Každý človek chce patriť do pravej cirkvi. Preto ľudia chodia a hľadajú správnu cirkev, správny zbor. Keď sa udomácnia vo svojom zbore, v cirkvi, nedajú naň dopustiť, hovorievajú, že sú v pravej cirkvi.

Každá viditeľná cirkev o sebe hovorí, že je tá pravá cirkev. Katolíci hovoria, že mimo cirkev nie je spása. Pravoslávni radi udávajú rok založenia svojej cirkvi a to rok 33, kedy zomrel Spasiteľ, kedy pravoslávnu cirkev ustanovil a tento rok si dávajú do svojich znakov. Koptskú cirkev založil sám apoštol Marek a na toto je pyšná. Tieto cirkvi však majú jednu spoločnú slabinu – nemajú evanjelium ktoré hlásal Pavol, ale sú to cirkvi Galatské, ktoré sú postavené na skutkoch.

Protestanti znovu-objavili učenie apoštola Pavla, ale ho zahádzali špinou mnohých špecifických skutkov tej ktorej denominácie a svoje životy mnohí nepostavili na viere ako im je zjavená, teda nebudujú sa vo svojom povolaní a vyvolení, ale žijú svetské životy.

Napomínam vás teda ja (Pavol), väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní. Ef 4:1

Napriek tomu že vedia o viere v Spasiteľa, hovoria že sú zachránení cez kríž, ich životy tomu nenasvedčujú!

Cirkev nebeská

Cirkev je v písme charakterizovaná dvojako. Ako cirkev nebeská a cirkev pozemská. Cirkev nebeská je svätá cirkev, je to svätá nevesta nášho Pána Ježiša Krista:

A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi (Kristovi). Zjv 21:2

Toto je definícia cirkvi. Nový Jeruzalem, pravý ľud Boží. Kristus zostúpil z neba, aby si svoju nevestu – cirkev, vykúpil svojou vlastnou krvou. On – Ježiš je ženíchom a ona cirkev je nevestou. Kristus položil za svoju nevestu, svoj život.

Keď Pavol zasväcuje kresťanov, keď za nich horlí na modlitbách a kázaním evanjelia tak hovorí, že oni – kresťania – sú nevestou, ktorá ako čistá Panna pripadne mužovi – Ježišovi Kristovi.

Lebo horlím za vás horlením Božím; veď zasnúbil som vás jednému mužovi (Kristovi), aby som vás ako čistú pannu predstavil Kristovi. 2Kor 11:2

Keď sa Pán modlí arcipastiersku modlitbu, modlí sa za svoj vykúpený ľud, ktorý bude z každého jazyka, každej končiny, každej rasy, za ktorý On sám vyleje svoju krv. On sa nemodlí za tých, ktorí sú mimo tento vykúpený ľud, On sa modlí len za svoj ľud a tento ľud je jeho cirkev:

Ja za nich prosím, nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. Jn 17:9

Tu si treba uvedomiť, že Boh má svoj ľud, ktorý má do posledného človeka spočítaný a len tento ľud je pravou cirkvou! Lebo Kristova nevesta cirkev, nie je nejaká pobehlica, ktorá je plná hriechu, neprávostí, násilia, pedofílie, homosexuality, opilstva, zábavy, túžbe po moci. Táto cirkev je cirkvou, ktorá je absolútne svätá, ktorú brány pekla nikdy nepremohli a nikdy nepremôžu!

Veď Pán hovorí Petrovi, že sám na sebe postaví svoju cirkev, ako na základnom kameni a brány pekla ju nepremôžu. Katolícka cirkev na tomto postavila nesprávnu teológiu o tom, že cirkev je postavená na človeku – Petrovi, čo je výsmech Božej velebnosti. K tomu sa dostaneme v inom článku, kde budú citovaní ranní otcovia, ako vykladali tento rozhovor Petra a nášho Pána. Hádam by Pán nepostavil cirkev na padnutom človeku?

