Problémom dnešného kresťanstva ako celku je to, že človek odsunul Boha niekam do úzadia, ako niekoho nepotrebného. Zvrchovanosť Boha a Jeho slávu a moc, dal človek na druhú koľaj. Ja som si to začal uvedomovať potom, ako som mal raz mailovú komunikáciu s istým kňazom, ktorý velebil slobodnú vôľu človeka do neba. Čím viac vyzdvihujeme slobodnú vôľu človeka, tým hlbšie potápame Božiu zvrchovanosť. Pravda je však taká, že Božia zvrchovaná vôľa číni vo svete 100% a ľudská vôľa 0 %. Aj keď človek nie je stroj na baterky, všetko čo vykoná, všetko čo sa chystá vykonať, čo si zmyslí a vyberie, predchádza dávno predtým Božia zvrchovaná vôľa! Boh nikdy nie je zaskočený rozhodnutím človeka, nie je nič, čo by Boha dostalo do úzkych. Božia vôľa predchádza každé ľudské rozhodnutie a výber. Boží plán je alfou a omegou, je to plán ktorý sa musí naplniť a preto vidíme v biblii často takéto slová – stalo sa tak preto, lebo sa museli naplniť písma. Boh nielenže určil dejiny, on niektoré časti dejín aj vyjavuje cez svoje slovo, ktoré je v Písmach zapísané. Pozrime sa na slobodnú vôľu v čase, kedy cirkev po reformácii krásne učila o Božej zvrchovanosti, podobne ako cirkev ranná, tiež tu sú odvolávky na Augustína. Kiež by sa dnes opäť vrátili tieto myšlienky do cirkví a denominácií, lebo dnes iba málo zborov tieto pravdy učí, vyznáva a aplikuje v živote…

O slobodnej vôli človeka…

1. O tejto veci, ktorá často dala v cirkvi vznik mnohým sporom, to učíme, že je treba uvážiť tri okolnosti, alebo stavy človeka. Najprv: aký bol človek pred Pádom? totiž spravodlivý a slobodný, ktorý mohol i v dobru zotrvať i ku zlu sa prikloniť; priklonil sa však ku zlému a zaplietol ako seba, tak celé ľudské pokolenie do hriechu a smrti, ako sme predtým povedali.

2. Potom je treba uvážiť, aký bol človek po Páde? I keď človek nestratil rozumnosť a nebola mu odobratá vôľa, a ani sa nepremenil práve v kameň, alebo peň: predsa oné schopnosti v človeku tak sa zmenili a oslabli, že nie sú už viac schopné na to, načo boli spôsobilé pred pádom. Myseľ sa totiž zatemnila a zo slobodnej vôle stala sa otrocká vôľa. Lebo hriechu slúži nie nechtiac ale chtiac. Zaiste chcením to nazývame, nie nechcením.

3. Preto, čo sa týka zla, alebo hriechu: človek k nemu nebýva donútený od Boha, alebo od satana, ale zlo koná z vlastnej vôle a v tomto ohľade má naprosto slobodnú vôľu. Ak potom často pozorujeme, že Boh prekazí človeku prevedenie najhorších skutkov a úmyslov, aby nedosiahli svojho cieľa: tým Boh neuberá človeku slobody v zlu, ale mocou svojou predchádza to, čo si človek ináč slobodne predsavzal. Tak i bratia Jozefa slobodne pojali úmysel, že Jozefa zabijú, ale to nemôžu urobiť, lebo inak sa zdalo Božej rade.

4. Čo sa týka dobra a cností: rozum ľudský sám zo seba nesúdi správne o božských veciach. Evanjelické a apoštolské písmo totiž od každého z nás, ktorí chceme byť spasení, vyžaduje znovuzrodenie; nakoľko prvé narodenie z Adama nič nám neprospieva k spáse. Apoštol Pavol hovorí:

Telesný človek neuznáva veci Ducha Božieho« (1Kor 2,14).

Inde berie v pochybnosť, že by sme sami boli schopný vymyslieť niečo dobrého:

On (Boh) nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. 2Kor 3:6

Vieme však, že vodcom vôle je rozum, alebo úmysel; keď však vodca (rozum) je slepý: je jasné, kam sa dostane i vôľa; preto, kým človek sa znovu nenarodí, nemá nijakú slobodnú vôľu k dobru, ani nijakú silu vykonať dobro. Pán takto hovorí v evanjeliu:

Vpravde, vpravde hovorím vám: Ktokoľvek hreší, je otrokom hriechu (Ján 8,34).

A podľa apoštola Pavla telesné zmýšľanie je nepriateľom Božím; lebo nie je podriadené zákonu Božiemu, ba ani nemôže byť:

Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Rim 8:7

5. Ďalej pokračujúc to hovoríme, že v padlom človeku je určité chápanie pozemských vecí. Lebo Boh z milosrdenstva svojho ponechal mu totiž schopnosti, avšak ani zďaleka nedosahujú k oným, ktoré mal pred pádom. Boh prikazuje cvičiť schopnosti a zároveň pridáva dary a tiež prospech. A je zrejmé, že vo všetkých odvetviach umenia nedosiahneme prospechu bez Božieho požehnania. Písmo sväté zaiste všetky umenia od Boha odvodzuje.

