Božie slovo nás varuje pred opakovaným dopúšťaním sa tých istých hriechov. Často počujete z kazateľníc, že ak sa prehrešíte, vyznajte sa Bohu, On vám hneď ako strojček na kávu odpustí. Vy sa Bohu vyznáte z hriechov, ktorých sa neustále dopúšťate, ale sa z nich nenaprávate. Božie slovo hovorí v takomto prípade o napĺňaní našich hriechov po okraj nádoby Božej trpezlivosti. Ak tá nádoba pretečie, Boh vykoná svoju oprávnenú spravodlivú pomstu.

Vina Amorejcov je veľká pred Bohom, ale ešte nie je dovŕšená až po okraj Jeho svätého hnevu. Preto ich hneď neodsudzuje a nekoná pomstu, ale vo štvrtok pokolení Amorejských sa tak stane:

Až štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov dovŕšená. Gn 15:16

O židoch ktorí odmietli Krista Pána, Pavol napísal, že tým že prekážajú aby sa šírilo evanjelium, dovršujú mieru svojich hriechov. My dnes dobre vieme, že v 70 roku Izrael končí ako územný národ, končí obeta, končí ich chrám, pretože bol rozbitý a nezostal kameň na kameni, ako predpovedal Pán Ježiš. Trvalo vyše 30 rokov od nanebovstúpení Pána, pokiaľ sa naplnil Boží hnev naproti Izraelským, ktorí bránili, aby sa evanjelium šírilo, keď Izrael prenasledoval cirkev a potom prišla skaza.

Rovnako tak upadla katolícka cirkev, ktorá rovnako bránila evanjeliu a jeho šíreniu, prestala ho hlásať, prestala hlásať Ježiša Krista ako Alfu a Omegu celého vykúpenia. Kristus Pán bol odsunutý nabok, nahradený sviatostným systémom spásy, ktorý začal odpočítavať Boží hnev a tak prišla prvá fáza zavŕšenia hnevu Božieho, keď bola cirkev rozdelená reformáciou. Cirkev miesto toho aby sa poučil a vrátila ku Kristovi a Jeho spáse, sa ešte viac zatvrdila vo sviatostnom systéme, čoho dôsledkom je dnes pád do svetáctva a liberalizmu. Ale tu si ešte musíme počkať, možno príde tvrdší záver.

No rovnako dopadli aj protestanti, pretože z prvotného nadšenia znovu-objaveného evanjelia milosti, časom odpadli, vymysleli liberálnejšie a liberálnejšie teológie, ktoré sa viac a viac zameriavali na človeka miesto Boha a ich pád je dnes rovnaký ako u katolíkov.

Preto Pavol Židom ale aj nám adresuje:

(Židia) nám prekážajú zvestovať evanjelium pohanom, aby boli spasení (a robia to preto), aby dovŕšili mieru svojich hriechov. Ale prišiel na nich hnev až do konca. 1Sol 2:16

Tresty na Sodomu a Gomoru neboli nejaké náhle – dovŕšila sa miera Božej trpezlivosti, pretiekol okraj ich ohavností a preto boli tieto mestá zničené. Rovnako pretečie okraj hriechov jedného človeka naproti Bohu, keď človek neustále padá do toho istého hriechu a spadne nenazdajky Boží hnev na hlavu takéhoto človeka. Preto sa Peter odvoláva na príslovia, ktoré hovoria:

Vrátil sa pes ku svojmu vývratku! a: Umyté prasa do blata! 2Pt 2:22

Aj Dávid padol v hriechu, veľmi ťažkého dvojakého hriechu, kde najprv smilnil s Betsabe a potom dal zabiť jej manžela. Ale toto bol hriech jeden, ktorý vyznal, Boh mu odpustil, následok hriechu si však poniesol. Ale čo ak by Dávid ešte raz upadol do takéhoto hriechu smilstva? Napĺňala by sa miera Božieho hnevu naproti nemu.

