S týmto veršom sa človek často stretáva na fórach, z ktorého sa robí akési kladivo proti tým, ktorí sa chvália Kristom. Ak chceme nejaký verš vyložiť, musíme ho pochopiť v súvislosti odseku, potom state, knihy a napokon celého písma. Našťastie tento verš nie je nejaký ťažký, stačí ho vyložiť v zmysle odseku listu Korinťanom. Pozrime sa, čo tomuto veršu predchádza a prečo je tak varovný.

Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. 1Kor 10:1-5

Izraeliti boli cirkvou starej zmluvy. Boli vytrhnutí z Egypta čo značí, že boli vytrhnutí z moci diabla, ktorý v Egypte panoval prosperitou a hojnosťou. Všetci Izraeliti boli v ochrane Boha, boli pod oblakom, prešli zázračne morom tak, že ho Boh roztvoril a oni suchou nohou prešli dnom, pokiaľ Faraónové vojsko, ktoré Izrael prenasledovalo, tiež vošlo do mora, ale bolo utopené. Týmto prechodom boli Izraelskí pokrstení podobne, ako je pokrstený dnešný kresťan. Prijímali Krista – pili z neho, pretože bol duchovnou skalou ktorá išla za nimi – ale vo väčšine Izraelských nemal Boh zaľúbenie!

Tento verš hovorí k cirkvám dnešného veku, kde Boh ukázal svoju spásu, kde sú ľudia pokrstení, sýtia sa Kristom v prijímaní, no Boh vo väčšine nemá záľubu! Ja som katolík, ja som pravoslávny, ja som protestant – na tomto si ľudia zakladajú, ale Boh v takýchto základoch nemá záľubu. Preto je tu ten varovný verš:

A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 1Kor 10:12

Ak sa spoliehaš na cirkev že ťa spasí, ak sa spoliehaš na čokoľvek že ťa spasí okrem Boha, ktorý v Kristovi vykonal celé dielo spasenia na kríži – už si spadol a nie je ti pomoci! Ak sa naopak spoliehaš na Krista, vtedy stojíš, ale sa tras, aby si vydržal v tejto viere a neuhol od Krista sám k sebe v skutkoch a zaslúžení si spásy. Ako sa Pavol raduje na konci života? Raduje sa, koľko toho pre Krista vykonal a on toho naozaj urobil veľa?! Absolútne nie! Pavol sa celý život bál iba jednej veci – žeby od Kristovho kríža čo i len milimeter uhol ku svojej pýche vo vlastné výkony. Preto napísal:

Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. 2Tim 4:7

Vieru v Kristov kríž Pavol zachoval. Neprepadol sa do pýchy, kde by sa chválil čo všetko dokázal, ale spoliehal sa len a výhradne na Krista. Lebo iba vierou je človek spasený. Že z viery plynú skutky, tak to má byť, ale tie skutky nie sú záslužné skutky pre nebo, tie skutky sú dôkazom viery. No táto stať pokračuje v podrobnostiach, prečo vlastne Boh nemal zaľúbenie v Izraelských. Prečo dnes Boh nemá zaľúbenie u katolíkov, protestantov, pravoslávnych napriek tomu, že sa naparaujú, že patria do správneho ovčinca? Poďme sa pozrieť nato v podrobnostiach.

Nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; 1Kor 10:7

Pre toto nemá Boh zaľúbenie v dnešných cirkvách. Miesto hlásania evanjelia, sa zabávajú. V cirkvách je viac zábavy, ako v lunaparkoch. Moderná hudba, bubny, rockové rytmické spevy. Ale to nie je jediná vec. Ako jednotlivci ľudia zlyhali a stali sa modloslužobníkmi. Pozeranie TV, počúvanie hudby, surfovanie po nete, neustále kupovanie vecí, hľadanie zábaviek, divadiel, dobrého jedla, cestovanie, dopriavanie telu. Dnes toto nesmiete napadnúť, lebo sa stávate fanatikmi, pritom človek si nedokáže pripustiť, že všetko toto je modloslužba. Iba Boh dokáže naplniť srdce radosťou a pokojom, ale ak miesto Boha sa radujeme z iných vecí, dávame tieto veci nad Boha a sme v hriechu modlárstva. Ak nás upokojuje hudba alebo film miesto Boha, stáva sa človek modlárom. Pre toto Boh nemá v obľube dnešných kresťanov, lebo sú modlármi a nemajú Boha na prvom mieste svojho života. Preto im hrozí:

A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 1Kor 10:12

Ďalšou vecou je smilstvo, nečistota srdca. V dnešnej dobre plnej erotiky, ktorá sa na človeka valí z každej strany, je výsadou kresťana čistota. Zachovanie si čistoty a nevinnosti je druhou vecou, ktorou Boh hrozí cez tento verš:

Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; 1Kor 10:8

Toto je odkaz na Izraelských, ktorí smilnili s Moábkami. Tie ich zvádzali telesne, pritom ich ťahali k svojim modlám. Hriech smilstva je sám o sebe hriechom, ktorý je najviac pretriasaný v písme, lebo tento hriech sa deje priamo v tele:

Varujte sa smilstva! Každý (iný) hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela; ale kto smilní, hreší proti vlastnému telu. 1Kor 6:18

V tomto hriechu musí sa stať človek Pinchásom, ktorý utíšil hnev Boha. Pozrime sa čo sa stalo v tom čase, keď Izraelskí smilnili s Moábkami.

Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábkami. Tie pozvali ľud k obetiam na počesť svojich božstiev; ľud jedol a klaňal sa ich bohom. Keď sa Izrael spriahol s Baal-Peórom, vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu. Nm 25:1-3

Smilstvo je samo o sebe hriechom modlárstva, lebo svoje vlastné pocity a rozkoš, dáva človek vysoko nad Boha. Preto sa týmto hriechom ľahko dá človek zviesť na cestu pekla. Vlastná rozkoš ho tak silno zasiahne, že urobí zo seba človeka, ktorý sa správa ako opilec a pristane na veci, ktoré sú hlúpe. Tak sa Izraeliti klaňali bôžikom Moábiek, lebo boli zapálení ku nim cez telesné danosti týchto žien.

Vtom prišiel istý muž z Izraelcov a pred očami Mojžiša i pred očami celého zboru Izraela priviedol k svojim bratom Midjánku, zatiaľ čo oni plakali pri vchode do svätostánku. Nm 25:6

Tu nielenže Izraelskí smilnili mimo svoj oddelený ľud pre Boha, tu už si cudzinky brali do svojho ľudu, dokonca pred Boží svätostánok. Ale Pinchás urobil rázny koniec tejto veci. Aj my musíme byť ako Pinchás v oblasti smilstva, keď je treba, aj proti sebe:

Keď to videl Pinchás, syn Eleázára, syna kňaza Árona, odišiel zo zboru, vzal si kopiju do ruky, vošiel za izraelským mužom do stanu a cez brucho ich prebodol oboch, izraelského muža i jeho ženu; tak bola odvrátená rana od Izraelcov. Tou ranou bolo usmrtených dvadsať štyritisíc. Nm 25:7-9

Tento verš má na mysli Pavol, keď hovorí aby sme nesmilnili ako Izraelskí, ktorých padlo jednou ranou dvadsať štyritisíc. V dnešnej dobe humanizmu sú ľudia zhrození čo sa to stalo, ako krvavá vec – ale Boh nie je humanistom a nikdy nebol, preto táto stať končí takto:

Hospodin prehovoril k Mojžišovi: Pinchás, syn Eleázára, syna kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelcov, pretože uprostred nich horlil za mňa, aby som vo svojej žiarlivosti nevyhubil Izraelcov. Nm 25:10-11

Kresťania sú dnes na tom tak zle, že robia rovnaké veci ako pohania, pritom hovoria – my sme katolíci, protestanti – a čo? Pozri sa čo hovorí Božie slovo. Boh sa nezaujíma o to, kam si sa zaradil, ale či si modlár, či si smilník! Ak sú ti tieto hriechy blízke – Boh nemá v tebe zaľúbenie! Myslíš si – som Grékokatolík – myslíš si že týmto stojíš, ale ty nevieš, že si dávno spadol, lebo si smilník!

Ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; 1Kor 10:9

Boh vytrhol kresťana z moci pekla a sveta, ale čo robí kresťan? Aká nudná je táto viera, to nemôžem, tamto nemôžem, nemôžem si užívať sveta. Presne toto konali Izraelskí ktorí bedákali, ako dobre im bolo v Egypte. Egypt je svet, rozkoše, hojnosti a Izraelskí, a rovnako kresťania dnes, sa chcú vrátiť do Egypta a preto reptajú:

Cestou ľud zmalomyseľnela hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm (manna) sa nám protiví. Nm 21:4-5

Tento ľud šomre a nadáva nato, že boli vyvedení z Egypta, miesta rozkoší a hojnosti na púšť, kde nič nie je iba piesok a manna, ktorou ich Boh sýtil 40 rokov, no tá sa im hnusí! Boh posiela na nich hady a tie ich smrteľne zraňujú. Podobne dnes kresťan šomre – prečo by som mal žiť život ako na púšti, kde nič nie je iba Boh! Ja chcem svoje zábavky, šport, autá, pohodlie, vínko, pivo, dobrú hudbu, pohodový večer pri filme, k tomu sviečky. Už si spadol milý kresťan, ani o tom nevieš ak sa týmto sýtiš v srdci a na tele. Vrátil si sa do Egypta, kde si otrokom vášní. Tvoj pád je zaručený. Čo ti pomôže patriť k tej a onej cirkvi? Boh nehovorí o cirkvi, ale o tvojom živote plnom rozkoší. Posiela na teba jedovaté hady, ale ty sa neobrátiš ku krížu tak, ako sa obrátili Izraelskí k medenému hadovi, ktorého dostali na zastavenie hadieho jedu. Ty radšej zomrieš v jede svojho hriechu, ktorý ti robí väčšiu radosť, ako Boh a jeho nudná prítomnosť, jeho nudná púšť, jeho biedny pokrm…

Preto platí ten verš:

A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 1Kor 10:12

Posledná výstraha pre teba milý kresťan rovnaká, ako pre Izraelcov:

Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. 1Kor 10:10

Do zasľúbenej zeme sa dostalo len minimálne ľudí. Jedni pomreli od hadov, iní sa prepadli do zeme, ďalší dostali morové rany. Dokonca ani sám Mojžiš neprišiel kvôli svojmu ľudu do zasľúbenej zeme, iba ju uvidel a zomrel, lebo zhrešil kvôli nim. Keď sa pozeráme na Izraelcov, je to strašná cesta ich viery. Je to viac o nevere ako o viere a preto nie je divu, že Boh v nich nemal zaľúbenie. Pozrime sa na ich reptania:

Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie. Ex 16:2-3

Ľud sa hádal s Mojžišom: Dajte nám vodu, aby sme sa napili. Mojžiš im odpovedal: Prečo sa so mnou hádate, prečo pokúšate Hospodina? Keď ľud bol smädný, znova reptal proti Mojžišovi: Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom? Ex 17:2-3

Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! Nm 14:2-4

Takto sa ľud odvďačil Bohu za to, že ho vyviedol z otroctva sveta a hriechu. Podobne sa odvďačuje kresťan zato, že ho Boh rovnako vyviedol z moci diabla a sveta. Mnohí kresťania sa totiž pomýlili. Oni si myslia, že cesta kresťana je o pohodlnosti, Boh sa o všetko postará, Boh všetko dá a dopraje a oni si budú v tichosti hrešiť. Cesta kresťana je ale bojom, ťažkým bojom, tvrdým výcvikom. Mnohí ľudia ktorí si hovoria kresťania, sú absolútne nevhodní pre tento boj. Oni sa nazdávali, že si môžu žiť ako v Egypte, kde je všetkého hojnosť, pritom byť s Bohom na púšti. A takto aj žijú svoje životy – v rozkošiach sveta, v dopriavaní si sveta, pritom sa modlia a chodia do chrámov – ale Boh v nich nemá zaľúbenie! Oni spadli, lebo spadli v tých najhorších hriechoch:

