Keď prichádza toto čítanie do katolíckych kostolov, aké veľké úľavy a spadnutia ťažkých kameňov ide zo sŕdc katolíkov, ktorí sa usvedčujú, že sú v správnej cirkvi a teda že takto nejako majú zabezpečenú spásu. Pozrime sa dnes na tieto pasáže písma cez cirkevných otcov a Božieho slova…

„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. 16 Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ 17 Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

V prvom rade treba povedať, že táto vec sa netýka spásy ako takej. Skutky Apoštolské a listy Apoštolov, sa absolútne nezaoberajú štruktúrou cirkvi ako niečoho spojeného. Práve naopak – listy sa zaoberajú jednotlivými cirkevnými zbormi akými sú Jeruzalémsky, Galatský, Efezský, Rímsky atď…

Písma jednoznačne hovoria o Kristovi ako o centre celého diania. To čo dorobil človek s Božím slovom nemá obdobu, keď miesto Krista, kvôli ktorému je všetko stvorené a v Ňom všetko existuje, v Ňom sa hýbeme, dýchame a sme – dosadili padlého človeka. Aj keď ranná cirkev nebrala Petra ako pápeža, ale ako biskupa Ríma, pretože každý zbor mal biskupa, neskôr sa robí privilégium z biskupa Ríma, ktorý má byť nad-biskupom celej cirkvi. Vidíme v dejinách a aj dnes, čo to spôsobilo, že ľudia miesto Krista, dali kraľovať padlého hriešneho človeka. Neexistuje hádam viac pochabosti v cirkvi ako v tom, že tento nad-biskup mal právo meniť dokonca učenie. Pápežstvo ukázalo v dejinách čoho je schopné, ako zmenilo učenie cirkvi na nepoznanie od čias Apoštolov. Aký to malo dopad?

Katolícka cirkev odmietla mať nad sebou Krista, ktorý je jedinou právoplatnou hlavou cirkvi, kde cirke je Jeho telom:

Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Ef 4:15

Kristus je hlava, ale katolík pomýlený ľudským učením sa nazdáva, že hlavou cirkvi je pápež.

Odmietnutie Krista ako Pána a hlavy cirkvi, je iba opakovaním dejín cirkvi starozákonného Izraela. Izrael mal kráľa Boha, Hospodin Boh bol ich kráľom a Pánom ale čo Izraelci chceli?

A povedali Saulovi: „Ustanov nám kráľa, nech panuje nad nami, ako je to u všetkých národov!“ 1Sam 8:5

Keď katolícka cirkev začala tvrdo presadzovať pápeža ako hlavu cirkvi, prišiel hnev Boží na cirkev. Zlé učenia, pohanstvo, rozkoly, odpad od pravej viery, modlárstvo, pád do pohanstva a bájok, tak je tomu podnes. Cirkev urobila to, čo urobili Izraelskí – ustanovme si človeka – kráľa nad cirkvou – čím odmietla mať Krista nad cirkvou. Samuel reaguje na to zle, nepáči sa mu, čo Izraelskí žiadajú a pýta sa Boha v modlitbe, čo konať. Boh odpovedá:

„Vypočuj hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi. 1Sam 8:7

Ako Izraelskí opovrhli Bohom aby nad nimi panoval, tak cirkev opovrhla Kristom aby nad nimi panoval. Tamtí si žiadali kráľa, títo si žiadali pápeža. Boh povedal – opovrhli Mnou? Dobre – dám im po čom ich srdce túži!

Samuel im hovorí: A keď budete v ten deň stenať pre kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten deň nevyslyší.“ 1Sam 8:18

Pozrime sa do cirkvi počas celých dejín. Toto Boh neadresuje iba Izraelcom, že pod kráľmi budú stenať – on to adresuje aj novozákonnej cirkvi – budete stenať pod pápežmi a JA vás nevyslyším! Katolíci plačú, čo sa po koncile udialo, akí liberálni pápeži nastúpili, ako dnešný pápež František rúca posledné zbytky katolíckej cirkvi, ktorá je blízko zániku. Boh cirkev nevyslyší – hovorí Jeho Sväté slovo!

Ale inak tomu nebolo v histórii, kde pápeži boli ťažkou prekážkou k pravej viere, k milosti a k evanjeliu, ako ho hlásali apoštoli. Boh ukazuje Izraelu, aké ťažké bremeno je byť pod zlými kráľmi, ktorých bola väčšina. Rovnako v katolíckej cirkvi bola väčšina zlých pápežov, ktorým nezáležalo na viere a spasení svojich ovečiek, ale si upevňovali svetskú moc a postavenie. A katolíci si myslia, že Boh je na strane pápežov – absolútne nie.