A ja ti hovorím: Ty si Peter, (a tu nastáva zvrat) a na tej skale (sám na sebe) postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Mt 16:18

Tu iba okrajovo načrtnem, že náš Pán odpovedá na otázku ktorú dal Petrovi, že za koho ho pokladajú učeníci a Peter vyznal, že On je Kristus. Nato Pán mu odpovedá akoby – ja som Kristus, dobre si povedal – a ty si Peter (kameň, malá skala, sklalka). Potom následne Ježiš hovorí, že On na skale postaví cirkev – teda sám na sebe, kde On je uholným kameňom a skalou. Ale k tomu sa dostaneme inde. Tu ide o to, že cirkev Kristova nikdy nebola, nie je a nikdy nebude peklom premožená, lebo je čistá, svätá, nepoškvrnená! Pretože je postavená na ľude, o ktorý sa Pán stará, ktorý prináša ovocie hodné viery, ktorý je dedičom Božím, Synom, bratom Krista Pána.

Hlavou cirkvi je totiž sám náš Pán a kresťania sú jej údmi:

On (Kristus) je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom. Kol 1:18

Sám Boh dal svojmu Synovi prvenstvo, aby bol prvotinou tých, ktorých vykúpil a urobil ho Hlavou Cirkvi, kde veriaci sú jeho údmi. Čo povie hlava, to údy konajú a preto ak Kristus zavelí, údy cirkvi – jeho skutočne vykúpený ľud, vykoná rozkaz hlavy.

Túto moc dokázal na Kristovi, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku, a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých. Ef 1:20-23

Veriaci sú tak pevne priviazaní ku Kristovi, že Pavol ich prirovnáva k šľachám, ku kĺbom, kostiam, k celému telu.

Kto sa nepridŕža Hlavy (Krista), z ktorej celé telo, kĺbami a šľachami vystrojené a pospájané, rastie Božím vzrastom. Kol 2:19

Toto je cirkev, nebeský Jeruzalem, ktorý zostúpil spolu s Kristom z neba a tu bol založený. Tu sa bavíme o cirkvi nebeskej, do ktorej každý veriaci musí patriť, inak je mimo spasenie. Kristus nehovorí o cirkvi viditeľnej, ani o cirkvi tajomnej, ani o cirkvi mystickej, ale o cirkvi, kde sú všetci praví veriaci údmi, kde On sám je Hlavou cirkvi. Pritom veriaci v tejto nebeskej cirkvi sú živými kameňmi, duchovným domom, duchovnou stavbou, sú kňazmi a títo ľudia a len títo ľudia, prinášajú Bohu pravú obetu – obetu svojho srdca a svojho života. Ich modlitby sú pravým kadidlom, ktoré Boh vypočúva, lebo sa modlia v Duchu a v Pravde.

A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 1Pt 2:5

Cirkev pozemská

A teraz sa pozrime na cirkev viditeľnú. Aby sa človek mohol stať cirkvou Kristovou, musí hľadať najprv cirkev viditeľnú, ktorá ho do tejto cirkvi dovedie. Cirkev viditeľná musí hlásať pravé evanjelium, musí hlásať Krista ako Pána a keď nového človeka utvrdí v základných pravdách a on sa znovuzrodí, stane sa duchovným kameňom cirkvi nebeskej, cirkvi Kristovej, svätej, lebo Kristus sám bude ručiť za jeho posvätenie a svätosť.

Cirkvi viditeľné však musia hlásať pravé evanjelium. Ak tak nekonajú, sú to neviestky, ktoré sa spreneverili svojmu pozemskému poslaniu.

Pozrite sa na svoje cirkvi. Myslíte si, že sú sväté – to znamená – oddelené pre Boha, oddelené od sveta tak, ako je oddelené pravá cirkev Kristova – duchovná, nový Jeruzalem?

