A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom. On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. Mt 15:22-28

Iba dvoch ľudí pochválil Ježiš v Izraeli za ich vieru. Stotníka – pohana a túto pohanskú ženu. Pán Ježiš pomaličky zjavuje milosť Boha, ktorá bude daná aj pohanom, ktorým bude daná spása rovnako, ako židom. Pán Ježiš týmto doslova provokuje izraelských, pretože oni si nárokujú podľa tela spasenie.

Rozpomeňme sa na to, keď Pán čítal v synagóge, kde mal potom kázeň, ktorú zakončil tým, že Boh v celom Izraeli nikomu nepomohol v ťažkých časoch hladu a malomocenstva, len pohanom, za čo sa židia veľmi nahnevali.

Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. Lk 4:25-27

Ešte nenastal čas evanjelia pre pohanov, aj Pán Ježiš hovorí, že je poslaný ísť najprv ku svojim – k židom. Ale už sú tu náznaky toho, že spása bude daná všetkým bez rozdielu. Týmto príbehom Ježiš ukazuje nezaslúženú milosť kanaánskej žene, ktorá nepatrí medzi židov. Tiež si musíme všimnúť, že Ježiš preto chodil po Izraeli celý svoj život a kázal, aby bol Izrael usvedčený z toho, že spásou skrze Krista pohrdol a tak bol plným právom zbavený zasľúbení!

Tiež si tu musíme uvedomiť, že táto žena ukazuje na milosť v Kristovi. Bez zásluh, bez skutkov, iba s modlitbou u nohách Ježiša prosí, za vyliečenie svojej dcéry. Toto je spasenie! Ak si človek spasenie chce zaslúžiť, opovrhol touto milosťou, ktorá už milosťou vlastne nie je. Predstavme si túto ženu, ktorá by hovorila – prišla som za tebou Pane, postila som sa niekoľko dní, bičovala som sa, kolenačky som prišla až sem – pre toto ma musíš vypočuť a zachrániť moju dcéru.

Je to podobné ako keby nejaký väzeň sa postil, denne sa bičoval, a potom by napísal prezidentovi štátu, že ho musí prepustiť na slobodu, lebo on robil tieto veci!

Milosť je niečo čo si nezaslúžime, kde skutky idú absolútne bokom. Táto žena mohla iba prosiť a Ježiš ju mohol – ale aj nemusel vypočuť. Kresťania dnes konajú opačne – konajú mnohé veci a potom si od Boha nárokujú na svoju spásu. Nevedia, že sa so spásou takto minuli!

Táto pohanská žena mala vieru. Viera je z počutia a ona počula o Kristovi, inak by za ním s takou istotou nebola prišla. Počula o zázrakoch a vyliečeniach. I keď táto viera nebola spásonosná, bola to skôr viera v uzdravenie, prekonala mnohých židov, ktorí videli divy a uzdravenia Krista, ale Mu neverili. Spomeňme si na dievča, o ktorom povedal Ježiš že iba spí, ale židia nielenže neverili, oni ho dokonca vysmiali:

Ježiš povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. Mt 9:24

Pán Ježiš žene neodpovedá. Je ticho, mlčí. Toto je častý prejav Boha. Mnoho ľudí hľadá Boha a Boh mlčí, čaká kam až prídu vo svojom hľadaní, ale oni sú netrpezliví a mnohí sa vzdajú a odpadnú. Koľko modlitieb sa zdá, že nie je vypočutých, napríklad o obrátení sa. Spomeňme si na Moniku, matku Augustína, koľké roky sa modlila za obrátenie syna.

Izraeliti veľmi dobre poznali mlčanie Boha, prorok Habakuk to vyjadril takto:

Pričisté sú Tvoje oči, aby sa dívali na zlo, Ty nemôžeš hľadieť na trápenie! Prečo hľadíš na neverných, a mlčíš, keď nešľachetník pohlcuje spravodlivejšieho, ako je sám? Hab 1:13

My sme navyknutí mať hneď všetko. Vložíme mincu a vypadne nám produkt. Pomodlíme sa modlitbu a majú sa diať veci. Ale Boh vidí naše netrpezlivé srdce a necháva nás čakať. Čo učeníci? Tí absolútne nepredpokladajú ,,kladné vybavenie” jej žiadosti u Ježiša a tak Mu hovoria, aby ju poslal preč. Je to celkom pochopiteľná reakcia, lebo Ježiš keď bol na zemi, prichádza pre vyvolený národ. Vidíme to na spôsobe, akým poslal učeníkov na cesty evanjelizácie:

Týchto dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov nechoďte a do samaritánskeho mesta nevchádzajte. Mt 10:5

Ježiš im zakazuje chodiť k pohanom a samaritánom. Pritom On sám nielenže oslovil Samaritánku, ale aj v jej dedine pobudol niekoľko dní.

