Všetko ľudské, všetko čo je vytvorené človekom, čaká pád a smrť. Veľké ríše sa rozpadli, výrobky ľudských rúk sa v mori času rozpadávajú. Mocné pyramídy, kde medzi dva kamene sa nedal vtisnúť papier, sa dnes menia na prach, v južnej Amerike sa z nich stávajú už iba kopce.

Inak tomu nie je ani so slovom. Všetky ľudské slová pominú, nebudú mať žiadnu hodnotu. Židia si vymysleli tradíciu, učenie ľudské, ktoré nemá hodnotu, silu a stálosť. Niekoľko storočí takéto učenie prežije, ale časom upadne do zabudnutia. Inak tomu nie je ani v cirkvách, kde sa spoliehajú na učenie ľudí, miesto toho, aby sa spoliehali na učenie Boha a Jeho slova.

Peter vo svojom liste hovorí:

Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet, ale slovo Pánovo zostáva naveky. A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium. 1Pt 1:24-25

Toľko ľudských učení o Kristovi, toľko kníh, toľko encyklík, toľko výkladov po ľudsky, toľko zbytočných kázní, ktoré nemali ako podklad slovo Boha – všetko to uschne a už aj uschlo ako tráva, je to ako opršaný kvet – ale slovo Pána zostáva naveky!

Prečo sa kŕmiť slovom človeka, keď je tu Slovo Večné?! Prečo si ľudia vytvárajú svoje ľudské učenia a podania? Odpoveď je v samotnom Písme – neznesú Božie slovo a preto je to Boh, ktorý musí dať človeku múdrosť, aby toto slovo pochopil. A tak sa opäť a znovu dostávame k zvrchovanosti Boha, k jadru pravej viery, že je to On, kto všetko riadi a všetko usmerňuje, podľa svojho plánu ktorý má od počiatku sveta. Pozrime sa do Daniela, kto pochopí slovo Boha? Študovaný učenec, kňaz ktorý prejde seminárom, kazateľ ktorý sa snaží zaujať ľudí vtipnými príbehmi?

A Boh dal týmto štyrom mladíkom učenlivosť a chápavosť pre každé písmo a múdrosť. Dan 1:17

Je to Boh a zase Boh, kto dáva učenlivosť a chápavosť pre Písma a múdrosť. Šalamún si žiadal od Boha múdrosť a dostal ju. On ju sám od seba nemal. Písmo je veľmi mocné a Boh dáva múdrosť človeku, ktorý do Písma často chodí a študuje. Nie je však zárukou múdrosti to, že človek chodí do biblie, ale zárukou múdrosti je Boh, že otvára slepé oči tým, ktorí úprimne písma čítajú a hľadajú. Je to Bohu milé, keď človek chodí do písma a Boh mu aj otvára oči. Prečo cirkvi zblúdili počas storočí? Pretože prestali chodiť do písma! Ich viera sa neopierala o slovo Boha, ktoré nikdy nepominie, ich viera stála na nejasných znameniach, zjaveniach, ľudských podaniach, ľudskej múdrosti, ktorá viacmenej odporovala písmam, aj keď sa zdala múdra. Aj taoizmus je na prvé počutie múdry, dá sa v ňom nájsť veľa poučeného – ale je v ňom aj veľa bludov a nepoznanie Boha a Jeho slova.

Žalmista hovorí o sebe, že celá múdrosť je v Božom slove, ale nielen v ňom samotnom, ale aj v dodržiavaní tohto slova, v poslušnosti Pána cez Jeho slovo. Ak človek rozjíma nad slovom Božím, riadi svoje kroky týmto spôsobom, Boh mu dáva múdrosť a on prevyšuje ľudí vysoko vzdelaných, ľudí s vysokým IQ, starcov, ktorí prežili svoj život a majú skúsenosti. Mladík môže starcov prevýšiť, ak postavil svoj život na Božom slove:

Svojimi príkazmi robíš ma múdrejším nad mojich nepriateľov; ony sú moje naveky. Rozumnejší som ako všetci moji učitelia; lebo Tvoje svedectvá sú mojím premýšľaním. Som rozvážnejší ako starci, lebo zachovávam Tvoje rozkazy. Od každej zlej cesty zdržiavam si nohy, aby som Tvoje slovo dodržal. Ž 119:98-101

V knihe kráľov väčšinou čítame o kráľoch zlých a neverných. Ale prichádza na trón kráľ Uzzija, ktorý má iba 16 rokov, je však poučený svojim otcom Amacjom, ktorý tiež veril v Boha, vštepil vieru synovi a preto sa mu darí.

Uzzija mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jecholjá z Jeruzalema. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil jeho otec Amacja. Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej. Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech. 2Krn 26:2-5

Vidíme aj v tomto verši – kým hľadal Hospodina Boha, Boh mu prial úspech. Hľadať Boha sa dá len cez Jeho slovo. Mnohí ľudia bažia a túžia po zjaveniach. Myslia si, že tieto zjavenia sú od Boha, ale Boh po smrti posledného Apoštola, už na svet neposiela prorokov. Boh si vzbudzuje ľudí v cirkvi, ktorí sa držia Jeho slova a im dáva múdrosť. Naopak – ľudí ktorí sa nedržali slova Božieho, Boh zavrhol, i keď im ponechal múdrosť ľudskú, ktorou oklamali v učení mnohých ľudí a celé generácie v cirkvi, ich múdrosť ale odporovala evanjeliu. Učenie spásy zo skutkov je jednou z mnohých katastróf, ktoré sa v cirkvách objavili.