Ak vo vašich cirkvách sa zakrývajú hriechy, homosexualita, pedofília, mocenské zámery vodcov v cirkvi, ak je cirkev závislá na bankách a svetskom finančnom systéme – potom je chytená v moci diabla a nie Krista! Absolútne nemôžete o takej cirkvi povedať, že je svätá, to jest – oddelená pre Krista ako čistá nevesta! Alebo si myslíte, že Kristus si vezme za manželku pobehlicu, ktorá smilní s celým svetom, s bankami, s mocipánmi vyjednáva výhodné obchody, s inými vierami, s modlami, zakrýva hriechy svojich skazených údov? Ako môžete povedať o svojich cirkvách, že sú sväté, keď sú špinavé ako noc?!

Viditeľné cirkvi majú za úlohu iba priviesť človeka na cestu spásy, aby človek ktorý uveril v Krista skutočnou vierou, bol privedený do pravého ovčinca, do čistej cirkvi, ktorá nikdy nebola premožená diablom!

Už v rannej cirkvi boli spory a chválenia. V našom zbore bol Pavol najviac krát, nám napísal najviac listov, nás chválil a každý veriaci sa pýšil svojim zborom.

Peter keď začal kázať, obrátilo sa tisíce židov, vtedy si myslel, že každý kto sa obrátil a uveril, je spaseným človekom, Kristovou Cirkvou. Ale veľmi rýchlo pochopil, že v cirkvi je mnoho ľudí, ktorí sú nespasení, ktorí mali bočné úmysly, ktorí sa do cirkvi dostali pre mocenské ciele, alebo pre poistky, pre zásluhy, pre egoizmus. Dnes sa veľa ľudí drží cirkvi lebo sa boja pekla, zavrhnutia, Božieho hnevu. Toto všetko sú falošné kamene stavby ktorá cirkvou nie je! Všetci títo ľudia sa musia obrátiť a stať sa duchovnými kameňmi Kristovho tela!

V skutkoch sa objavuje čarodejník Šimon, ktorý uveril v Krista, dal sa pokrstiť a kresťania si mysleli, že je obráteným znovuzrodeným človekom. Ale potom keď videl Petra a jeho moc, chcel si za peniaze takúto moc kúpiť:

Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniazea prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. Sk 8:18-19

Ten človek spasený nebol a Peter to spoznal! On bol kresťanom len preto, lebo chcel mať z toho výhody. Preto Peter mu tvrdo odpovedal:

Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, Sk 8:20-22

Myslíte si, že tento Šimon napriek tomu že bol členom viditeľnej cirkvi, bol svätým kameňom Kristovej nebeskej cirkvi?

Ako ste na tom vy? Prečo ste kresťanmi? Prečo ste sa stali kresťanmi? Aké sú vaše pohnútky? Ak si úprimne odpoviete, možno chcete byť iba plní pýchy, chcete sa chvastať pred svojimi rodinami že máte pravú cestu, že aj oni potrebujú tú istú cestu ako vy, alebo nájdete iné nesprávne dôvody – ale je pohnútkou viery váš hriech, vaša totálna špina pred Bohom, vaša nutnosť Krista?

Lebo mnohé cirkvi majú na každý deň inú pobožnosť, majú toľko modlitieb, že ani vagón by nestačil s papiermi, keby sa mali zapísať, majú nespočet svätých, sviatkov, procesií – ale nemajú pravú vieru v Krista! Nemajú odpustené hriechy cez Krista! Neveria v Kristov zástupný kríž, neveria že iba Kristova krv ich očistí od hriechu! Myslíte si, že títo ľudia sú svätou Kristovou cirkvou?

Alebo sú ľudia, ktorí páchajú stále ten istý a ten jeden hriech dokola – sú smilní, sú zlostní, sú plní podozierania, nevraživosti, majú zlobu v očiach, ľahko závidia, – vyznávajú že sú takí, vyznávajú že takto hrešia, ale neprichádza žiadna náprava! Peter o nich napísal:

Lebo horšie ako prvé sú posledné veci tých, čo poznali Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a ušli poškvrnám sveta, ale znovu sa pletú s nimi a sú premožení. Bolo by im lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď poznali, a odvrátili sa od im daného svätého prikázania. Splnilo sa pri nich pravdivé príslovie: Vrátil sa pes ku svojmu vývratku! a: Umyté prasa do blata! 2Pt 2:20-22

