Pavel píše v liste Rimanom 4,5:

„Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v Toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera započíta za spravodlivosť.”

Dávaj pozor na slová: „Kto ospravedlňuje bezbožného.”

Pre mňa sú to zvláštne slová. Nežasneš nad tým, že je niečo také v Biblii?

Poznám ľudí, ktorí nemajú radi posolstvo o kríži a vyčítajú Bohu, že zachraňuje zlých a prijíma hriešnikov. V našom texte sa otvorene hovorí, že je to tak. Boh sa sám označuje za Toho, „kto ospravedlňuje bezbožného”. Ospravedlňuje nespravodlivých, odpúšťa hodným trestu a venuje svoju priazeň tým, ktorí toho nie sú hodní.

Možno si myslíš, že spása je pre dobrých ľudí, Božia milosť pre čistých a svätých, ktorí sú bez hriechu. Predstavoval si si, že Boh ťa odmení, ak budeš vynikajúcim človekom. Pretože nie si hodný, myslíš si, že nemáš žiadnu možnosť dosiahnuť Božiu priazeň. Nie si prekvapený, že tu stojí: „Ktorý ospravedlňuje bezbožného”? Mňa to udivuje. Hoci dobre poznám veľkolepú Božiu milosť, neprestávam nad tým žasnúť. Je to jednoducho neuveriteľné, že svätý Boh ospravedlňuje nesvätého človeka.

Sami radi zdôrazňujeme, akí sme vzácni a myslíme si, že na nás musí byť niečo dobré. Pána Boha však neoklameme. On vie, že na nás nie je nič dobré. V Písme svätom čítame:

„Nieto spravodlivého, niet ani jedného” (Rim 3, 10). „Všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho” (Iz 64, 5).

Pán Ježiš prišiel na svet, aby nás urobil spravodlivými.

Čestný obhajca si vždy želá, aby obhájil nevinného a zbavil ho obžaloby, ak bola proti nemu falošne vznesená. Každý zástupca by mal zjednávať právo nevinnému. Nemal by zakrývať vinníka. Zázrak ospravedlniť vinníka môže urobiť len Pán Boh. On je neobmedzený Pán, ktorého spravodlivosť nemá hraníc a vie, že na zemi nie je človek, ktorý je bez hriechu. Preto vo svojej moci a vo svojej nádhernej a nevýslovnej láske ospravedlňuje bezbožného. Pán Boh našiel prostriedok a cestu, aby bezbožný mohol pred Ním obstáť.

Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov! To je niečo prekvapujúce. Tí, ktorí to s radosťou zakúsili, žasnú nad tým. Pre mňa je to dodnes ten najväčší div, že Boh ospravedlnil práve mňa! Cítim, že bez všemocnej Božej lásky som celkom nehodný, skazený a hriešny. Verím, že som ospravedlnený skrze Pána Ježiša Krista a že som Božím dieťaťom a spoludedičom Kristovým. Aj keď som patril k najhriešnejším ľuďom, stal som sa milovaným dieťaťom. Kto by nad tým nežasol?

Všimni si, prosím, aké je evanjelium potrebné pre teba a pre mňa. Boh ospravedlňuje bezbožných a môže ospravedlniť aj teba. Ak ešte nie si obrátený, žil si doteraz bez Boha, bol si opakom bohabojného, tak si bol a si bezbožný. Nenavštevoval si bohoslužby, ale pohŕdal si Božím dňom, Božím domom a slovom – to dokazuje, že si bezbožný. Možno si spochybňoval Božiu existenciu a otvorene si to aj vyslovoval. Žiješ na tejto krásnej zemi, ktorá je plná znakov Božej prítomnosti a po celú dobu si zatváral oči pred jasnými dôkazmi Jeho moci. Žiješ, akoby nebolo Boha, a veľmi rád by si dokázal, že On skutočne nie je. Už si si dávno zvykol na tento stav a Pána Boha nie je možné nájsť v tvojom živote. Keď ťa teda nazvú bezbožným, je to práve také priliehavé, ako keď sa o mori povie, že je slané.

Možno si iný, ako som to práve znázornil. Zúčastňoval si sa pravidelne cirkevných podujatí, ale tvoje srdce nebolo pri tom; v skutočnosti si bol bezbožný. Hoci si sa stále znova stretával s Božím ľudom, nestretol si Boha samého. Spieval si spoločne v cirkevnom spevokole, ale neoslavoval si Pána svojím srdcom. Žil si bez toho, aby si vo svojom srdci niesol nejakú stopu Božej lásky, alebo že by si dbal na Božie prikázania. Potom patríš práve ty k ľuďom, pre ktorých platí toto radostné posolstvo, že Boh „ospravedlňuje bezbožného”. Je to úžasné, ako sa toto posolstvo hodí pre teba. Veľmi by som chcel, aby si prijal toto evanjelium!

Ak si chápavý a rozumný človek, musíš si všimnúť mimoriadnu Božiu milosť, ktorá sa stará o ľudí, ako si ty a priznáš: „Keď On ospravedlňuje bezbožných, prečo nie aj mňa, a to teraz hneď?”

