Katechizmus pre dietky z roku 1938 má takéto znenie desatora:

1. Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať bohov iných predo mnou, aby si sa im klaňal.
2. Nevezmeš mena Božieho nadarmo.
3. Spomni, aby si deň sviatočný svätil.
4. Cti otca svojho i matku svoju.
5. Nezabiješ.
6. Nezosmilníš.
7. Nepokradneš.
8. Nepremluvíš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.
9. Nepožiadaš manželky blížneho svojho.
10. Nepožiadaš ani domu, ani role jeho, ani ničoho, čo jeho je.

Zamerajme sa na prvé dve prikázania a pozrime sa, ako naozaj stoja v písme.

Prvé prikázanie podľa písma znie:

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Ex 20:2-3

Toto je zhodné s prvým prikázaním. Pozrime sa teraz na druhé prikázanie:

Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, Ex 20:4-5

Toto prikázanie tu chýba. Objavuje sa v iných katechizmoch spolu s prvým, ale iba okrajovo. Spiragov katechizmus má prvé prikázanie spojené s druhým takto:

Ja som Pán Boh tvoj; nebudeš mať iných bohov predo mnou, neučiníš sebe modly, ani žiadneho podobenstva, abys sa mu klaňal.

Tu nám musí vzniknúť problém. Ak má desatoro v katechizme vyhodené druhé prikázanie, ktoré buď chýba, alebo je iba okrajovo pridané k prvému, ako je to možné, že katechizmus má desať prikázaní, lebo by mal mať iba deväť. Odpoveď je jednoduchá. Posledné prikázanie je rozdelené na dve, aby prikázaní bolo desať. Teda posledné prikázanie znie podľa písma spolu takto:

Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu. Ex 20:17

Cirkev toto prikázanie rozdelila, aby mala prikázania dve. Prečo sa toto stalo?

Dnešná cirkev si uvedomila to, že klananie sa sochám, obrazom, výtvorom ľudských rúk je proti desatoru a preto v katechizme dáva celé znenie druhého prikázania, ktoré je pridané za prvým. Týmto cirkev nepriamo potvrdila, že sa celé stáročia úmyselne vyhýbala druhému prikázaniu, ktoré bolo dokonca vyhodené, ktoré sa necitovalo. Keďže dnes cirkev musela zaujať postoj, odôvodňuje to tým, že sa odvoláva na koncil v roku 787 v Nicei:

Na základe tajomstva vteleného Slova siedmy ekumenický koncil v Nicei (r. 787) odôvodnil proti obrazoborcom uctievanie obrazov Ježiša Krista, ale aj Bohorodičky, anjelov a všetkých svätých. Svojím vtelením Boží Syn otvoril novú „ekonómiu“ obrazov.

Pred týmto koncilom boli ťažké boje o obrazy a sochy, kde hlavne východná vetva sa bránila proti ich uctievaniu. Východná cirkev sa snažila miesto viery, hľadať podobizeň Ježiša Krista a preto vznikli takzvané ikony. Boh nechal cirkev upadnúť do bludu uctievania stvorených vecí, na škodu skutočných kresťanov. Rozseknutie cirkvi na východnú a západnú dáva tišuť Boží hnev, keď sa cirkev povýšila nad slovo Božie.

Katechizmus k tejto veci hovorí toto:

V Starom zákone Boh nariadil alebo dovolil zhotovovať obrazy, ktoré by symbolicky viedli k spáse skrze vtelené Slovo, napr. medeného hada, archu zmluvy a cherubínov.

Toto je mizerná útecha k tomu, aby sme mali uctievať stvorené veci, obrazy, sochy, alebo sa pred nimi klaňať, ako pred tým, čo znázorňujú. Už táto veta z katechizmu hovorí, že to bol Boh, kto nariadil niektoré symbolické veci – napríklad hada na púšti – nie človek! Nájdite ale v písme, kde Boh nariadil aby sme si robili podobizeň Krista!?