Takí ľudia sú naozaj ako psi, ktorí vyvracajú odporné jedlo, ale sa ku nemu vrátia a zase ho zjedia. Takto nás vidí Boh, keď sa vraciame k tým istým hriechom. Počúval som mnohých ľudí, ktorí vyznávajú tie isté hriechy, lebo stále v nich padali a to celé roky až po smrť. Myslíte si, že boli Kristovou svätou cirkvou? Každému sa stane že zhreší a nebude tomu tak do skončenia nášho života. Ale s akou ľahostajnosťou sa hreší, ako človek o sebe hovorí – som padnutý, som jednoducho taký, tento hriech je nado mňa. Ak je tomu tak, potom nepoznáš Krista, lebo Kristus premohol svet a diabla aj jeho skutky a pomáha ľuďom, aby nepadali v tom istom dokola.

Nie je väčšieho podvodu ako ten, že skrze určitú pozemskú cirkev a len skrze ňu je možné spasenie! Všetky pozemské cirkvi sú totiž zložené zo spasených aj nespasených ľudí. Sám Pán hovorí, že cirkvi viditeľné sa budú skladať z kúkola a pšenice, obe však treba nechať rásť.

Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly. Mt 13:30

Viditeľná cirkev absolútne negarantuje vašu spásu! Iba Kristus! Celé Písmo hovorí o Kristovi a iba skrze Neho je možná spása a je to On, kto vás uvedie do svojej svätej nepoškvrnenej cirkvi, ktorú brány pekla nikdy nepremohli. Nie je väčší podvod ako to, že skrze cirkev bude človek spasený! Toto nikde v Písme nenájdete! Toto naopak odporuje absolútne všetkému, čo Ježiš učil. Cirkev je škola, cirkev je spoločenstvo, cirkev je vychovávateľ, ale v žiadnom prípade nie je poverenou osobou, ktorá udeľuje spasenie! Iba Boh udeľuje spasenie, lebo spasenie je z viery, ktorú Boh daruje zdarma, nezaslúžene, skrze vieru v svojho Syna! Ak človek uverí v Božieho Syna, stáva sa duchovným kameňom stavby, ktorá sa volá cirkev. Aby mohol uveriť, potrebuje počuť evanjelium a to nájde v cirkvi. Ak ho tam ovšem nájde!

Cirkev viditeľná je potom pre tohto človeka povzbudením a ťahá ho k väčšej svätosti, vytrvalosti, k hlásaniu evanjelia. Ale cirkev ako taká nemá moc, udeľovať spásu! Čo je však horšie, viditeľné cirkvi stratili evanjelium a preto svojich členov neprivádzajú ku spáse, ale ich klamú, že spása je skrze akési cirkevné skutky! Toto je to najhoršie, čo sa mohlo udiať v celej histórii kresťanstva. Spasenie z milosti je nahradené ľudskými skutkami a úbohé ovce padajú do pekla vo viere, že ich cirkev vedie po správnej ceste!

Už Galaťania zablúdili, keď kázali svojim bratom z pohanstva, aby sa dali obrezať. Tak prešli ku skutkom a ku strate spásy. Ak pridáte jeden skutok k dokončenému dielu Krista na kríži – vypadli ste z milosti a je koniec!

Takéto problémy sú aj u protestantov. Niektoré zbory vyžadujú od svojich členov, aby sa dali vyškrtnúť z cirkvi, v ktorej vyrástli. Iní zase vyžadujú, aby ich členovia hovorili jazykmi. Letniční a charizmatici vyžadujú to, aby ľudia padali na zem pod mocou údajného Svätého Ducha, čo nie je nič iné, iba ak duch démonov.