Preto si dobre uvedomme, že Boh trestá každý jeden hriech. Keď človek neustále padá v tom istom hriechu a neprichádza po ňom náprava, začína sa napĺňať pohár hnevu Božieho a príde rana! Človek zvyknutý hrešiť, padať neustále v tých istých hriechoch, príde do bodu, kedy si povie – takýto už raz som, čo už? A pácha tieto hriechy bez toho, že by ho svedomie drvilo.

Pozrime sa na synov Izraelského kňaza Éliho, aby sme pochopili Boží hnev a jeho napĺňanie. Písmo píše toto:

Synovia Éliho však boli naničhodníci, nebrali ohľad na Hospodina ani na kňazské práva pred ľudom. Keď niekto prinášal obeť a mäso sa už dováralo, prišiel kňazský mládenec s trojzubou vidlicou v ruke a vrazil ju do kotla alebo do hrnca, do misy alebo do nádoby, a všetko, čo vidlica zachytila, vzal kňaz pre seba. Takto robievali celému Izraelu, ktorý prichádzal do Šíla. 1Sam 2:12-14

Miera Božieho hnevu už v tomto čase bola naplnená. Kňaz Éli synom aj dohovára, ale my sa neskôr pozrieme na hriech Éliho, prečo jeho synovia boli takí, akí boli. Písmo píše:

Éli bol už veľmi starý, no počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, ako spávali so ženami, ktoré konali službu pri dverách posvätného stánku. 1Sam 2:22

Tohto kňaza sa to dotýkalo, synovia mu robili hanbu a opovrhovali Bohom. Preto im aj dohovára:

I povedal im: Prečo páchate také veci? Len zlé počúvam o vás od všetkého tohto ľudu. Nie, synovia moji, nie je dobrá povesť, čo počúvam a čo ľud Hospodinov šíri o vás. Keď zhreší človek proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale keď človek zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane? 1Sam 2:23-25

Éli pozná Boha, pozná jeho moc a zvrchovanosť, preto veľmi správne im vykladá mieru ich previnenia. Ale miera jeho synov v tomto čase už bola zavŕšená u Boha a preto čítame prekvapivé zakončenie:

Ale oni neposlúchali hlas svojho otca, lebo Hospodin ich chcel usmrtiť.

Je to prekvapivé zvlášť pre dnešnú dobu. Boh nedal týmto synom už žiadne šance, už im nedal možnosť pokánia, lebo ich chcel zabiť! Boh chce zabiť týchto neposlušných synov a nedáva im ducha pokánia. Toto je Boh! Toto je zvrchovaný Boh! Koľkí z vás sa spovedajú Bohu a myslia si, že Boh mi odpustil, ale on už nepočúva vaše neustále sa opakujúce hriechy, pretože vás chce usmrtiť! Ste nenapraviteľní, Boh vám už pomohol v týchto hriechoch a aj ste sa im vyhýbali, ale zase ste pri nich. Zostáva otázkou Jeho milosti, koľko ešte času vám ponechá na tomto svete.

Poviete si – ó to tak nie je, to je kruté, to je nespravodlivé. Je to veľmi spravodlivé! Ak človek nie je obrátený, ak si chodieva do svojich zborov a kostolíkov, tam sa spovedá a Boh mu nedal pravú vieru, je prirodzené že človek neustále padá do toho istého blata. Ale ak človek obrátený je, ak je Synom Božím, dedičom nebeského kráľovstva a on sa chodí v kráľovských šatoch zašpiniť do blata – čo s takýmto človekom? Pravý kresťan, ktorý dostal dar milosti spásy a predsa upadá do tej istej špiny. Nebavíme sa tu o padnutí do hriechu, ale o padaní do toho istého hriechu neustále a neustále. Písmo nás varuje:

Ktokoľvek pohrdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva musí zomrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti nemu: uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti. Hebr 10:28-29

Toto je veľké varovanie zvlášť pre nás, ktorí sme očistení Kristovou krvou, ale ak ochabneme vo viere, zídeme do sveta a Boh nás nechá upadnúť aj do hriechov a začne sa napĺňať Jeho svätý hnev. Preto je potrebné sa urýchlene navrátiť domov, do modlitieb, Božieho slova a odvrátiť sa od modiel tohto sveta. Pokročme v príbehu ďalej.

