Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori. Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si! Mt 14:22-33

Toto sa stalo tesne potom, ako Pán rozmnožil zázračne chleby a ryby. Učeníkov poslal, aby šli loďou na druhú stranu, On sa šiel modliť sám na vrch. Učeníci v tom čase začínajú mať problémy. Ich loď je zmietaná vlnami a silným protivetrom. Marek to opísal takto:

Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. Mk 6:48

Podobný príbeh sa stal, keď bola búrka a Ježiš bol v lodi a spal. Teraz je však situácia iná. Ježiš v loďke nie je. Nie je síce búrka, ale je silný vietor ktorý dvíha vlny mora. K tomu bola tma, pretože sa to stalo vo štvrtej nočnej stráži, čo je čas od tretej hodiny v noci po šiestu hodinu rannú. A tu zrazu vidia v tomto zmätku po mori chodiť postavu. Samozrejme sa zdesili a kričali – prízrak.

Kto môže chodiť po mori? Smrteľník to nedokáže. Jedine Boh toto dokáže a Ježiš aj v tomto príbehu ukazuje svoju Božskú moc. Keď Jób hovorí o moci Boha, nie je to nič nezvyčajné:

On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy. Jób 9:9-10

Týmto veršom však predchádza podivný verš:

On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. Jób 9:8

Židia tento verš museli brať ako podobenstvo, ako metaforu, že Boh chodí po vysokých vlnách mora. To, že rozprestrel nebesia je normálne. Ale žeby Boh chodil po mori, dokonca po vysokých vlnách?! A tu hľa – Ježiš naozaj chodí po mori, v čase veľkého vetra, kde sú vysoké vlny. Tu vidíme, že Písmo celé svedčí o Kristovi. Pán to nezabudol v Jánovi pripomenúť, aby sme nehľadali niečo v Písmach okrem Neho:

Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. Jn 5:39

Učeníci sa báli a desili, kto by sa nedesil. Ak Pán k tomu aspoň zčasti odokryl svoju slávu, strach sa musel ešte viac zväčšovať. Minulé čítanie bolo o premenení Pána, kde sa učeníci desili, keď Ježiša videli v sláve. Ak učeníci videli v tme Ježiša, je dosť možné, že žiaril, že bol dobre viditeľný už z diaľky, inak by Ho sotva zbadali. Keď kričali, že vidia prízrak dá sa predpokladať, že videli v tej tme postavu, ktorá vyzerala ako duch, takže mohla byť biela v tme. Uvidieť Boha v sláve naháňa ľuďom strach. Spomeňme si na proroka Daniela, ktorý videl Krista ešte v čase predobrazu v čase starej zmluvy:

Zdvihol som oči, obzrel sa a videl človeka oblečeného do ľanového rúcha; okolo bedier mal opasok z ofírskeho zlata; Dan 10:5

Daniel tam nebol sám, bol tam s inými mužmi. Títo muži nevideli zjav ktorý videl Daniel, iba pochopili a pocítili prítomnosť Boha a pozrime čo urobili:

Ja, Daniel, som zjav videl; mužovia, ktorí boli pri mne, ho nevideli; ale prepadol ich veľký strach, takže ušli a skryli sa. Dan 10:7

Tí muži nič nevideli iba tušili a ušli. Ale čo Daniel?

Tak som ostal sám, keď som videl tento veľký zjav. Ale neostala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opustila. Dan 10:8

Daniela opustila všetka sila, no vtom počul Jeho hlas a hneď nato čítame toto:

Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár. Dan 10:9

Keď čítame Daniela, podobne stretajú učeníci Ježiša. Vietor už nie je problémom, vysoké vlny tiež nie, ale sú vystrašení s Boha, ktorý chodí po mori.

Ale Ježiš sa k nim blíži a hovorí im:

Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Mt 14:27

Človek má strach pred Bohom a má mať aj prečo. Človek si nezaslúži nič iné, iba ak Boží svätý hnev. Ale Boh je ten, kto sa rozhodol spasiť človeka a preto je to On, kto človeka musí pozdvihnúť k sebe. Tak hovorí aj Izaiáš:

Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou. Iz 41:10

Nato Peter sa ako prvý ozve s tým, že chce dôkaz. Preto hovorí:

Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode.

Pán Ježiš mu odpovedal jedným slovom: Poď! Čo sa však stalo? I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi.

Ak by sme mali iba túto časť príbehu, boli by sme prekvapení. Peter naozaj ide po vode, pretože verí, že je to Ježiš a že na Jeho slovo môže takto chodiť po mori. Ale Peter nezašiel až k Ježišovi, padá do vody:

Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma!

Táto časť je o našej nemožnosti prísť k Bohu svojimi silami. Naše bytie je poznačené hriechom, naša viera je ničená hriechom. Aj keď Peter má vieru, je to viera slabá, lebo hriech vieru ničí. Koľko toho ľudia urobili, aby sa priblížili k Bohu?! Koľkí jednotlivci konali veľké divy a skutky, aby sa dostali k Všemohúcemu?! Ale toto je pre človeka vec nemožná! Každý spadne do vody ako Peter a začne sa topiť.

