5 Lebo nie anjelom podriadil Boh budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš? 7 Menším od anjelov si Ho načas učinil, slávou a cťou si Ho ovenčil, 8 všetko si Mu poddal pod nohy. Keď Mu teda všetko poddal, nenechal nič, čo by Mu bolo nepoddané. Teraz, pravda, nevidíme, že Mu je všetko poddané. 9 Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou. Lebo pre milosť Božiu musel okúsiť smrť za všetkých. 10 Tak sa totiž patrilo Jemu, kvôli ktorému je všetko a skrze ktorého je všetko, aby po privedení mnohých synov do slávy aj Pôvodcu ich spasenia za cenu utrpení urobil dokonalým. Hebr 2:5-10

Toho čosi málo menším od anjelov učineného vidíme Ježiša

Žalm 8, ktorý je citovaný v dnešnom čítaní, vyjadruje bázeň, úžas a uctievanie Boha, Všemohúceho Stvoriteľa obrovského vesmíru. Tento žalm dýcha zbožnou úctou a chválou Boha, ktorý si všíma človeka.

Pán Ježiš hovorí, že celé Písma svedčia o Ňom. Ak čítame útržok zo žalmu 8, vidíme tam dvojaké videnie. Žalmista píše o človeku, ktorému dal Boh mnohé privilégiá – ale ak sa pozrieme na tento žalm z pohľadu Ježiša, akoby tento žalm svedčil len o ňom. Pozorne čítajme:

Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? O niečo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy: Všetky ovce i voly, aj poľnú zver, nebeské vtáctvo, morské ryby, i to, čo chodí morskými cestami. Ž 8:5-9

Aké krásne je slovo Boha, kde využije aj nadanie žalmistu ktorý opisuje samého seba, zároveň sa to vzťahuje na Ježiša Krista: Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy.

Vráťme sa k listu. Keď Boh stvoril Adama, učinil ho pánom nad všetkými tvormi žijúcimi na zemi.

Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. Gn 1:26-27

Adam túto výsadu stratil kvôli svojmu hriechu a nemal žiadnu moc odčiniť kliatbu vyslovenú nad zemou.

A Adamovi riekol Boh: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. Gn 3:17-19

Ježiš bol učinený čosi málo menším od anjelov (verš 7). Toto všetko je obrátené pre tých, ktorí patria Kristovi. Boh si nevyvolil anjelov, aby vládli nad budúcim svetom (novým nebom a novou zemou), ale človeka (verše 5-8).

Budeme panovať spolu s Pánom Ježišom.

Ak s Ním (Kristom) znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať; ak (Ho) zaprieme, aj On zaprie nás. 2Tim 2:12

Budú Mu (kresťania) hľadieť na tvár a Jeho meno bude na ich čelách. Noc už nebude, nebudú potrebovať svetlo sviece, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov. Zjv 22:4-5

Toto je jeden z dôvodov, prečo je naše spasenie „také veľké”. Aké nádherné je, že Boh nielen zachraňuje biednych, hriešnych mužov a ženy, ale ich aj privádza do svojej slávnej rodiny a povyšuje ich nad anjelov!

Ešte úžasnejší je spôsob, ktorý si Boh zvolil pre naše spasenie. Pán Ježiš opustil nebeskú slávu, aby bol učinený čosi málo menším od anjelov (verš 9) – inými slovami, stal sa človekom, vzal na seba ľudské telo, aby trpel a zomrel za hriešnikov. Okúsil smrť vtom najhroznejšom zmysle, pretože poznal odlúčenosť od Boha Otca. Vzal kalich utrpenia a vypil ho celý, vrátane jeho trpkých usadenín, aby sme my mohli mať kalich požehnania.

Či kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, nie je spoločenstvom krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je spoločenstvom tela Kristovho? 1Kor 10:16

Zomrel v hrozných úzkostiach volajúc, Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil? (Marek 15:34), aby sme my mohli poznať zmierenie a pokoj s Bohom. Toto vykonal, aby nás priviedol do slávy a naplnil náš údel – panovať s Ním nad všetkým. Hallelujah! Aký Spasiteľ! On je hoden našej lásky, oddanosti a radostnej poslušnosti Jeho svätej vôli.

Upozornenie: Slová „za každého okúsil smrť” (verš 9) neznamenajú, že Ježiš zomrel, aby spasil všetkých, alebo že všetci budú spasení. Autorom spasenia je len pre tých mnoho synov, ktorých dovedie do slávy (verš 10).