Boh nielenže chcel zahubiť týchto dvoch neposlušných synov, on mal v pláne zahubiť aj ich otca. Prečo? Lebo svojich synov viac miloval ako Boha a preto sa títo synovia stali takí zvrhlí a Boha si nevážili. Boli to rozmaznané deti a teraz prichádza ovocie takejto výchovy. Boh cez proroka Élimu hovorí:

Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. 1Sam 2:29

Boh vo svojej zvrchovanosti sa rozhodol, že vykynoží celú vetvu kňaza Éliho, že zanikne jeho rod – rod kňažský. Miesto neho si ustanovil svojho kňaza, budúceho veľkého proroka Samuela, ktorý je ešte malý v tomto čase. Boh hovorí Élimu:

Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža (Samulea), aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. 1Sam 2:31-33

Tu Boh predpovedá, že si ponechá jedného muža Samuela, aby slúžil oltáru. Čo sa však stane synom kňaza Éliho?

Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. 1Sam 2:34

Prejde ešte dlhý čas, keď sa naplní slovo Boha. Izrael bojuje s Filištíncami a prehrá. Filištínci pobili Izrael, a tu prichádza k Élimu posol:

Jeden Benjamínec utiekol z bojiska, a ešte v ten deň prišiel do Šíla. Mal roztrhnuté šaty a na hlave prach. Keď dobehol, Éli sedel práve na stolici pri bráne a pozoroval cestu, lebo srdce sa mu strachovalo o truhlu Božiu. Keď muž prišiel a oznámil to mestu, zakvílilo celé mesto. Keď Éli počul kviľbu, zavolal: Čo je to za hluk? Muž sa poponáhľal a oznámil to Élimu. Éli bol už deväťdesiatosemročný. Oči mal strnulé a nevidel. Ten muž Élimu povedal: Prichádzam z bojiska; dnes som utiekol z bojiska. Nato hovorí on: Čo sa stalo, syn môj! 1Sam 4:12-16

Prichádza čas naplnenia predpovede Boha, ktorý zavrhol synov Éliho dávno pred touto udalosťou:

A posol odpovedal: Izrael uteká pred Filištíncami; ľud utrpel veľkú porážku a obaja tvoji synovia, Chofní a Pinchás, zahynuli; truhla Božia padla za korisť. 1Sam 4:17

Predpoveď je potvrdená! Obaja synovia Éliho padli v boji. Zostáva už len Éli a manželka kňaza Pínchasa, ktorý bol Éliho synom, ktorá je tehotná. Élimu tiež Boh spočítal dni a stalo sa to takto:

Len čo spomenul truhlu Božiu, spadol Éli horeznačky zo stolca do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. On spravoval Izrael štyridsať rokov. 1Sam 4:18

Pinchásová manželka keď toto všetko počula, stalo sa toto:

Jeho nevesta, manželka Pinchásova, bola tehotná, blízko pôrodu; keď počula zvesť, že ukoristili truhlu Božiu a že jej svokor i muž zomreli, skrčila sa a porodila, lebo prišli na ňu bolesti. 1Sam 4:19

Týmto sa zároveň sama zabila, Boh však jej syna ušetril:

Keď umierala, prihovárali sa jej ženy, ktoré stáli nad ňou: Neboj sa, veď si porodila syna. Ale ona neodpovedala, ani si to nepripustila k srdcu. Pomenovala dieťa Ikábódom a povedala: Už je po sláve Izraela; pretože truhla Božia bola ukoristená a zomrel jej svokor i muž. Preto povedala: Už je po sláve Izraela, lebo truhla Božia padla za korisť. 1Sam 4:20-22

Takto sa dovŕšil hnev Boha na Éliho synov, ako aj jeho rodiny.