Božia spása musí platiť tým, ktorí si ju nezaslúžia a nie sú na ňu pripravení. Je pochopiteľné, že sa táto myšlienka nachádza v Biblii. Lebo len tí potrebujú byť ospravedlnení, ktorí nemajú vlastnú spravodlivosť. Ten, kto je dokonale spravodlivý, nepotrebuje ospravedlnenie. Ak si myslíš, že si dobre plníš svoje povinnosti a že nebo ti má byť zaviazané vďakou, že nepotrebuješ Spasiteľa a Jeho milosť, že vlastne nepotrebuješ ospravedlnenie, potom sa ti táto správa bude zdať nudná a nezaujímavá.

Ak si skutočne taký sebavedomý a pyšný, potom ma na okamih počúvaj. Istotne zahynieš, tak ako že žiješ. Ty spravodlivý človeče, ktorý si si svoju spravodlivosť vydobyl sám, buď si podvedený, alebo si podvodník. Lebo Biblia nemôže klamať, hovorí celkom jasne: „Nieto spravodlivého, niet ani jedného” (Rim 3, 10).

Samospravodlivým nemôžem hlásať evanjelium – Ježiš Kristus neprišiel volať spravodlivých, oni by k Nemu predsa neprišli! Prosím ťa, aby si tak dlho skúmal svoju vlastnú spravodlivosť, až spoznáš, aký je to klam. Nemá ani spolovice také trvanie ako pavučina. Vzdaj sa ho a utekaj od neho!

Milý čitateľ, len takí ľudia potrebujú ospravedlnenie, ktorí sami pred sebou nie sú spravodliví. Pre tých je niečo pripravené, ktorých Kristus ospravedlní pred Božou súdnou stolicou. Spoľahni sa na to, že Pán Ježiš učinil všetko, čo bolo potrebné! Ospravedlniť toho, kto už je spravodlivý, to nie je úloha pre Boha – to by bola práca pre blázna. Ospravedlniť však bezbožného, to je dielo pre bezmedznú lásku a milosť. Ospravedlniť bezbožných – to je div, ktorý je hodný Boha.

Keby bol na svete taký lekár, ktorý by mal vynikajúce lieky, ku komu by sme ho poslali? K úplne zdravým, ktorým absolútne nič nechýba? Určite nie! Keby sme ho zaviedli tam, kde nie sú žiadni chorí, cítil by sa tam zbytočný. „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí” (Mt 9, 12).

Je jasné, že tie veľkolepé lieky milosti a vykúpenia sú len pre takých, ktorých duše sú choré? Nemôžu byť určené pre zdravých, lebo pre tých by boli bez úžitku. Ak cítiš, že si duchovne chorý, tvoj Lekár je už tu. Ak ťa tvoje hriechy celkom zničili, tak si to práve ty, pre ktorého je pripravené spasenie. Boh lásky mal na zreteli práve ľudí ako si ty, keď sa rozhodol dať ti milosť.

Predstav si, že by sa nejaký veľkomyseľný muž rozhodol odpustiť dlh všetkým svojim dlžníkom. Týkalo by sa to prirodzene iba tých, ktorí mu niečo dlhujú. Jeden by mu dlhoval tisíc funtov, iný päťdesiat. Každý by potreboval len potvrdiť svoj dlhopis a bol by oslobodený od záväzku. Ale ani ten veľkodušný muž by nemohol odpustiť dlh tomu, kto mu nič nedlhoval. Ani Božia všemohúcnosť nemôže odpustiť, kde nie je žiadny hriech. Milosť platí len vinníkom. Odpustenie je len pre hriešnikov. Bolo by bláznivé povedať, že sa má odpustiť tým, ktorí nepotrebujú odpustenie a že len tým sa má prepáčiť, ktorí neurobili nič nesprávne.

Myslíš, že musíš zahynúť pretože si hriešnik? Práve naopak, práve preto môžeš byť zachránený! Pretože sa spoznávaš ako hriešnik, chcel by som ťa povzbudiť, aby si veril, že milosť je určená pre teba. Jeden z našich básnikov sa odvážil povedať.

Hriešnik je niečo svätého; Svätý Duch ho tým robí.

Je to pravda, že Pán Ježiš hľadá a spasí to, čo je stratené. Svojou obeťou zmieril skutočných hriešnikov s Bohom. Vždy sa veľmi teším, keď stretnem ľudí, ktorí sa nazývajú „biednymi hriešnikmi” nielen preto, že je to vo zvyku. Rád by som sa aj celú noc rozprával s tým, kto sa úprimne považuje za hriešnika. Náš Pán Ježiš nezomrel za hriechy, ktoré si namýšľame. Krv Jeho srdca bola vyliata, aby zmyla tmavé škvrny, ktoré nemôže odstrániť žiadny iný prostriedok. Ježiš Kristus prišiel pre toho, kto je čierny od hriechov.

