Náš Boh je v nebi a všetko, čo chce, koná. (Ž 115,3)

Všetko, čo Hospodin chce, to činí na nebesiach a na zemi, v moriach a vo všetkých hlbokých vodách. (Ž 135,6)

Všetci obyvatelia krajiny sú považovaní za nič. Podľa svojej vôle sa nakladá s nebeským vojskom a obyvateľmi zeme. (Dn 4:32)

Žiadne učenie nie je viac nenávidené svetskými ľuďmi, ale i kresťanmi ktorí veria v samých seba, ako veľké, ohromujúce, ale naprosto isté učenie zvrchovanosti nekonečného Pána.

Ľudia umožňujú Bohu, aby bol všade okrem svojho trónu!

Dovoľujú Mu byť malým dieťatkom, ktorý je v utešenej maštali, kde na neho dýchajú somár s býkom.

Dovoľujú mu, aby bol vo svojej dielni,  a pracoval ako stolár.

Dovoľujú mu, aby obliekal svet a tvoril hviezdy.

Dovoľujú mu, aby z miesta z milosrdenstva, rozdávať milodary a preukazovať štedrosť.

Umožňujú mu držať zem a niesť jej stĺpy, rozsvecovať nebeské svetlá, vládnuť nad vlnami stále sa pohybujúcimi po oceáne.

Ale keď Boh stúpi na svoj trón – potom jeho stvorenie začne škrípať zubami! A keď zvestujeme vyvýšeného Boha, ktorý má právo robiť si čo chce, so všetkým, čo mu patrí, nakladať so svojím stvorením, ako sa mu zapáči, bez toho, že by sa niekoho pýtal na jeho dovolenie – ľudia na nás syčia a hrozia nám, alebo si zapchávajú uši! Lebo Boh na tróne, nie je Bohom, ktorého by milovali! Nepáčia sa im verše, ktoré z nich robia ľudí, ktorých slobodná vôľa je absolútne nepodstatná, tento verš ich ide priviesť do zúrivosti: Všetci obyvatelia krajiny sú považovaní za nič. Podľa svojej vôle sa nakladá s nebeským vojskom a obyvateľmi zeme. (Dn 4:32)

Žiadne učenie v celom Božom slove nevyvoláva väčšiu nenávisť človeka ako pravda o absolútnej zvrchovanosti Boha!

Ale ak by nebolo zvrchovanej milosti, nikto z nás by nikdy nevstúpil na cestu do neba. Deň za dňom som stále viac presvedčený, že rozdiel medzi dvoma ľuďmi nie je v tom, ako ktorý z nich používa svoju vôľu, ale v tom, ako ktorému z nich bola udelená milosť.

Aleluja, ujal sa vlády náš Pán Boh Všemohúci. (Zj 19,6)

Našim hlavným princípom musí byť skutočnosť, že najväčšia kontroverzia medzi Bohom a ľuďmi je o tom, kto by mal byť Bohom: či Boh alebo človek, Božie úmysly alebo ľudské, jeho vôľa alebo vôľa človeka.

Ak niečo môže zmariť Božiu vôľu, potom to musí byť nadradené Bohu, no potom Boh nemôže byť všemohúci, a to by znamenalo, že stratil dokonalosť svojho Božstva a už by nemohol byť Bohom. Lebo ak existuje niečo, čo môže prekonať Božiu vôľu, musí to byť nevyhnutne silnejšia ako Boh.

Byť Bohom a podriadeným niekomu inému je ale protimluv.

Charles Spurgeon