O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Mt 17:1

Keď čítame tento verš a rozjímame nad ním, neujde nám oprávnená otázka. Prečo mal Ježiš potrebu, ukázať sa učeníkom v sláve, prečo si vzal iba troch učeníkov? Prečo nechal ostatných učeníkov dolu, prečo zakázal, aby učeníci o tomto hovorili, pokiaľ nevstane zmŕtvych?!

Pre Petra toto bol obrovský zážitok, lebo ho spomína aj vo svojom liste. Dokazuje tým, že viera kresťanská nie je akási vymyslená bájka, ale že stojí na skale pravdy. Preto Peter napísal:

Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti, keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy Mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie! Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu. 2Pt 1:16-18

Ak premýšľame nad týmito otázkami neujde nám to, že Ježiš sa ukázal trom učeníkom v sláve preto, aby neskôr po jeho oslávení a zasadnutí po pravici Boha Otca, vedeli, že Kristus sa obetoval dobrovoľne. On keď ukázal učeníkom oslávené telo, akoby im povedal, že keby chcel, mohol by toto telo mať hneď, bez mučenia a utrpenia. Ale On sľúbil Bohu Otcu poslušnosť, keď prišiel na svet, vedel prečo prišiel, lebo chcel vykúpiť svoj ľud a tak Ježiš dáva svoj život za svoje ovce dobrovoľne.

Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Jn 10:17

Učeníci neskôr pochopili, že Ježiš bol Pánom a Kráľom sveta, že oslávené telo mohol mať kedy by chcel. Sám Ježiš povedal, keď ho Peter bránil v Getsemanskej záhrade, že keby chcel, mohol by poslať 12 plukov anjelov, aby zasiahli a títo anjeli zaiste boli pripravení aj hneď zasiahnuť. Ale Ježiš koná všetko dobrovoľne, lebo je baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta. Preto Ježiš hovorí:

Nikto mi ho (život) neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca. Jn 10:18

Slabosť Kristova bola pre okolitý svet. Práve pri premenení učeníci vidia a chápu, že Ježiš mal moc, ochrániť svoje telo pred smrťou, že smrť Ho nepremohla, ale on sa jej vydal sám od seba, dobrovoľne, v poslušnosti Otcovi, ktorému sľúbil vykúpenie svojho ľudu. Tu vidíme moc Krista, ktorý sa premieňa a ukazuje učeníkom, kým vlastne naozaj je – mocným Bohom. On si sám želal aby bol ukrižovaný, tento spôsob umučenia nebol náhodný. Veď žalmista predpovedá v žalme 22, Kristovu smrť na kríži a to v čase, keď ešte ukrižovanie nebolo vymyslené.

Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach. Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ž 22:15-19

Pod tým nenápadným telom človeka, sa ukrývala veľkosť a svätosť Boha. Nikto nemal nad ním moc, ani židia, ani Pilát, ani Herodes, ani diabol, ani smrť. Preto ukázal svojim premenením, že On je Pán Sveta, je Boh, je Kráľ, že nikto na Neho nemá právo, okrem Boha Otca. On mal moc ak by chcel, odhodiť svoje telo, alebo svoje telo ukázať už ako oslávené – ale kvôli nám, sa Ježiš vzdal hodnosti Boha, stal sa človekom, sluhom, ponížil sa a poddal sa pod smrť.

Kristus sa vzdal hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Flp 2:7-8

Preto si vzal troch učeníkov, lebo to prikazoval zákon. Židia si brali na svedectvo dvoch alebo troch svedkov. Mali to predpísané:

Na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov nech je usmrtený. Nemá byť usmrtený na základe svedectva jedného svedka. Dt 17:6

Izaiáš predpovedá Krista – Mesiáša, ako človeka ktorý je jednoduchý, priemerný, nie je na ňom nič, čo by sme na prvý pohľad mohli obdivovať. Ako Boh dobre ukryl svoju perlu. Preto je viera tou vecou, ktorá dokáže rozoznať Ježiša, stolára – od Ježiša, Boha! Práve trom učeníkom sa Ježiš predstavuje ako Boh, ktorý sa premieňa a ukazuje sa im vo svetle Božom. Ale nesmú o tom hovoriť, až po Jeho oslávení, aby nepredbehli udalosti. Pre svet je Ježiš iba bezvýznamný človek, jeden z mnohých a práve viera je to, čo nám ukazuje Ježiša ako Pána Pánov. Izaiáš vedel kto bude Kristus a preto napísal to, čo si o Ňom myslel svet:

Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Iz 53:2

Ak po Kristovi túžiš, nie je to tvoja zásluha, ale zásluha Boha. Lebo Písmo hovorí:

Ježiš povedal: Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jn 6:44