Po prijatí odpustenia od samotného Boha skrze spásonosný kríž a vyliatu krv nášho Pána Ježiša Krista (klikni článok), ktorá nás očistila od všetkých neprávostí, prichádza kresťan k tomu, že začína chápať svoju pozíciu vo svete a to pozíciu dediča kráľovstva nebeského, syna Boha otca (klikni článok).

Toto nám nie je dané iba na potechu, ale aj na veľkú zodpovednosť pred Bohom. Už nemôžeme žiť ako deti temnoty, ale ako deti svetla. Preto sa pripravme na boj, ktorý nás bude teraz sprevádzať počas celého života. Musíme sa stať svetlami v tomto svete. Ak sa pozrieme na kresťanstvo tohto veku, je to kresťanstvo temnoty. Kresťania sa prispôsobili svetu a tak sa nedajú od sveta odlíšiť. Sú takí istí ako svet, konajú tie isté skutky ako svet, užívajú si rovnako sveta, ako ľudia pohanskí, ľudia bez Krista.

My sa však musíme pripraviť na boj s temnotou a začať žiť ako milované deti Boha. Preto tento článok bude o svetle – o svetle Krista, ktorý osvietil svet a o nás, ktorý toto svetlo Kristovo máme odrážať.

Kristus je svetlom, je duchovným svetlom, ktoré prišlo do sveta, ale aj do nášho života, ak sme deti Božie:

Ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo. Mt 4:16

Kristus musí byť základ našej viery a preto najprv musíme postaviť Krista ako skalu, ako kameň našej viery a tak potešení, že Pán je prvým ktorý pred nami kráča, sme schopní kráčať tou istou cestou za Ním a stavať na Ňom.

Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Jn 8:12

Ježiš povedal: Ja, svetlo, prišiel som na svet, aby nikto nezostal v tme, kto verí vo mňa. Jn 12:46

My máme toto svetlo odrážať svojim životom, skutkami, hlásaním o tomto svetle ľuďom, ktorí žijú v temnote. Pán nás napomína, aby sme žili ako svetlá.

Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Mt 5:14-16

Písmo nás varuje pred spolčovaním sa s pohanmi. Máme sa ako je to najviac možné od nich oddeliť, zvlášť ak by išlo o otázky viery. Viera v ateizmus, evolúciu, falošné viery a ich praktikozovanie, sú krajne nebezpečné. Týmto ľuďom máme povedať evanjelium a ak ho neprijmú, je lepšie sa ich strániť.

Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán. 2Kor 6:14-18

My sme v prvom rade deťmi Boha, Boh je náš Otec. On sám prebýva v nás, len nesmieme prijímať názory sveta, polemizovať so svetom a jeho vierami. Máme pevne stáť na viere v Krista Pána a o ničom inom sa nebaviť, nič iné neprijímať, všetko ostatné razom odmietať.

My sme svätí, sme svätým ľudom Božím. Slovo svätý neznamená že má niekto svätožiaru nad hlavou, ale jeho preklad znamená – oddelený. Svätý – oddelený! Oddelený od sveta, od hriechu, oddelený pre Boha a Jeho službu. Pavol začína takto stať, že sme svätými a preto sa máme takto aj chovať:

Smilstvo však a akúkoľvek nečistou alebo lakomstvo ani len nespomínajte medzi sebou, ako sa patrí na svätých. Ef 5:3

Musíme sa naučiť dobrorečiť, dobre o každom hovoriť, každému priať, nezávidieť, modliť sa za iných ľudí v duchu, aby ich Boh požehnal, ale hlavne aby ich obrátil. Ak sa niekto hnevá a my odpovedáme hnevom, aký máme podiel Božích detí?

Ani mrzkosť nespomínajte, ani bláznivé reči a vtipkovanie – čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie. Ef 5:4

Smilník, ten ktorý hovorieva o sexe, o smilstve, chváli sa ním, vtipkuje na túto tému, nech je nám vzdialený z dosahu. Ak začne hovoriť svoje reči, lepšie je hneď odísť – no máme mu v srdci dobrorečiť, nie ho ohovoriť inde, nie sa na neho sťažovať, ale sa za neho modliť, aby mu Boh dal milosť, lebo on žije v prirodzenom hriechu a nič nevie o svetle, nie je dedičom kráľovstva Božieho.