Ak sa pozriete na zemské cirkvi, majú oblečené kabáty pravoslávia, katolicizmu, protestantizmu, pritom sa stretnú na ekumenickom summite, kde si skúšajú tieto kabáty vymieňať, či tomu druhému nepasujú! Ale Pavol učí, že si máme obliecť Krista a iba v Ňom máme slobodu! Odhodiť prekliate kabáty cirkví a denominácií, ako tomu bolo v rannej cirkvi. Keď príde čas prenasledovania, nebudú sa môcť kresťania spoliehať na svoj kabát, práve naopak – ak chcú kresťania držať spolu – nie ekumenicky – ale kresťansky – všetky kabáty musia zahodiť, spáliť a prísť pod kríž Krista tak, ako ku nemu chodila ranná cirkev. Len v kríži je jednota, len v kríži je sloboda, len v kríži je sila. Tam je duchovná cirkev Kristova, tam je nebeský Jeruzalem, predpovedaný prorokmi starej zmluvy.

Keď Pavol píše Timoteovi, hovorí mu o tom, ako sa má správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha. Pavol tu nehovorí o cirkvi viditeľnej, ale o cirkvi vykúpenej Kristom! Táto cirkev bude mať jedno učenie, jednu vieru, jednotu po celý čas existenciu ľudstva.

Aby si, ak sa oneskorím, vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, (tento) stĺp a základ pravdy. 1Tim 3:15

Kristus a len Kristus je hlavou tela ktoré sa volá cirkev. Pápež bol a je iba biskup Rímsky, napriek tomu, že mu cirkev dala mnohé ďalšie prívlastky. Pavol nezaložil jednu viditeľnú cirkev, on zakladal zbory, zo svojimi špecifikami, svojou liturgiou, svojimi etnickými náklonnosťami. Každý tento zbor mal biskupa a nič viac. Kňazi neboli, lebo nebol dôvod, obety skončili, obeta Krista, Baránka Božieho bola vykonaná raz a navždy. Kam sa to dostali dnešné cirkvi, keď odpadli úplne od evanjelia a vytvorili si náboženstvo, podobné hinduizmu, islámu, či buddhizmu? Islám učí, že ich veriaci sa musí 5 krát za deň pomodliť smerom k Mekke. Podobne učia dnes takzvané kresťanské cirkvi! Musíš sa pomodliť, vyspovedať, prísť na sviatok do kostola atď. a tak budeš spasený. Aký je rozdiel medzi Islamom a dnešnými učeniami cirkví?

Ale pravá viera hovorí, že si hriešny, potrebuješ odpustenie hriechov, zmazanie hriechov krvou, obetou, potrebuješ obrátenie, znovuzrodenie, nový život a to všetko nezaslúžene, z milosti a LEN v Kristovi. Ako ďaleko je toto učenie od Islamu, ako ďaleko je toto učenie od učenia dnešných cirkví, ktoré sú bližšie k Islamu, ako ku kresťanstvu svojim poňatím viery. Nie je divu, že sa dnes cirkvi spájajú s pohanstvom, keď upadli do podobného náboženstva.

A čo sa hovorí v jednotlivých cirkvách? Len cez nás je spása! Koľko krát som to počul od duchovných, pokiaľ som neotvoril Božie slovo a nepochopil, že tí ktorí toto hlásajú, sa boja o svoju existenciu viac, ako o veriacich a ich spasenie!

Neposlednou vecou, prečo ľudia chodia do cirkvi je rozmer sociálny. Majú tam zázemie, priateľov, spoločenstvo. Ľudia potrebujú niekam patriť a cirkev im dáva pocit spolupatričnosti. Napríklad v katolíckej cirkvi sa ľudia cítia dobre preto, lebo majú spoločenstvo farnosti, spojené so spoločenstvom v očistci, v nebi, spoločenstvo svätých, a takto sa tešia, v akej veľkej rodine to vlastne sú. Ale toto nie je nič, iba klam. Je to hra na sociálnu strunu a predstavení v cirkvi, toto dobre vedeli celé stáročia a hrali na túto strunu koľko sa len dalo.

Ale spasenie je cez obetu Krista a prijatím viery v Krista, prijatím celej viery v zástupnosť Krista za človeka, sa stáva kresťan skutočným údom cirkvi.