Pán mal svojich pár vyvolených pápežov, akými boli vyvolení kráľi starozmluvnej cirkvi Izraela, napríklad – Dávid, či Šalamún, aj keď ten na konci života zblúdil k modlárstvu – ale väčšinou ostatných kráľov bolo zlých, uctievali modly, iné viery, baalov, aštarty, pohanskú bohyňu ktorá sa volá – kráľovná nebies.

Aby sme porozumeli rozhovoru Petra s Pánom, musíme ísť do výkladov rannej cirkvi, ktorá nebola zaťažená pápežmi. Augustín bol rovnako biskupom, ako bol biskupom ten, kto bol zvolený v Ríme za biskupa, i keď tlaky v cirkvi boli od počiatku k tomu, aby Rím vládol nad celou cirkvou.

Všetky ranné výklady otcov viery hovoria o tom, že Peter vyznal Krista, ako Mesiáša, ako Syna Božieho.

„Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“

Pán mu akoby odpovedal – dobre si povedal, Peter a v tom mu zvratom akoby odpovedal – Ty si Peter (kameň), ale ja sám na sebe (skale) postavím cirkev a brány pekelné ju nepremôžu.

Aby sme podopreli túto vetu, je v plnom kontexte so svätým písmom, ale my sa pozrime na výroky otcov viery a na preklady. Dnes Rím má komisiu na preklad Písma a tá dobre vie, že Hieronym preložil mnohé veci nesprávne, dokonca také, na ktorých sa postavilo celé učenie cirkvi. Hieronym preložil túto stať takto:

…tu es Petrus et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam…

Petros (Petrus) v latinčine znamená kamienok, malý kameň, alebo malá skalka. Petra znamená – skala. Petros je mužský rod, Petra je ženský rod. Hieronym to preložil tak, že Ježiš povedal Petrovi – ty si skalka, kamienok – ale Ja na SKALE postavím svoju cirkev. Inak povedané – sám na SEBE postavím Cirkev!

Ešte väčší problém vzniká vtedy, ak nepoužijeme Hieronymov preklad, ale doslovný Aramejský jazyk, v ktorom sa bavili Ježiš a Peter a to potom vyzerá takto:

Ježiš akoby povedal – Ty si síce Peter, ale ja na skale postavím cirkev! V slovenčine by sme to mohli vyjadriť takto ohľadom iného predmetu rozhovoru – povedzme stavby domu a znelo by to takto:

Ty si Peter, ale ja zajtra postavím nový dom.

Problém celej tejto pasáže je v preklade, ale aby sme tu nevymýšľali novoty, pozrime sa do cirkevných otcov. Origenes hovorí o tom, že každý kresťan ak vierou prijal Krista, sa stáva Petrom! To neznamená, že Peter mal nejakú vyššiu výsadu, ale Pán cez Petra hovorí ku každému kresťanovi. Toto je chápanie rannej cirkvi. Pozrime ako to Origenes napísal:

“A ak sme rovnako ako Peter povedali: ,,Ty si Kristus, Syn živého Boha.” Nie tak, že nám to krv a telo zjavilo, ale svetlo od Otca v nebesiach, ktorý ožiarilo naše srdce, stali sme sa Petrom, a tiež nám by mohlo byť povedané: ,,Ty si Peter,”atď. (Tu vidíme, ako ranná cirkev brala Božie vyvolenie – ak Boh dal svetlo – nie ak si prijal svojou vierou a svojim úsilím spásu).

Pretože kameňom je každý učeník Kristov, z ktorého sa napili tí, ktorý sa napili duchovnej skaly, ktorá ich nasledovala, a na každej tejto skale je vybudované každé slovo cirkvi, a podľa toho aj občiansky poriadok; pretože v každom dokonalom (pozn. svätom), tí, čo majú kombináciu slov, skutkov a myšlienok, ktoré napĺňajú blahoslavenstvá, je Cirkev budovaná Bohom.

Ale ak predpokladáte, že iba na jednom Petrovi je celá Cirkev vybudovaná Bohom, čo by ste potom povedali o Jánovi, synovi hromu, alebo o každom z Apoštolovi? Máme si odvážiť tvrdiť, že špeciálne proti Petrovi brány podsvetia neobstoja, ale obstoja proti ostatným z apoštolov a Svätým? Netýka sa snáď predchádzajúci výrok: ,,brány pekelné ju nepremôžu,” všetkých a v tomto prípade každého z nich (pozn. z apoštolov)?

A to isté výrok: ,,na tej skale vybudujem svoju cirkev?” Sú kľúče od kráľovstva nebeského dané Pánom iba Petrovi, a žiadny z ďalších požehnaných ich už je nedostane? Ale ak je to tak – a tebe dám kľúče kráľovstva nebeského, obyčajný sľub aj ostatným, tak potom prečo by nemali byť aj všetky veci, ktoré boli predtým spomínané, a aj tie, ktoré sú adresované Petrovi, tiež všeobecné pre ostatných?