– Modlárstve – klaňaniu sa svetu a jeho zábavkám
– V smilstve – v dopriavaní telu pohľadmi, vzrušeniami, premietaním v mysli, pozeraním filmov a obrázkov, v telesnom páde v tomto hriechu
– V odvracaním sa od Boha
– Reptaním proti Bohu
– Túžbami žiť v hriešnom svete
– Túžbami sa sýtiť svetom a jeho výdobytkami

Ale slepota kresťana je v tom, že sa nazdáva, že tieto veci Boh prehliada, lebo on sa zaradil do správnej denominácie či cirkvi. On je katolík a Boh je z neho celý šťastný. Preto nás Pán varuje, aby sme si nemysleli, že keď sme protestanti či katolíci, že sme týmto niečo vyhrali.

Izraeliti sa narodili ako židia, narodili sa teda ako vyvolení ľudia pre Boha a boli na to aj pyšní. Je to presne to, ako keď nejaký katolík hovorí – ja som katolík a mimo mojej cirkvi nie je spása. Keď pravoslávny hovorí – moju cirkev založil Kristus v roku 33. Ale čo týmto slepcom hovorí Ján Krstiteľ, posledný prorok pred Kristom? To isté čo Izraelitom, ktorý sa bili do pŕs, že sú potomkami Abraháma a že im patria všetky Božie zasľúbenia. Ale pozrite ľadovú sprchu od Krstiteľa:

A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. Mt 3:9

Verš tohto článku však môžeme obrátiť aj opačne. Pane, chceme stáť, chceme pevne stáť na svojich nohách a nespadnúť, keď sa budeme Teba a len Teba držať, Teba poslúchať, na Teba pokladať všetky naše starosti aj radosti, problémy. Preto odmietame:

– Modlárstvo, hľadanie útechy v tomto svete
– Smilstvo v akejkoľvek forme
– Odvracanie sa od Boha – naopak, chceme sa sýtiť Božím slovom, Bohom, odhodením všetkého, čo by nás od Boha mohlo oddeľovať
– Reptanie proti Bohu a tomu, čo nás v živote stretlo, čo sa nám stalo, lebo všetko je z ruky Božej. Preto prijmi všetko, každú okolnosť a zvrat vo svojom živote, ako dar od Pána
– Túžby po hriechu. Budeme si vyprosovať milosti proti pádu do hriechu, budeme bojovať čo nám sily budú stačiť, pretože deti svetla, dediči kráľovstva Božieho, sa nemôžu hrať so špinou sveta
– Túžby po veciach ktoré sú modlami, ktoré nás od Boha oddeľujú a robia nám väčšiu radosť ako Boh sám

Ak toto všetko odmietame, máme nádej že stojíme, že Boh v nás naopak zaľúbenie má. Ale aj tak sa neustále modlime a dávajme Bohu tieto veci na oltár, aby nás nenechal spadnúť v týchto hriechoch, lebo je iba milimeter od toho, že spadneme. Nespoliehajme sa na seba, ale na Pána. Hľaďme na kríž Kristov a tam čerpajme silu. Vedzme, že Kristus je náš kňaz, ktorý sa obetoval za nás, vzal nám hriechy a neustále sa prihovára u Boha Otca. V tomto majme silu a oporu a vyznávajme svojmu Veľkňazovi naše hriechy, naše pády, naše obavy, naše starosti – On sedí priamo pri Bohu a všetky naše ťažkosti s Otcom preberá. Tam nájdime silu – beda ak by sme silu hľadali v sebe.

O tomto je tento krátky verš: A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 1Kor 10:12

Amen…