Raz kázal jeden evanjelista na text: „Sekera je už priložená na korene stromov” (Mt 3, 10). Jeden z jeho poslucháčov mu na konci povedal: „Človek by si mohol myslieť, že ste hovorili ku zločincom. Toto ste mali kázať v okresnom väzení.” „Ó, nie,” odpovedal rečník, „vo väzení by som nekázal na tento text, ale na slovo: Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov” (ITim 1, 15). Tak je to, lebo zákon je tu pre samospravodlivých, aby sa pokorili. Evanjelium platí zase pre stratených, aby už nemuseli dlhšie zúfať.

Ak si myslíš, že nie si stratený, čo potom chceš so Spasiteľom? Má ísť pastier za tými, ktorí chcú ísť sami? Má gazdiná zametať svoj dom a hľadať mince, ktoré jej nevypadli z peňaženky? Medicína je tu predsa pre chorých, vzkriesenie pre mŕtvych, odpustenie pre vinníkov, oslobodenie pre poviazaných a len slepým môže byť darované svetlo očí.

Existencia Spasiteľa, Jeho smrť na kríži a radostné posolstvo o odpustení má zmysel preto, že ľudia sú vinní a zaslúžili si odsúdenie. Hriešnik je príčina, pre ktorú existuje evanjelium. Ak si nehodný a zaslúžil by si si peklo a trest, potom je evanjelium tebe určené, pripravené a zvestované: „Boh ospravedlňuje bezbožných.”

Rád by som toto celkom vysvetlil. Dúfam, že sa mi to už trochu podarilo. Nech je však toto posolstvo akokoľvek jasné, len Pán Boh môže spôsobiť, že ho človek skutočne pochopí a prijme. Bohom prebudený človek sa najprv čuduje, že je tu naozaj záchrana pre neho strateného a hriešneho. Myslí si, že sa musí kajať, aby ju dosiahol, že pokánie je časťou spasenia. Hovorí: „Ale ja musím byť taký a taký” – to áno, ale má byť taký a stať sa takým v dôsledku záchrany. Spasenie mu je darované skôr, ako vykázal nejaké výsledky zo spasenia. Je mu udelené už vtedy, keď pre neho platí len označenie: bezbožný. Ničím iným nie je, keď k nemu prichádza Božie evanjelium, aby ho ospravedlnilo.

Preto prosím všetkých, ktorí nemajú na sebe nič dobré, ktorí sa boja, že sa nemôžu absolútne ničím preukázať, čo by ich mohlo Bohu odporučiť, aby pevne verili, že náš milostivý Boh je schopný a ochotný ich prijať bez akéhokoľvek odporučenia a zásluh a okamžite im odpustiť. Nie preto, že sú dobrí, ale preto, že On je dobrý. Pán Boh necháva svietiť slnko na zlých práve tak ako na dobrých. Dáva úrodné časy, dážď a svit slnka aj najbezbožnejším národom. Ba aj Sodoma mala Jeho slnko a Gomora Jeho rosu.

Milý čitateľ, Božia milosť presahuje naše chápanie. Ako je vysoko nebo nad zemou, tak vysoko sú Božie myšlienky nad našimi myšlienkami. V Ňom je odpustenie. Pán Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zachránil hriešnika. Omilostenie je tu pre vinníkov.

Nepokúšaj sa okrášliť a urobiť sa iným, akým skutočne si, ale poď taký, aký si k Tomu, ktorý ospravedlňuje bezbožných!

Raz maľoval jeden umelec časť mesta. Chcel na obraz pojať vtedy dobre známe postavy mesta. Bol to napríklad zametač ulíc, neučesaný, roztrhaný a špinavý, ktorého dobre poznali všetci obyvatelia. Maliar mu jedného dňa povedal: „Dobre ti zaplatím, ak prídeš ku mne a necháš sa namaľovať.” Na druhé ráno sa zametač objavil, ale maliar ho musel poslať preč, pretože si umyl svoju tvár, učesal sa a obliekol si nedeľné šaty. Bol potrebný len ako žobrák, nie upravený.

Pán Boh ťa prijme vtedy, keď prídeš ako hriešnik. Nečakaj, kým sa polepšíš, ale poď hneď a nechaj sa zachrániť. „Boh ospravedlňuje bezbožných” – toto zasľúbenie platí aj pre teba, v tejto chvíli, tam, kde sa teraz nachádzaš.

Poď vo svojom všednom odeve! Poď k svojmu nebeskému Otcovi so všetkými svojimi hriechmi a hriešnosťou. Poď k Pánu Ježišovi taký, aký si, malomocný, špinavý, nahý, neschopný žiť ani zomrieť. Poď, aj keď patríš k vyvrheľom ľudstva, aj keď už možno len čakáš na smrť. Poď aj keby ťa ťažilo zúfalstvo. Poď a pros Pána Ježiša, aby ospravedlnil ešte jedného bezbožného. On to urobí! Lebo Božia milosť je tu pre takých ľudí, ako si ty.

Už to mocnejšie ani neviem vyjadriť. Pán Boh si sám dáva ten milostiplný titul: „Ten, ktorý ospravedlňuje bezbožných.” Ospravedlňuje tých, ktorí sú bezbožní a stará sa o nich. Nie je to úžasné posolstvo pre teba?