Preto v tejto časti sa zdajú byť slová adresované iba Petrovi ,,čokoľvek zviažeš na zemi, bude už zviazané v nebi,”atď; ale v Jánovom Evanjeliu dal Spasiteľ Ducha Svätého dýchnutím na učeníkov a povedal: ,,Prijmite Ducha Svätého,”atď. A ak Mu toto ktokoľvek povie, nie však na základe svojho tela a krvi, ale tak, že mu to vyjaví Otec v nebesiach, získa veci, ktoré boli v Evanjeliu prisľúbené Petrovi, avšak, ako Duch Evanjelia učí, každému, kto sa stane tým, kým bol aj Peter.

Toto zasľúbenie ktoré Kristus dáva Petrovi, platí na každého kresťana! Každý kresťan je kameňom v cirkvi, každý kresťan je učeníkom Pána, každý kresťan dostal kľúče od nebeskej brány aby si otvoril, každý kresťan čo zviaže na zemi, bude zviazané v nebi, každý kresťan ak odpustí človeku, Boh odpustí človeku, ako aj Pán sa modlil za tých, ktorí ho pribíjali na kríž, aby im nebol zarátaný ich hriech. Ale prečo to vykladať podľa pravdy Písma, keď je lepšie zo svojich oviec urobiť hlúpe ustráchané tvory, kde sa Petrovo privilégium, vzťahuje na úzku skupinu ľudí, dokonca na jedného človeka pyramídy zvanej katolícka cirkev. Tento systém využíva slobodomurárstvo

Biskup Augustín tiež zhŕňa učenie o Petrovi podobne ako Origenes. Aj keď na počiatku sa stotožňoval s výkladom úzkej skupiny ľudí, neskôr pochopil od Boha pravý význam tejto pasáže.

“V pasáži tejto knihy som povedal o apoštolovi Petrovi:” Na ňom ako na skale bola vybudovaná cirkev “. Ale ja viem, že som neskôr často vysvetľoval to, čo Pán povedal: “Ty si Peter a ja na tejto skale postavím svoju cirkev!” Je potrebné chápať, že cirkev je postavená na Ňom (Kristovi), s ktorým hovoril Peter: “Ty si Kristus, Syn živého Boha”, a tak Peter je nazvaný po tejto skale a reprezentuje človeka Cirkvi postaveného na Na túto skalu, ktorá dostala kľúče nebeského kráľovstva. “Preto mu bolo povedané, že si Peter nie však – ty si skala. Ale skala bola Kristus v tomto vyznaní, ako tvrdí celá cirkev, Šimon bol nazývaný Petrom. “(The Retractions, 1: 20: 1)

Podobne hovorí Cyprián – každý kto vyzná – Ty si Kristus, obdržal to isté čo Peter – blahoslavený si Jano, Fero, Jožo, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale Otec na nebesiach a takto dostáva kresťan rovnaké zasľúbenia, ako dostal Peter! Tu nejde o jednotlivca Petra, ale o Jeho vyznanie, ktorým sa každý kresťan prezentuje ako ten, kto v Krista ako skalu uveril. A v tom je práve ten celý háčik, že katolíci neveria v Krista ako skalu, ako základný kameň a hlavu cirkvi a preto sa na nich nevzťahuje zasľúbenie, ktoré Pán dal Petrovi. Oni veria v Petra ako v skalu, čo je nepochopením Božieho slova.

Napokon oveľa neskôr tvrdí Ján Zlatoústy to isté a dáva protiotázku:

„Petr, Jakub a Jan boli ako prví povolaní a držali prvenstvo medzi učeníkmi. “ (Komentář k epištole Galatským, kap 1, str. 3). Ako teda môže mať Peter prvenstvo medzi apoštolmi?

Ale poďme do samotného slova Božieho, aby sme pochopili postavenie Petra a nezmerateľné postavenie Krista. Každý kresťan je duchovným kameňom, ktorá sa volá cirkev:

A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 1Pt 2:5

My máme byť tiež kameňmi cirkvi, ako živé duchovné kamene. Ale jediným kameňom a jedinou skalou je Kristus. V prvom rade – celá biblia ako je veľká a obšírna, hovorí o Kristovi a len o Kristovi. Všetky verše smerujú ku Kristovi a všetky pasáže a knihy ukazujú na Krista. Akonáhle začneme ukazovať miesto Krista na človeka – v tomto prípade na Petra, alebo jedna odnoš kresťanstva ukazuje na antikrista z Daniela miesto toho, aby ukazoval na Krista – sme mimo slovo Boha ktoré hovorí:

Ježiš hovorí: Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Jn 5:39

Vidíme ako sa cirkevní otcovia odvolávali na Písmo, lebo Origenes cituje starozákonný text, kde ukazuje na Krista, ako na skalu:

Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. 1Kor 10:1-4

Kristus je život, Kristus je všetko, On je pokrmom aj vodou z ktorej sa dá piť. Akonáhle prevedieme tieto veci na padlého človeka, v našom prípade na Petra a budeme sa ku nemu utiekať, namiesto Spasiteľa, čo sa deje dnes bežne, blúdime. Vidíme to v správach a na obrazovkách, ako sa ľudia túžia dotknúť pápeža, čo predošlých pápežov, takého Jána Pavla II.? Ale oni dostali túto funkciu nezaslúžene a neoprávnene, lebo je iba jedna skala, jeden zdroj vody ktorá uhasí smäd a tou je Kristus:

A Duch i nevesta volajú: „Príď!“ Aj ten, čo počúva, nech volá: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života. Zjv 22:17

Kristus je skala, Kristus je prameň, Kráľ Kráľov, Pán Pánov, Hlava Cirkvi, uholný kameň, základný kameň cirkvi, Spasiteľ, Vykupiteľ, Sudca, Stvoriteľ a takto by sme mohli ísť ďalej – preto Písma o Ňom hovoria ako o centre všetkého.

Ľudia však Krista prehliadli a vytvorili si modly ľudské, vytvorili si pápežstvo, pritom sa nazdávali, že je to Bohu milé, že to sám Kristus ustanovil, čo nie je pravda. Kristus je všetkým, On je svetlom našej viery a prameňom viery, života, šťastia, slobody, spásy. Kto však pije z Krista, aj z neho samotného budú tiecť pramene živej vody. Každý kresťan má túto výsadu rovnako, ako každý kresťan ktorý vyzná – Ty si Kristus – mu Pán odvetí – Ty si Martin, Jana, Marcela a raduj sa, lebo ti Boh zjavil kto Ja som – to je privilégium, lebo ja som Alfa a Omega, počiatok i koniec, som prvý a posledný, som nielen kameňom a skalou cirkvi, ale ja som Hlavou cirkvi a vy ste moje telo. Rovnako ako bol telom Peter.

Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Jn 4:13-14

Kristus je kameňom, ktorý zničil starý systém otroctva, staré ríše, Rímsku ríšu, predelil dejiny – pred Kristom a po Kristovi. Tento kameň Kristus, zničil kráľovstvá ktoré stáli na hlinených nohách, zasiahol veľkú mocnú sochu – všetky kráľovstvá a ríše zeme – a stal sa vrchom – základom cirkvi – ktorá zaplnila celú zem.

Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň (Kristus), zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň (Kristus) však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem. Dan 2:34-35

Boh je skala a je rúhaním povedať, že by existovala iná skala ako je Boh!

Kto je ako ja, nech stojí a nech volá, nech to oznámi, nech mi to predloží! Kto zvestúva oddávna budúcnosť? – A to, čo má prísť, nech nám oznámia! Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly (ukazuje Boha na seba), nijakého nepoznám.“ Iz 44:7-8

Boh ustanovil, že kladie na Sione kameň – Krista, v ktorého ľudia uveria, nebudú zahanbení.

Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! Iz 28:16

Židia zavrhli Krista a dnes katolícka cirkev zavrhla pravú vieru v Krista, nahradila ju vierou k viditeľným veciam, materiálnym veciam, k ľudským nástupcom Krista, ale to slúži na jej pád. Preto Písmo píše:

Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom. A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. Sk 4:11-12

Keď človek vidí tie harašenia okolo pápežov, ktorí boli rovnako hriešni a zlí, ako každý iný človek, plní pýchy a povýšenosti, uznávaní, uctievaní, a ako im lahodilo také postavenie, potrebuje studenú sprchu aby vytriezvel. Nie pápeži, ale Kristus je základ a okrem neho neexistuje iný základ:

Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. 1Kor 3:11

Táto celá téma sa vzťahuje na správne chápanie cirkvi podľa písiem. K tomu sa bližšie dostaneme v biblických učeniach. Mnohí ľudia sa nazdávajú, že je rúhaním kritizovať pápeža, lebo on je druhý Kristus. Takto to mnohí skutočne chápu a v minulosti ľudia aj skutočne verili, že pápež je stelesnením Krista. Bránenie viery je námaha a práca, za ktorú nikto nedostane ani zaplatené, skôr sa na jeho hlavu zrnie žeravé uhlie…

Preto dnes stačí toľko, čo sa napísalo…

Amen…