K liturgii poslednej nedele – Ježišovo premenenie verš 3 – Prečo sa Ježiš stretol s Eliášom a Mojžišom?

A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s Ním. Mt 17:3

Opäť musíme ísť do obsiahlejšieho textu z Lukáša, kde sa píše toto:

A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. Lk 9:30-31

Otázka číslo jedna je tá, ako sa mohli mŕtvi zjaviť v našom svete? V príbehu Ježiša o Lazarovi a Boháčovi, náš Pán hovorí, že nikto neprejde z pekla do neba, z neba do pekla, ale ani z duchovného sveta do nášho sveta – teda akýmsi zmŕtvychvstaním. Boháš chcel, aby sa Lazar ktorý bol v nebi, zjavil jeho bratom v hmotnom svete, aby sa obrátili, ale toto je v tomto príbehu odmietnuté.

On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim (medzi živých), kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal. Lk 16:30-31

Tento príbeh však nemusí byť nutne doslovným, môže byť podobenstvom, ktoré nám má vyjadriť čo je medzi nebom a zemou. Podstatnejšie je v tomto príbehu to, že ak neposlúchajú Mojžiša a Prorokov – čo sa v tom čase myslelo – Písmo – nič im nepomôže…

Nechajme tieto otázky otázkami, pretože toto stretnutie si vyžiadal Ježiš a to hlavne kvôli svojim učeníkom. Podobné stretnutia mohol mať vo svojich modlitbách keď bol osamote, nemuselo ísť nutne o zosnulých, o prorokov starej zmluvy, mohlo ísť o anjelov tak, ako ho posilňovali v Getsemanskej záhrade, tiež sa priamo zhováral s Otcom.

Tu však urobil niečo pre nás, aby sme pochopili Jeho moc a Jeho Božstvo. Preto si berie troch svedkov a nielenže sa premieňa na hore, ale bol to On, kto si prizval na toto stretnutie Eliáša a Mojžiša. Prečo?

Mojžiš a Eliáš boli proroci. Obaja zasiahli v čase, keď meno Boha bolo v zabudnutí, aj keď sa o Bohu vedelo, nebola ku Nemu úcta. Izraeliti už 400 rokov nič o Bohu nepočuli, bolo otroci v Egypte, Boh bol pre nich vzdialený. Eliáš prichádza do obdobia kráľov, ktorí sa klaňajú modlám, spolu s Izraelským ľudom, na Boha zabudli v jeho čase.

Mojžiš v tomto stretnutí vystupuje ako zástanca zákona. Prvých 5 kníh písma je Mojžišových, sú to knihy zákonné a obradné. Eliáš tu vystupuje ako reprezentant prorokov, ktorí sa zjavujú v každom období po Mojžišovej dobe, zvlášť v období kráľov. I keď Eliáš nemá svoju vlastnú knihu, ako ju má napríklad Izaiáš, jeho život písmo veľmi dobre mapuje. Eliáš robí veľké divy, zastavuje dokonca dážď na veľmi dlhé obdobie a aj preto je tu predstavený ako hlava prorokov, ktorú si Ježiš vybral. Eliáš tiež nezomiera, ale odchádza na ohnivom voze do neba.

Oboch týchto reprezentantov si tu náš Pán pozýva pred svedkami budúcich generácií na čele s Petrom, aby ukázal, že na Jeho pozvanie obaja prišli v tomto premenení, kde On je nad nimi, On nad nimi vládne lebo je Boh, je zvrchovaný.

Ak to prevedieme do evanjelia, Mojžišov zákon a proroci, nemohli dať ľudu spásu, pretože zákon bolo treba dodržať. Aj keď človek mohol byť ospravedlnený cez zákon jedine tak, keby ho dodržal, to sa nestalo, lebo človek toho nie je schopný. Preto sa tu stretáva zákon a proroci, s Ježišom – evanjeliom – o vykúpení spod otroctva zákona.

A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. Lk 9:30-31

Pán Ježiš podstupuje smrť kvôli nám, kvôli našej nemohúcnosti zákon naplniť. Jeho smrťou už zákon (Mojžiš) nad nami nemôže panovať.

Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Gal 3:13

Dal nám synovstvo, dedičstvo a to tak, že nás vykúpil spod zákona.

Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Gal 4:4-6

Toto vtedy ešte učeníci nemôžu vidieť, oni vidia iba tri krásne žiarivé osoby. Boh im vkladá do srdca to, aby spoznali okrem Ježiša, aj Eliáša ako predstaveného prorokov a Mojžiša, ako predstaveného zákona. Oni by sami od seba nevedeli, s kým to Ježiš hovorí, ale Duch Svätý im otvára oči, aby uvideli a pochopili bez slov, kto sú tí dvaja s Pánom.

Toto je varovanie pre všetkých tých, ktorí sa chcú zachrániť skrze zákon, desatoro, svoje skutky. Ak sa chcú takto zachrániť, sú na strane Mojžiša a Eliáša, smrť Krista, ktorú podstúpil – v tomto príbehu ešte len ide podstúpiť – je pre nich márna a zbytočná. Oni sa chcú spasiť sami a preto je pre nich Kristus druhá koľaj. Preto tak málo dnes počujeme o spáse skrze Krista vo všetkých cirkvách, lebo ľudia sa vrátili k Mojžišovi a jeho zákonu a skrze desatoro chcú byť zachránení.

Pavol píše, že ak chce byť človek ospravedlnený zo svojho života, to jest zo zákona, Kristus zomrel nadarmo, lebo Kristov kríž sa nevzťahuje na človeka, ktorý si chce spásu zaslúžiť, odpracovať! Pre takého človeka je kríž iba doplnok jeho spásy, ale tak sa so spásou minul.

Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel. Gal 2:21

Takže tento krátky verš nám hovorí o stretnutí troch reprezentantov spasenia – Zákona a prorokov, versus Kristus a milosť. Zákon a proroci panovali po Krista, Ježiš už tu hovorí o svojej smrti, ktorá zmení celé postavenie spásy človeka – spasenie z viery v Neho a Jeho dielo – to jest dielo Boha. Vedeli by sme to zhrnúť dokonca na stretnutie dvoch ciest spasenia – stará zmluva a nová zmluva, starý zákon a nový zákon. Preto platí Pavlovo:

Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka (Adama) mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka (Krista) mnohí budú ospravedlnení. Rim 5:19

Kde stojíš milý kresťan? Nemôžeš stáť v strede – aj na strane Mojžiša, aj na strane Ježiša. Ježišovou smrťou zákon stráca moc nad tými, ktorí sa vierou vrhli do náručia Božieho Syna. Naopak – tí ktorí sa spoliehajú na zákon že ich ospravedlní, paradoxne ich tento zákon odsúdi. Neexistuje stredná cesta, neexistuje liberálny sme ktorý hľadá cestu zmierenia. Tieto dva systémy ospravedlnenia, stoja proti sebe ako svetlo a tma.

Čo ťa ospravedlní pred Bohom? Ježiš, alebo zákon? Ježiš alebo skutky? Ježiš alebo tvoje výkony? Medzi tým nič nie je, neexistuje spojenie – Ježiš aj zákon, Ježiš aj skutky, Ježiš aj moje výkony – tieto dve veci sú v rozpore. Musíš si vybrať, stojíš pred dvomi cestami, každá cesta smeruje inam. Aj keď obe cesty vedú ku spáse, cesta skutkov a zákona ťa ku nej neprivedie, lebo ak raz zhrešíš, budeš na tejto ceste zavraždený!

Akí úbohí sú dnes kresťania, pretože nepoznajú cestu milosti Kristovej. Všade chcú vložiť svoje veľké ego, svoje veľké JA. Bezo mňa spása nie je – akoby títo úbožiaci hovorili. Aký biedny bude ich koniec a ako budú na večnosti oplakávať svoju hlúposť.

Daj sa zachrániť hneď teraz Kristovou obetou a nič ku nej nepridaj! To je tá cesta spasenie, jediná cesta, o ktorej celé písmo svedčí, od prvého riadku po posledný.