Slovo ktoré je zapísané v biblii, sa musí naplniť a nestratí sa ani jedno slovo. My nevieme mnohé slová rozlúštiť, mnohé príbehy nedokážeme správne vyložiť a preto je mnoho pohľadov na ten ktorý príbeh – ale to neznamená, že nepríde deň, kedy nám sám Boh nevyloží čo myslel týmto proroctvom, čo myslel týmto veršom.

Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Mt 5:17-18

Pán Ježiš hovorí o tých, ktorí si vymysleli vlastné výklady a z nich plynúce vlastné podania písma a vlastné ľudské učenia, že sú bludári:

Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. Mt 22:29

Prečo sú bludári? Lebo nepoznajú Písma a tým pádom ani moc Boha. Boh napísal svoju knihu, kde On je absolútne zvrchovaným a určil dejiny, ktoré prebiehajú podľa jeho scenára. Ľudia vo svojej hlúposti sa nazdávajú, že môžu prekaziť Bohom nalinkovanú budúcnosť. Boh počíta z ich rozhodnutiami, rátal s nimi už pred stvorením sveta a preto ich zapasoval do svojej knihy. Prečo nemohli židia Ježiša zajať v chráme?

Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma! Mk 14:49

Pán Ježiš karhá Petra, ktorý usekol ucho sluhovi veľkňaza, keď Ježiša zajímali. Ježiš vyčítal Petrovi čo vykonal, ale v pláne Boha tento Petrov čin bol vopred poznaný. Boha nič, nikto, nemôže prekvapiť! Akonáhle by Boha prekvapilo nejaké rozhodnutie človeka, alebo parlamentu, alebo nejakej prírodnej katastrofy a potom by musel ,,hasiť” – nebol by vševedúci! Katechizmy cirkví hovoria o vševedúcom Bohu, pritom neveria že všetko Boh naplánoval. Preto Ježiš karhá Petra:

Ale ako by sa potom naplnili Písma, že sa to musí tak stať? Mt 26:54

Vari sa nemalo naplniť Písmo, kde si hádžu o Ježišov odev? Alebo že Judáš Ježiša zradí, že sa rozpŕchnu učeníci keď Ho zajmú?

Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy Ho všetci učeníci opustili a utiekli. Mt 26:56

Preto je múdrosť chodiť denno denne do Božieho slova a modliť sa spolu s týmto slovom. Modliť sa za osvietenie pochopiť slovo Boha. V katolíckej cirkvi sa po koncile vyzýva k tomu, aby sa čítalo slovo Božie, ale sa vtesnáva do ľudských učení. Pred koncilom bola situácia ešte horšia, pretože sa Božie slovo nečítalo takmer vôbec. Aj dnes takzvaní tradiční katolíci, ktorí sa držia učenia spred koncilu, sa boja Božieho slova. Toto slovo totiž rozbíja ľudské viery a náboženstvá a preto je to logické, že sa neštuduje do hĺbky.

Preto cirkev mala dlhé roky nariadené, že sa nesmie čítať iný preklad len katolícky a aj to s poznámkami, ktoré vtesnávali Božie slovo do cirkevných mantinelov viery. Prečo sú dnes katolíci hluchí na slovo Božie, neveria mu a nečítajú ho? Pretože stratili múdrosť, ktorú slovo Božie obsahuje a Boh múdrosť dáva tým, ktorí sa Jeho slovom denne kŕmia. Upadli do ľudských učení, predpisov a nariadení a poklad nechali zakopaný v zemi.

No inak tomu nie je ani u protestantov, ktorí sa síce kŕmia slovom Boha, ale sa nedržia zdravých náuk cirkvi, ktorá mnohé veci v minulosti správne učila, ako napríklad Trojjedinnosť Boha. Ich viera je v senzácii, v získavaní chariziem, chcú bľabotať jazykmi – chcú byť jednoducho extravagantní.

Božie slovo treba študovať v tichosti, za zatvorenými dverami, v pokore a modlitbe. Mnohí študujú Božie slovo s skupinách, kde každý povie to, čo mu prečítané slovo hovorí. Toto je absolútne zlý prístup. Božie slovo je dnes už vyložené cirkvou, ktorá išla od Pavla, rannú cirkev, Augustína, cez reformáciu a mnohých mužov viery až podnes. Tá zdravá línia Pavlovského učenia, sa zachovala len vo veľmi úzkej skupine. Prečo? Lebo je to Boh, kto to tak určil.

Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo. Ž 119:89

Tí ktorí s jednoduchosťou pristupujú k Božiemu, sa Boh priznáva a potešuje ich. Ale každý to pozná zo svojej skúsenosti, že keď prídu dni, keď človek nemá čas na Slovo Boha, alebo iba útržkovo číta toto Slovo, nie je sám s Bohom pri čítaní, ale číta to niekde počas cesty autobusom, alebo v nejakej čakárni – ovocie neprichádza. I keď aj takto sa dá Božie Slovo študovať a Boh už urobí čo má cez svoje Slovo, rozjímať v tichosti a skrytosti pred svetom o písmach, to je to veľké požehnanie ktoré Boh človek daruje…