Mnohí ľudia sa zasvätia Bohu, konajú veľké veci, ale príde na nich kríza a čas nemohúcnosti a slabosti. Príde čas pádu ich viery a to preto, lebo k Ježišovi sa dostať jednoducho nedá svojou silou! Potom kričia ako Peter – Pane zachráň ma, pácham hriechy, strácam vieru, kresťanstvo sa mi vytráca, zostali mi už iba obrady, chodenia do kostola, ale žiadna radosť, mizernosť viery. Toľko som pre Teba chcel vykonať, prečo som skončil v mori, prečo som skončil v kríze? A tu je odpoveď:

Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jn 6:44

My nemôžeme prísť k Bohu. My musíme naopak počkať, nech Boh vstúpi ku nám. Akoby tento verš patril Petrovi, ktorý chcel prísť ku Kristovi zo svojej sily, ale Pán mu hovorí aj v Jánovi podobnú reč:

Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. Jn 6:65

Akoby Petrovi Ježiš povedal – nemôžeš Peter prísť ku mne! My spolu s Petrom si myslíme, že prídeme svojimi skutkami a výkonmi k Bohu ale ono je to tak, že Boh musí prísť ku nám. Žalmista vyjadril Petrov pád takto:

Zachráň ma, Bože, lebo mi vody dosiahli až po hrdlo. Zaviazol som v hlbokom bahne, v ktorom niet sa kde postaviť; vošiel som do hlbokých vôd a prúd ma zaplavil. Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha. Ž 69:2-4

Ale inde žalmista akoby videl situáciu Petra a Ježiša, píše toto:

Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On vytrhol ich z úzkosti. Víchricu premenil na tichý vánok a zmĺkli vlny mora. Zaradovali sa, že utíchli, a On ich priviedol do vytúženého prístavu. Ž 107:28-30

A Matúšovo evanjelium iba potvrdzuje tieto slová:

Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. Mt 14:32

No predtým, ako Petra vytiahne Ježiš z vody, ho napomína:

Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? Mt 14:31

Pán takto ukazuje na našu slabosť a mizernosť viery. Preto sa človek nemôže dostať k Bohu. Preto sa človek nijako nemôže sám spasiť. Preto je nezmyslom, že je možná spása bez Krista, ako to bludne vyriekol Tridentský koncil. Pán hovorí o našej malej viere, o malovernosti človeka. Podobne hovoril vtedy, keď bola na mori búrka:

Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. Mt 8:26

Iba v Kristovi a cez Krista je možná spása a neexistuje iná cesta, ako by človek prišiel k záchrane. Iba v Ňom je odpustenie hriechov, iba v Ňom človek nájde potrebnú silu a vieru. Ak nemá človek vieru v Krista, i keď hovorí, že verí, je zmietaný búrkami života bez sily a Písmo varuje takého človeka, že nič od Pána nedostane. Je rozdiel v Petrovi, ktorý chcel prísť k Ježišovi svojou silou od toho, že Ježiš sám prichádza do lode a všetko napráva. Preto Písmo varuje ľudí pred spoliehaním sa na svoje sily, miesto toho, aby sa človek spoľahol na Pána. Viera je meradlom sily kresťana. Ak je viera postavená na sebe, človek nič neurobí a Pán sa dokonca na Neho hnevá:

Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána – muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály. Jak 1:6-8

Človek bez viery je plný pochybností a preto ho unáša tento život ďaleko od Krista. Človek plný pochybností je človekom, ktorý verí vo svoje skutky, ale od Pána nič nedostane. Boh vykonal všetko vo svojom Synovi a preto kresťan má toto hotové a dokonané dielo prijať vierou, prisvojiť si ho a tam končí jeho skutok. Jediným skutkom je viera v Boha a jeho dokončené dielo.

Aj tento príbeh hovorí o Kristovi ako o Bohu, ktorý koná veci, čo odporujú prírodným zákonom. Všetci čo toto videli, boli uchvátení a preto príbeh končí takto:

A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si! Mt 14:33

Písmo nás na každej stránke upevňuje vo viere v Krista Ježiša, ako jedinú cestu a jedinú nádej. Písmo nás varuje pred upustením od Pána, prechodom k iným veciam, ľuďom, iným vieram a teológiám. Ty si Syn Boží! To je krédo celého Písma.

Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Rim 11:36

Nebuď ako Peter v tomto príbehu. Jeho odhodlanie bolo veľké, jeho viera sa zdala byť silná, ale spadol do mora aj so svojimi výkonmi prísť k Ježišovi. Podobne sa Peter naparoval vtedy, keď mu Ježiš povedal, že ho tri krát zaprie. Boh nám ukazuje slabosť našej viery a je to Boh, od ktorého máme všetko a preto musíme sa spoliehať len a len na Neho a to v každej situácii nášho života.

Preto sa máme pred každým úkonom v živote modliť a zveriť to do rúk Pána. Pred prácou, pred cestou, pred akoukoľvek činnosťou. Tento príbeh zakončime inou staťou Písma, kde Pán hovorí:

Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. Jn 15:5

Bezo mňa nič nemôžete činiť. Toto nech je silou nášho kresťanstva. Obdivovať Petra a jeho odvahu je hlúpe,  Bez Krista nič neurobil! Až keď Pán vstúpi do loďky nášho života, potom bude ukončená búrka a nastane pokoj…

Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. Mt 14:32