Lebo vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník, ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom a Božom. Ef 5:5

Podobne nech sa človek nedá zviesť prázdnymi rečami, návodmi ako si zlepšiť život, ako si uľaviť od povinností, dať sa zviesť pohanskými obradmi, vecami, ktoré zázračne pomôžu. Kresťania sa pýtajú – môžem praktikovať jógu, ezoteriku, meditáciu v lotosovom sede, reiki? Tých vecí, ktoré sú vo svete, tých návodov ako si zlepšiť údajne život je nespočet. Všetko toto harašenie však nie je nič iné, ako odpadnutie od Boha k stvorenstvu a spoliehania sa na stvorené veci miesto spoľahnutia sa na Toho, kto všetko stvoril. Tak sa aj dieťa Božie stáva neposlušným synom a dcérou a preto na kresťanov, ktorí sa spoliehajú na veci mimo Boha, prichádza hnev, pretože sú modlármi:

Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Ef 5:6

Preto Pavol hovorí jednu údernú vetu:

Nebuďte teda ich (pohanov) spoluúčastníci. Ef 5:7

Nemajte spoluúčasť na svetských veciach, záležitostiach, poctách, projektoch. Očistiť sa od sveta, od hlúpych svetských zábaviek a žiť v Božej prítomnosti, neustále chodiť s Pánom. Boh nepotrebuje rozpoltených ľudí, ktorí chvíľu s Bohom žijú, potom však na neho zabúdajú v zábavkách tohto sveta. My máme byť svetlom, máme žiť ako deti svetla, v pokore pred Bohom, v tichosti, v radosti, že sme deti Boha.

Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. Ef 5:8

Ak nejaký pohan neustále doráža do človeka, neustále sa chváli aké skutky temnoty koná a nedá sa odbiť, máme ho pokarhať! Ak pokarháte takého človeka a poviete mu pravdu, prestane tieto veci konať proti vám, pocítite razom jeho hnev, bude vás ohovárať a zosmiešňovať. Vy sa ale máte modliť a dobrorečiť, nekonať žiadne protiútoky:

Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde; skúmajte, čo je milé Pánovi, a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich karhajte. Ef 5:9-11

Ak ste deti svetla, už nepatrite svetu, pretože vám sú dané všetky zasľúbenia Boha, ktoré dal Noemu, Abrahámovi, Izraelu, cez Ježiša Krista. Vy ste vlastníkmi zmlúv, ktoré Boh dal ľudstvu a ako vlastníci týchto zmlúv, predsa nebudete konať to, čo konajú neveriaci, ktorý tieto zmluvy nemajú:

Preto pamätajte, že ste kedysi boli pohania podľa tela a neobrezanými vás prezývali takzvaní obrezaní, totiž (obrezaní) ľudskou rukou na tele, a že ste boli v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ef 2:11-12

Vy ste noví ľudia, ľudia zasľúbení Božích, vyvolený ľud. Ako môžete žiť v márnostiach sveta, v pozeraní TV, filmov, hudby, športu, zábaviek, mobilov, počítačov, áut, užívaní si života? Ak tieto veci sú vo svete, majú byť použité iba na oslavu Krista, inak sú to márnosti. Nemôžete žiť ako takí, ktorí pozerajú na svoj blahobyt, na svoje príjmy, na svoje zisky – vy máte v skromnosti a tichosti slúžiť Pánovi s pokorou:

Preto teda hovorím a svedčím v Pánovi: Nežite už viac, ako pohania žijú v márnosti svojej mysle, zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc; oni sa (totiž) v svojej otupenosti oddali výstrednostiam, aby zo ziskuchtivosti páchali všetku nečistotu. Ef 4:17-19

Ak vás opantávajú veci tohto sveta, ak upadáte do hriechov modlárstva, kde sa klaniate výdobytkom týchto časov, pohodliu, užívania si sveta, je to diabol, ktorý vás takto drží a preto musíte proti nemu bojovať:

Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Ef 6:12

Pavlov verš ktorým útočí na Pohanov je ničím oproti tomu, keď týmto istým veršom zaútočime na kresťanov:

Že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. Rim 1:21-23

Ak sa kresťan plní vecami tohto sveta miesto Boha, je na tom milión krát horšie ako pohan, ktorého Boh nebude tak prísne súdiť! Miesto toho, aby kresťan ukázal pohanovi jeho omyl, on sa mu prispôsobí a dokonca si mnohí ospravedlňujú, že to čo konajú, je vo svete predsa normálne! Svet je však v rukách diabla a tak dieťa svetla vlastne hovorí – nebudem slúžiť Bohu, budem slúžiť svetu, teda diablovi, veď všetci tak robia. Ale to je strašný omyl! My sa máme oddeliť v zmýšľaní, v skutkoch, lebo my nie sme v pozícii pohanov, ktorí Boha nepoznajú!