Ak by toto bol Boží zámer, Kristus by bol v písme vykreslený. Bol by tam presný opis, ako Ježiš vyzeral. Ale práve tu Duch Svätý zabraňuje pisateľom, aby sa nikde ani len zmienkou nedotkli opisu Ježiša, ako vyzeral. Absolútne sa tomuto písmo vyhýba, pretože Boh dobre vie, čo nasleduje – modlárstvo. Boh NIKDY a NIKDE nenariadil to, aby sa človek klaňal sochám, aby sa klaňal podobizniam Krista, alebo učeníkov ako svätých, alebo Panny Márie.

Ježišove dlhé vlasy

Otázka je tiež v tom, či mal Ježiš dlhé vlasy, lebo iba niektorí vyvolení jedinci mohli mať v Izraeli dlhé vlasy ako napríklad Samson. Inak židia nosili vlasy ostrihané. Ježiš sa však neprezentoval ako vyvolený človek do svojho vystúpenia, lebo by si ľudia všimli, že Ježiš dáva Bohu sľub, že sa nebude strihať. Takéto niečo v Izraeli bolo nevídané, bolo to zasvätenie sa Bohu a to každý Izraelita vedel, že tento človek sa odlišuje. Ježiš sa však absolútne neodlišoval od národa v ktorom žil, aby bol nenápadný a aby nevyčnieval. Naopak takzvaní ,,nazirejskí”, dali sľub že sa britva nedotkne ich hlavy, aj to iba do času, ktorý Bohu zasvätili:

Po celý čas jeho nazirejského sľubu nech neprejde britva po jeho hlave. Kým sa neskončia dni, na ktoré sa zasvätil Hospodinovi, nech je svätý, nech si dá voľne rásť vlasy na hlave. Nm 6:5

Pavol píše, že pre muža je na hanbu a potupu, aby mal dlhé vlasy:

Či vás neučí sama príroda, že je mužovi na potupu, keď má dlhé vlasy? 1Kor 11:14

Sám Pavol na cestách mal už dlhšie vlasy a židia preto na neho žalovali, že učí falošné učenie a aj vlasy sú dôkazom. Aby Pavol nepohoršil židov, dáva sa ostrihať.

Pavel zostal tam ešte mnoho dní; potom sa rozlúčil s bratmi a plavil sa do Sýrie spolu s Priscillou a Akvilom, keď si v Kenchreách dal ostrihať hlavu, lebo dal sľub. Sk 18:18

Nie preto, žeby bol pod zákonom, že by bol povinný dodržiavať židovský zákon, ale pre toto čo sám hovorí:

Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; 1Kor 9:20

Ježiš tiež nebol pod zákonom, ale zákon dodržal, dodržal ho za nás. Ak by bol mal dlhé vlasy, niekde by sa to bolo objavilo, lebo židia by veľmi ostro vystúpili proti Nemu, a pýtali by sa ho, či sa zasvätil Bohu ako to robili nazirejskí.

Očistiť evanjelium od nánosov špiny ľudských výkladov, povier, mágie, prídavkov – to dá človeku naozaj zabrať. Čisté evanjelium je dnes nedostatkom, je zakalené ľudskými prídavkami. Pozrime sa na iné miesta, ako Boh veľmi prísne berie modlárstvo.

Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätné stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin, som váš Boh. Lv 26:1

Dávajte dobrý pozor na seba – lebo ste neuvideli nijakú postavu v ten deň, keď Hospodin hovoril k vám na Chórebe z ohňa – aby ste sa nezvrhli a neurobili si nejakú modlu, podobu muža alebo ženy, a podobu nejakého zvieraťa, ktoré je na zemi, podobu nejakého okrídleného vtáka, ktorý lieta po nebi, podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, alebo podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou. Nedvíhaj oči k nebu a nepozeraj na slnko, mesiac a hviezdy, na všetky nebeské voje, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž, lebo tieto veci pridelil Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom pod celým nebom. Dt 4:15-19