Iná vec je tá, že Izrael odmietol Spasiteľa a tým sa otvorili dvere pohanom. Stará zmluva toto predpokladala a prorokovala o tom, že Božie meno sa bude na celej zemi velebiť. Spása teda nemala zostať len v lone malého národa. Po Kristovom ukrižovaní sa situácia mení a spása je otvorená celému svetu. Židia strácajú onedlho chrám, Jeruzalem, sú rozohnaní po celom svete, končia sa obete ako to predpovedal prorok Daniel. Tu už neplatí toto mlčanie Krista, tu už je Boh milostivý celému svetu:

Lebo On (Kristus) je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno (židov a pohanov) a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, Ef 2:14

Samozrejme toto spojenie je možné len v Kristovi. Aj keď dnes sa vynašli teológie od výmyslu sveta, dokonca že Izrael bude inak spasený ako my pohania – nedajme sa pomýliť. Všetci ľudia budú spasení len skrze Krista:

Nie je ani Žid ani Grék (Grék – rozumej Pohan), nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. Gal 3:28

V 25 verši táto žena padá k nohám Ježiša a s plačom a vierou prosí. Toto je stav beznádeje, keď niekomu padneme k nohám a prosíme. Kresťania kľakajú na svoje kolená a myslia pritom na svoje zásluhy – aha ako kľačím pred Bohom – krivým okom potom tento človek hľadí na toho, kto pri spoločnej modlitbe nekľačí a v srdci ho odsudzuje. Ale táto osoba je pokrytec, ktorý si myslí, že sa za svoj skutok sa páči Pánovi.

Postoj tejto pohanskej ženy je iný ako pokrytectvo v kostoloch. Ona je v beznádeji a preto kľaká a padá pred Ježišom. Táto kanaánka môže byť napokon šťastná čo aj je, lebo Ježiš ju nesužoval dlho a neskúšal dlhý čas jej vieru. Spomeňme si na iný prípad – Annu, matku proroka Samuela, ktorá padala v plači na kolená v chráme a Boh bol ticho veľmi dlhú dobu. Anna nemohla mať deti, a aby toho nebolo málo, sužovala ju žena – písmo o nej hovorí – sokyňa, ktorá ju pokorovala zato, že je neplodná:

Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek (Anna) išla do domu Hospodinovho, táto (sokyňa) ju tak sužovala, že (Anna) plakávala a nejedávala. 1Sam 1:7

Pán Ježiš akoby videl Annu v podobe tejto pohanky:

Anna, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala. 1Sam 1:10

Anna mala omylného kňaz Éliho, ktorý si myslel že je opitá, preto tam tak plače pred Pánom:

Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú. Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva. 1Sam 1:12-14

Našťastie Ježiš je kňazom, ktorý pozná naše srdce a vidí do neho, pozná slabosti, pocity, starosti a nie je ako kňaz ľudský. Kňazi ktorí sú dnes v cirkvách, vám do srdci nevidia a ich pomoc je veľká bieda. Ale my nemáme kňaza, ktorý by bol slabým človekom, my máme kňaza Krista, ktorý vidí do nášho srdca vie pomôcť.

Veď nemáme Veľkňaza (Krista), ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Hebr 4:15

No Pán Ježiš veľmi kruto naložil tejto žene v 26 verši:

On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. Mt 15:26

Túto ženu porovnáva náš Pán so psom. Je to veľmi kruté od Neho, ale On vie čo robí. Chlieb o ktorom Ježiš hovorí, nie je pozemský chlieb, ale chlieb spasenia. Spasenie bolo zasľúbené Abrahámovi a jeho potomstvu – tak to židia chápali celé generácie. Ale nová zmluva si všimla jedného zvratu v tomto zasľúbení, ktorý akoby bol zahmlený vykladačom písma – spasenie bolo zasľúbené Abrahámovi a jeho potomkovi – jednotné číslo. Pavol ako znalec písma to objavuje a zmieňuje sa o tom vo svojom verši:

A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. Gal 3:16

Pán Ježiš ťažkým kalibrom odvracia prosbu tejto ženy, vlastne ju uvádza do beznádeje. Berie jej všetko! Napriek tomu Marek lepšie osvecuje tento rozhovor keď píše:

Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. Mk 7:27

Tento verš vrhá iné svetlo do tohto príbehu. Najprv nech sa nasýtia deti a potom pohania, ktorí deťmi nie sú. Ježiš ale i tak odmieta vyzdravenie pre pohanku, lebo má uzdraviť len Izrael a to nielen fyzicky, ale hlavne duchovne tak, že sníme z nich hriechy. Pán tvrdo oponuje proti akejkoľvek pomoci. Ak toto vezmeme z pohľadu vyvolenia tak vieme, že Boh dáva vieru:

Ježiš povedal: Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jn 6:44

Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho. Jn 6:37

Celý tento príbeh sa javí tak, že by sme mali obdivovať túto pohanku za jej vieru. Ale pravda je taká, že Boh všetko toto pripravil, aby nám ukázal svoju zvrchovanosť. Boh dal do srdca tejto ženy vytrvalosť, znášanie opovrhovania nielen od Ježiša, ale aj od učeníkov, ktorí chcú, aby ju Ježiš odohnal. Je to akoby ping pong medzi Ježišom ktorý odmieta túto ženu a Bohom, ktorý v jej srdci udržuje vytrvalosť ale aj múdrosť.

Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha. Prís 2:6

A skutočne. Táto jednoduchá pohanská žena, odpovedá s takou múdrosťou, že by zatienila aj najväčších učencov z radov Izraelitov. Ona sa pokoruje a uznáva, že Boh dal židom zasľúbenia, uznáva Abrahámovo potomstvo, dokonca sa pokoruje na úroveň malého psa, ktorý stojí pod stolom a čaká, čo spadne zo stola pánov. Preto jej odpoveď zaskočila aj samého Ježiša pretože ten vedel, že to má od Otca.

Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Mt 15:27

Pán Ježiš je nadšený a preto jej hovorí:

Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu. Mt 15:28

Tejto žene dal Boh do srdca vieru v Božieho Syna a ona sa nevzdáva, bojuje, plače, prosí, narieka a hlavne verí. Niektorí ľudia prichádzajú k Bohu a nedostáva sa im náležitej pozornosti. Zdá sa im, že Boh sa o nich nestará, že im nedáva milosti, akoby boli bez Neho, akoby neexistoval. Tak časom odpadnú od viery a povedia, že Boh neexistuje, že skúšali všetko možné, aby ich Boh zahrnul priazňou, ale On iba mlčal.

Mnohí ľudia sa sťažujú, že ich Boh nemiluje. Ak si zadáte do vyhľadávača – Boh ma nemiluje – nájdete hromadu odkazov ľudí, ktorí takto o Bohu neprávom uvažujú. Boh mlčí a oni si myslia, že Boh o nich nemá záujem. Táto žena je vzorom všetkým tým, ktorí takto zmýšľajú – ona sa nevzdáva a bojuje. Ona dobre vie, že Ježiš má moc uzdraviť človeka a preto neprestáva si vyprosovať uzdravenie.

Tak aj my musíme pristupovať k trónu milosti. Nie tak, že konáme skutky na skutky a potom sa utešujeme, že aj Boh je z nás šťastný, keď sme v kolotoči akýchsi zásluh. Ale my musíme konať to, čo konala táto žena. Neustále prosiť a prosiť o milosť, lebo Boh má v moci vykonať čokoľvek, vrátane nášho spasenia!

Boh nikdy neodmietne volanie človeka. Problém je v tom, že je to človek, ktorý nevolá dostatočne k Bohu. Chodí ku nemu s naučenými modlitbami a nepokoruje sa pred ním. Nazdáva sa, že keď sa pomodlil ruženec či litánie, že tým uspokojil Boha, ale to nie je nič iného, iba ľudský klam. Človek má prísť k Bohu ako k priateľovi, ale aj ako k tomu, ktorý má moc vykonať čokoľvek. Nič nemať v rukách a prísť pred Boha so skrúšeným srdcom, ťaživým problémom, ako hriešnik, ktorý poznal svoj hriech a chce ho očistiť Kristovou krvou, utešiť sa Bohom, vložiť na Neho svoje problémy a starosti.

Viera od Pána získa všetko. Ak je človek v núdzi a pristúpi k trónu Božiemu so skrúšeným srdcom, dostane o čo žiada. Ale to nemusí byť hneď, ako aj tu vidíme, že Ježiš zadržiava svoju moc, ktorú však napokon uplatní.

Boh má milosť pre každého kto si o ňu žiada a neexistuje prípad, ktorého by sa neujal, keď žiadateľ na Neho naliehal. Musíme byť ako Jób ktorý hovorí:

Nech ma (Boh) aj zabije, iné nečakám, len svoje cesty chcem obhajovať pred Ním. Jób 13:15

Preto sa neboj malý človek, že by ťa Boh opustil ak ku Nemu voláš, že by bol vzdialený, aj keď je dlhý čas ticho. Nezúfaj a mocne volaj, lebo si to ty, kto opúšťa Boha a nie naopak. Krič čo ti sily stačia a ver, že keď ho budeš vzývať, nevyjdeš nadarmo:

Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú opravdivo. Plní želania tým, ktorí sa Ho boja, počuje ich volanie a pomáha im. Hospodin chráni všetkých, ktorí Ho milujú, vyhladzuje však všetkých bezbožných. Ústa mi budú ohlasovať chválu Hospodinovu, nech každé telo dobrorečí Jeho svätému menu na večné veky. Ž 145:18-21