Kresťania sú v pozícii úplne inej. Majú prinášať ovocie z viery – toto sú jediné skutky, ktoré kresťan môže konať. Kresťania sa chcú spasiť skutkami a konajú mnohé veci, modlitby, omše, adorácie, pobožnosti. Boh ale tieto skutky berie ako temnotu!

Boh chce, aby sme boli zaštepení v Kristovi ako ratolesti a prinášali ovocie hodné viery. Kresťan má byť trpezlivý, vytrvalý, za všetko Bohu Otcovi ďakujúci, pretože Boh Otec nás vytrhol zo skutkov temnoty a priviedol nás do kráľovstva svojho Syna:

Aby ste chodili hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v poznaní Boha, všemožne posilňovaní mocou Jeho slávy ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti a radostne ďakujúc Otcovi, ktorý vás hodnými učinil mať účasť na údele svätých v svetle, vytrhol nás z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. Kol 1:10-13

Ako pohania sme boli takíto:

Lebo aj my sme boli kedysi nerozumní [a] neposlušní; blúdili sme a slúžili žiadostiam a rozličným rozkošiam, trávili sme život v zlobe a v závisti; boli sme nenávidení a navzájom sme sa nenávideli. Tít 3:3

Ale toto už na nás nemôže platiť, pretože z milosti sa Boh nad nami zľutoval, nie pre naše skutky, zásluhy, našu prácu, ale podľa svojho milosrdenstva – tak na nás vylial svojho Ducha, znovuzrodil nás a obliekol do uniformy Božieho dieťaťa, dediča kráľovstva:

Ale keď sa zjavila dobrota a láskavosť nášho Spasiteľa Boha k ľuďom, spasil nás NIE pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, ktorého vylial na nás hojne skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života. Tít 3:4-7

Ako môže kresťan konať tie isté skutky ako svet? Ako sa môže kresťan prispôsobovať obyčajom ľudí bez Boha, ktorí nič iné nerobia a nič iné nevyrábajú, jedine veci, ktoré človeku uľavia, ktoré ho zabavia, ktoré mu dajú množstvo pocitov, adrenalínu, zážitkov, vzrušenia? Ale my sme kráľovským ľudom, sme skutočnými kňazmi, v rodinách, v spoločenstvách, ktorí však nekonajú obety, ale slúžia Kristovi, ktorý je jediným kňazom obetujúcim, ktorý sám seba obetoval a tak nás vykúpil.

Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania. 1Pt 2:9-10

Ak niekto hovorí, že je Kristov nasledovník, pritom žije ako svet, je klamár – nie je Kristovým bratom:

A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho, a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Ním a chodíme v tme, klameme a nerobíme, čo je pravda. 1Jn 1:5-6

Spoločenstvo s Kristom máme len vtedy, keď odhodíme všetky skutky tohto sveta, kŕmime sa Božím slovom, Kristovým príkladom, stojíme v rozjímaniach o Ňom, o Slove ktoré nám zanechal, modlíme sa za svet a jeho obrátenie, prijímame všetko čo je nám postavené do cesty, počnúc ťažkosťami končiac darmi, máme spoločenstvo s Kristom. Ale ak na Krista nemyslíme, ale si žijeme v rozkošiach tohto sveta – nemôžeme sa nazývať kresťanmi! Koľko dávaš Bohu a koľko svetu? Jeden film ti vezme hodinu a pol života – dáš toľko isto v ten deň do modlitby, do čítania Písma, do rozjímania? A to bol len film. Kde sú ďalšie zábavky sveta?

Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 1Jn 1:7

Ak ste uverili skutočne v Krista, dobre viete, že ste Božími deťmi. Ak ste deťmi, teraz sa musíte naučiť správať ako deti Boha. Preto tieto články sú pre kresťanov, ktorí pokročili vo viere a dokážu už prijímať tvrdý pokrm. Ak ešte neznesiete tieto karhania, vráťte sa k milosti Božej, k obráteniu, znovuzrodeniu, k utvrdeniu sa vo viere, že ste deti, dedičia a keď budete o tom presvedčení, potom môžete prijímať tieto rady…