto však robí zmätok medzi vami, bude znášať trest, nech je ktokoľvek. Gal 5:9-10

Preto vyzerá učenie v cirkvi ako kresťanské, pritom kresťanské nie je, lebo odporuje Božiemu slovu. To isté Pavol napísal na židov, že sú horlivými za Boha, konajú veľké veci a veľké skutky, ale podľa nesprávneho učenia:

Lebo vydávam im svedectvo, že (židia – dnes katolíci) horlia za Boha, ale nie podľa správneho poznania; keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej. Rim 10:2-3

Pavol preto píše, že on nemá nič čo by Bohu mohol dať, nemá žiadne svoje skutky na svoju spásu, ale všetko pokladá na Krista, aby bol spravodlivý v Ňom:

Aby som aj sám bol v ňom (Kristovi) ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere. Flp 3:9

Spasenie z viery nie je fráza. Kto uverí, bude spasený, kto neuverí, bude zatratený. Napriek tomu, že Pavol prežil heroický výkon pre Krista, také skutky nemal azda nikto v histórii vrátane Petra, Pavol prechodil stovky a stovky kilometrov kvôli evanjeliu, priniesol ho každej vyspelej vtedajšej krajine – Pavol zachoval vieru. Práve jeho to mohlo lákať k tomu, že kto je on, keď toľko toho pre Krista vykonal, že by upadol do pýchy, ale on sa desil do posledného dňa, aby zachoval vieru v Krista a v jeho kríž. Napriek toľkým skutkom, Pavol ich pokladá za smeti a pozerá neustále na Krista a tak dobieha beh viery. S nadšením hovorí na konci života – beh som dokončil, vieru som zachoval. Pavol veľmi dobre vie, aká je úzka hranica medzi vierou len v Krista a vierou Kristus plus niečo svoje. On veľmi dobre vie, že to prvé je spásonosné a to druhé vedie do zatratenia. Napriek všetkému čo vykonal, Pavol píše:

Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; Flp 3:13

Pavol nepozerá čo vykonal, ale pozerá pred seba, pozerá na cieľ – Krista, vo viere v neho. Akonáhle by bol staval na svojom živote, odišiel by od viery ku skutkom a stratil by spásu. Ale on pozerá na Krista a vieru v Neho a to počas celého života. Pozerá dopredu. Keď pozrie dozadu tak iba povie – nič tam nevidím iba Krista a Jeho konanie skrze mňa – prach. Koľko ľuďom toto chýba, koľkým kresťanom toto chýba, koľkým kazateľom, ktorí stavajú na sebe.

Nezabudni teda aj ty bežať cestou viery, nepozerať dozadu, ale dopredu. Pred seba, cez Krista toho ukrižovaného, nenechávať si žiadne zásluhy, žiadne skutky, ktoré by ti priťažili na súde, miesto toho aby ti pomohli ku spáse. Boh ak vezme tvoje spovede, tak tam nájde milióny nevyznaných hriechov. Veď Božie slovo hovorí, že človek nedokáže vypočítať svoje hriechy a inde, nedokáže si uvedomiť svoje hriechy. Ako by sa mohol z nich vyspovedať, keď ich nevie ani definovať, mnohé prehliadne a o ďalších ani nevie, že sú hriechmi. Lebo čo nie je z viery je hriech hovorí Písmo a to môže byť aj jedenie a pitie plné hriechu. Rozhovory, dokonca prázdne modlitby sú hriešne, lebo nevychádzajú z viery. Ak by si sa neustále spovedal a sedel v spovednici, nikdy nevyznáš hriechy, ktoré sa tvoria neustále v tvojej mysli, ktoré sú zamerané na svet.

Písmo nerozlišuje ťažké a ľahké hriechy, ale iba hriechy. Adam spáchal hriech, z ktorého by si sa dnes ani nespovedal – zjedol jedno ovocie. Adam nebol smilník, nebol závistlivý, zlostný, urážlivý, nekradol, nerúhal sa Bohu, Boha vždy miloval – zjedol jedno ovocie. A v tom momente prišla smrť do sveta a hriech a otvorili sa brány pekla aj pre človeka, nielen pre padlých anjelov. Uvedomuješ si malý človiečik, že potom spása, postavená na základe vyznania hriechov je nemožná?! Nikdy sa nevyspovedáš zo všetkých hriechov, nikdy nepoznáš svoje hriechy, ale o čo ti ide je to, že kňaz nad tebou urobí kríž a ty si myslíš že si čistý.

Ja na druhej strane viem, že som čistý pre krv Ježiša Krista, lebo on ju vylial ako obetu za mňa. Viem že nikdy by som nedokázal vyčísliť svoje hriechy, nikdy by som ich nedokázal vyspovedať, nikdy by som si nemohol byť istý, či som sa dobre spovedal, či som niečo nezabudol – ale Kristus je ten, ktorý sníma hriechy sveta a teda aj všetky moje a preto mám istotu a pokoj v srdci.

Nestoj na sebe a svojich skutkoch, lebo si prehral celý svoj život, napriek tomu, že si chceš systém skutkov zachovať, ako poistku – keby niečo. Tým ale naopak dráždiš Boha, lebo neveríš v obetu Jeho Syna a to by každého urazilo, kto by dal Syna za iných ľudí a oni by miesto viery v túto obetu, sa chcel spasiť sám. Preto si veľmi dobre zapamätaj Pavlovu reč:

Úplne ste odlúčení od Krista, ktorí chcete byť ospravedlnení zo zákona; vypadli ste z milosti. Gal 5:4