Hľa, povolal som podľa mena Becáléla syna Úriho, syna Chúrovho z kmeňa Júdovho, a naplnil som ho Duchom Božím, múdrosťou i chápavosťou a zručnosťou v každej práci, aby vymýšľal návrhy na spracovanie zlata, striebra a bronzu, na brúsenie osadzovaných drahokamov, na vyrezávanie dreva a vôbec na vykonanie všetkých prác. Ex 31:2-5

Veď i pohania pripisovali pôvod umení bohom, ako ich vynálezcom.

6. Konečne viďme, či znovuzrodení majú slobodnú vôľu, ale do akej miery? Pri znovuzrodení Duch svätý osvecuje rozum, aby pochopil tajomstvá a vôľu, ale operuje tiež schopnosťami, aby rozum dobrovoľne chcel a tiež konať mohol. Keby sme sa toho vzdali, zapreli by sme kresťanskú slobodu a zaviedli zákonné otroctvo. Ale i Boh tak hovorí skrze proroka:

Dám svoj zákon do ich vnútorností a napíšem ho na ich srdce. (Jer 31,33).

I Pán to hovorí v evanjeliu: Ak Syn vás oslobodí, vpravde slobodní budete (Ján 8,36).

Pavol zas to hovorí: Veď vám sa dostalo tej milosti pre Krista: nielen v neho veriť, ale i pre neho trpieť (Fil 1,29). Ďalej:

Som tiež presvedčený, že ten, ktorý vo vás začal dobré dielo, dokoná ho až ku dňu Krista Ježiša (Fil l,6); a opäť:

Veď Boh sám pôsobí vo vás i vôľu i čin pre dobré rozhodnutie. (Fil 2,13).

7. Pritom však učíme, že je treba dbať dvoch vecí; po prvé to, že znovuzrodení pri voľbe a konaní dobra nie len trpne, ale i činne sa chovajú. Lebo Boh, im ponúka, aby sami konali to, čo konajú. Správne pripomína k tomu Augustín, že Boh sa nazýva naším pomocníkom. Nemôže byť však spomožené, iba tomu, kto niečo robí. Manichejci zbavili človeka všetkej činorodosti a pokladali ho sťaby za kameň alebo peň.

8. Po druhé učíme to, že v znovuzrodených ostáva slabosť. Lebo totiž prebýva v nás hriech a v znovuzrodených telo bojuje proti duchu, až do konca nášho života: preto nemôžu znovuzrodení celkom dokonale vykonať to, čo si predsavzali. Toto potvrdzuje apoštol Pavol:

Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Rim 7:18-20

Podľa toho naša slobodná vôľa je slabá preto, že v nás až do konca života dačo zostáva zo starého Adama a vrodenej ľudskej porušenosti. Pretože však sily telesnosti a zbytky starého človeka nie sú tak účinné, aby celkom udusili pôsobenie Ducha: preto nazývame veriacich slobodnými, ale predsa tak, aby svoju slabosť poznávali a so slobodnou vôľou sa nijako nehonosili. Lebo veriaci musia vždy mať na mysli to, čo toľkokrát pripomína Augustín z apoštola:

Čo máš, čo by si nebol dostal? A keď si dostal, prečo sa chváliš, ako keby si nebol dostal? (1Kor 4,7).

K tomu pristupuje to, že nie hneď sa splňuje to, čo sme si predsavzali, lebo výsledok vecí spočíva v rukách Boha. Preto prosí Pavol Pána, aby mu dal šťastne vykonať cestu:

Veď Boh, ktorému slúžim svojím duchom zvesťou evanjelia Jeho Syna, je mi svedkom, ako neprestajne spomínam na vás vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi konečne z vôle Božej nepodarilo prísť k vám. Rim 1:9-10

Tak tedy už i z tej príčiny je slabá slobodná vôľa.

9. Ostatne, nikto nezapiera, že vo vonkajších veciach i znovuzrodení i neznovuzrodení majú slobodnú vôľu. Lebo človek má s ostatnými tvormi (od ktorých nie je nižší) tú spoločnú vlastnosť, že niektoré veci chce, iné nechce; tak môže hovoriť, alebo mlčať, vyjsť z domu, alebo zostať doma, vybrať si farbu, jedlo atď.

Ačkoľvek i v tom vždy treba myslieť na moc Božiu (Jeho zvrchovanosť nad tvorstvom), ktorá spôsobila to, že Balám sa nemohol dostať tam, kde chcel (4Mojž 24) a ani Zachariáš, keď sa vrátil z chrámu, nemohol hovoriť akokoľvek chcel (Lk 1,22).

10. V tejto veci odmietame manichejcov, ktorí popierajú, žeby v dobrom človeku, zo slobodnej vôle bolo povstalo zlo. I pelagiánov odsudzujeme, ktorí hovoria, že zlý človek má dostatočnú slobodnú vôľu na to, aby konal dobré prikázania. Obidvoch vyvracia Písmo sväté, ktoré prvým hovorí:

Boh stvoril človeka spravodlivým (1Mojž 1,27); Druhým potom inde hovorí:

Tedy ak vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní (Jn 8,36).