Existuje iba jeden kostol – kostol postavený z duchovných kameňov. Každý duchovný kameň je obrátený a znovuzrodený kresťan, zapustený a zakorenený v Kristovi. A takýto duchovný kameň si váži to, že je telom tejto stavby, že je údom Krista, Jeho cirkvi, a preto sa chopí svojho privilégia kresťana a dediča nebeskej vlasti a posväcuje svoj život, lebo chce byť vznešenou a čistou nevestou Pána.

Kiež by povstali zbory ako za čias Pavla, ktoré by neohrozene hlásali pravé evanjelium a neuhli by napravo ani naľavo. Kiež by cez tieto zbory prichádzali ľudia ku spáse lebo je tu podozrenie, že cez ľudský systém ktoré cirkvi vynašli, sa zachráni len veľmi veľmi málo ľudí k večnému životu.

Ale aby sme nevynechali Boha a Jeho Syna – Je to Boh ktorý keď chce niekoho spasiť, tak ho privedie tam, kde bude počuť pravé evanjelium. Privedie ho k textom, ktoré mu vyložia pravé evanjelium. Privedie ho k prameňom živej vody. Pretože Boh je garantom jak spásy, tak aj privedenia človeka do domu, ktorý sa volá cirkev.

Cirkev sa v novej zmluve vyskytuje v dvoch podobách – Eklesia a Kyrakion. Ak tieto dve veci spojíme dohromady, vznikne nám význam – spoločenstvo vyvolených ľudí. Boh si vyvolil svoj ľud, Kristus vylial zaň svoju svätú krv a títo ľudia sú nielen ospravedlnení a vyvolený národ, ale sú aj svätou cirkvou, ktorá sa posväcuje preto, lebo sám Boh jej pripravil skutky aby takto konala.

Nie je to cirkev mocenská, nie je to cirkev plná hriešnikov, ako to rado hovorí jedno krídlo v kresťanstve – je to cirkev plná svätých ľudí, ktorí nie sú svätí kvôli sebe, ale kvôli obeti Ježiša Krista a očistením svojho ľudu krvou ktorú zaň vylial. Táto cirkev sa nestará o svet, o politiku, o svoje postavenie vo svete – ona sa stará len a len o povýšenie Krista vo svete, o evanjelizáciu, o spásu nešťastných ľudí.

Musíš patriť do tejto cirkvi… musíš… inak si sa minul s nebom…

Ľudia nie sú hlupáci. Im nikto nenahovorí, že dnešné cirkvi sú sväté, keď vidia škandály a oplzlosti v cirkvách. Ak cirkev nie je bezhriešna, ak cirkev nie je oddelená od sveta len pre Krista a evanjelium, čo asi také môže svetu ponúknuť? Svet pornografiu má, homosexualitu tiež má, pedofíliu tiež pozná. Má cirkev svätosť? Vzdala sa cirkev sexuálnych nemorálností? Vzdala sa cirkev sveta, svetských zábaviek, nemrhá časom na zbytočnosti a hlúposti, ktoré sú mimo Krista? Lebo iba to čo svet nemá, sa dá ponúknuť.

Čo ty kresťan? Čo ty môžeš ponúknuť inému človeku aby sa obrátil? Čo môžeš ponúknuť svojej rodine, aby uverila v Pána? Lebo ak žiješ rovnako ako pohania, ak žiješ rovnako ako žije svet, v prepychu – si iba pokrytec a darebák, ktorý nemôže ukázať na svoj život, ktorý by bol životom svätým – oddeleným. Ak sa sýtiš TV, hudbou, filmami, svetskými knihami, športom, zábavami, dovolenkami – čo ponúkneš inému človeku, aby videl v tebe vzor viery, aby v tebe videl Krista?

Nechápeš kresťanstvo, nerozumieš čo je to cirkev! Je to vrazenie noža medzi teba a hriech, medzi teba a rodinu, medzi teba a ženu, medzi teba a muža, medzi teba a deti. Nebudem slúžiť svetu, nebudem slúžiť… Budem slúžiť len Kristovi, všetko ostatné je modlárstvo.

Lebo veľa je povolaných, málo je vyvolených…