Chráňte sa, aby ste nezabudli na zmluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú uzavrel s vami, aby ste si neurobili tesanú modlu akejkoľvek podoby, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Boh. Dt 4:23

Prekliaty muž, ktorý si zhotoví vyrezávanú alebo liatu modlu – ohavnosť je to Hospodinovi – dielo rúk remeselníka, a potajomky ju postaví. Dt 27:15

Ísť proti slovu Boha je odvaha. Obrana, že obraz stvárňuje Boha, je nehanebnosť, lebo Boh sa stvárniť nesmie. Boh je Duch a neexistuje spôsob, ako Boha zobraziť. Ježiš ako Boh bol prítomný na našej zemi, ale písmo sa striktne vyhlo akémukoľvek opisu Ježiša, aby sa nevytvárali Jeho obrazy a takto sa mu nevzdávala úcta. Boha možno uctievať len v Duchu a v pravde a nie prostredníctvom obrazu. Východná cirkev zablúdila dokonca tak, že začala tárať, že z obrazu pozerá sám Boh na nás, keď sa pred obrazom modlíme.

Uctievanie Boha je uctievaním bez barličiek a to tak, ako to napísal evanjelista Ján:

Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. Jn 4:24

Modlárstvo v cirkách je dnes v obrovskom merítku. Veciam sa pripisujú zázračné sily, tak diabol nespí a aj koná cez tieto veci divy a uzdravenia. V procesiách sa vláčia sochy, obrazy – a ľudia ako zmyslov zbavení, túžia sa týchto diel remeselníkov dotknúť, pobozkať ich, padnúť pred nimi na kolená, ako keby Boh niekde toto skutočne prikázal.

Preto pamätaj dobre na druhé prikázanie, ktorému sa katechizmy dlhé stáročia vyhýbali:

Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, Ex 20:4-5

Pre tých ktorí uverili a sa obrátili, toto prikázanie ku nim prichádza akosi prirodzene a chápu, že Boh sa nedá vkladať do stvorených vecí. Tí ostatní neobrátení budú konať to isté, čo konala cirkev, keď uznala klananie sa veciam, zhotovených ľudskou rukou, na koncile. Budú zúriť, biť sa o obrazy, o sochy. Koncil prehral kresťanskú vieru a nastáva úpadok cirkvi. V cirkvi je viac modlárov, ako ľudí, ktorí sa klaňajú Bohu v Duchu a v pravde. V Duchu – keď sa modlia svojim duchom spolu s Duchom svätým Bohu a v pravde, keď sa klaňajú zhodne s duchom svätého písma.

Prikázania neboli zrušené, či pozmenené, ani samotným Ježišom Kristom. Je tu totiž jedna skupinka obrancov ktorá tvrdí, že apoštoli zrušili obriezku, tak sa v cirkvi môže rušiť čokoľvek – aj druhé prikázanie. Apoštoli obriezku nezrušili! Oni zrušili iba formu obriezky, keď už nie je potrebná obriezka fyzická, ale po Kristovom vykupiteľskom diele, prichádza obriezka srdca.

Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha, a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha. Rim 2:29

Desatora sa nikto nedovážil dotknúť počas celých dejín izraelských, takmer 800 rokov sa desatora nikto nedotkol ani v kresťanskej viere. Úpadok cirkvi vždy nastáva tam, kde nastával úpadok Izraela – Nepočúvaním a neposlúchaním Boha a Jeho slova. Tak sa dostane ľudské slovo nad Božie slovo a je koniec viery. Boh trhá svoju zmluvu s každou takouto cirkvou na márne kúsky a obracia sa tam, kde Jeho slovo počúvajú a zachovávajú…

Pamätajme na príbeh zo Zjavenia Jána, kde sa apoštol Ján klaňal pred Anjelom. Ako to prebehlo?

A ja, Ján, som to počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjelovi, ktorý mi to ukázal, a klaňal som sa mu. On mi však povedal: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím, tvojich bratov, prorokov a tých, ktorí zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj! Zjv 22:8-9