Spomeňme si ešte v krátkosti na prvého kráľa Saula. Mal počkať na proroka Samuela, aby obetoval Bohu, ale on bol netrpezlivý a obetoval sám. Keď Samuel prišiel, hneď sa na Saula osopil, prečo obetoval Bohu keď to robiť nemal? Samuel mu povedal:

Nerozumne si konal, lebo si nezachoval prikázanie Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dal. Už teraz by bol Hospodin potvrdil tvoje kráľovstvo nad Izraelom na večné veky. No teraz tvoje kráľovstvo neobstojí, Hospodin si už vyhľadal muža podľa svojho srdca a určil ho za vodcu svojho ľudu, pretože si nezachoval, čo ti prikázal Hospodin.  1Sam 13:13-14

Boh si vyhliadol iného kráľa miesto Saula a my dne vieme že tým kráľom bol Dávid. Saul urobil tento hriech, ktorým sa začal napĺňať čaša Božieho hnevu a Boh sa zapálil takým hnevom, že mu odobral kráľovanie. I keď Saul bude ešte dlho panovať nad Izraelom, pre Boha je Saulova cesta už spočítaná. Nemyslime si však, žeby sa Saul vzdal Boha – práve naopak – Boh sa vzdal Saula. Saul sa modlí, je pobožný, stavia Bohu oltár:

A Saul postavil oltár Hospodinovi; bol to prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi.  1Sam 14:35

Ale Boh nepotrebuje oltáre, naše obete, on chce našu poslušnosť! Preto Pán Ježiš hovorí, že kto Ho miluje, bude ho poslúchať!

Prichádza druhá veľká skúška na Saula, keď mu Boh vydá Amalekovcov a on má pobiť všetko živé. Ale Saul tak neurobí a nechá si najlepší dobytok a ušetrí Agaga. Miera Božieho hnevu sa napĺňa a Boh Saulovi oznamuje cez Samuela:

Ľutujem, že som Saula urobil kráľom, lebo sa odvrátil odo mňa a moje slová nesplnil. I rozhorčil sa Samuel a celú noc volal k Hospodinovi o pomoc.  1Sam 15:11

Boh necháva Saula na svoje skazené srdce a on urobí hneď nato hriech samo-modlárstva, keď miesto Bohu, postavil sebe pamätník víťazstva nad Amalekom.

Včasráno Samuel vstal a pobral sa v ústrety Saulovi; vtom oznámili Samuelovi, že Saul šiel na Karmel a tam si postavil pamätník, potom sa obrátil, šiel ďalej a zišiel do Gilgálu.  1Sam 15:12

Samuel Saulovi oznamuje Slovo Boha:

I odpovedal Samuel: Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina? Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.  1Sam 15:22

A teraz pozor – Saul si uvedomil svoj hriech a vyznal svoju vinu!

Nato Saul povedal Samuelovi: Zhrešil som, lebo som prestúpil rozkaz Hospodinov i tvoje slová, keď som sa bál ľudu a poslúchol som jeho hlas. Preto teraz odpusť, prosím, odpusť môj hriech, vráť sa so mnou a budem sa klaňať Hospodinovi.  1Sam 15:24-25

Ale Boh už nemá pre Saula slovo odpustenia!

Ale Samuel povedal Saulovi: Nevrátim sa s tebou, lebo si zavrhol slovo Hospodinovo a teba zavrhol Hospodin, takže nemôžeš byť kráľom v Izraeli. Keď sa Samuel obrátil a odchádzal, zachytil kraj jeho plášťa a ten sa odtrhol. Samuel povedal: Dnes odtrhol Hospodin od teba kráľovstvo Izraela a dal ho tvojmu blížnemu, lepšiemu než si ty. Sláva Izraela nebude klamať ani želieť, lebo nie je človekom, aby niečo musel oželieť.  1Sam 15:26-29

Toto všetko nech je nám napomenutím. Ako ľahko zľahčujeme hriech, ako nepoznáme Boha a jeho spravodlivosť. Nemáme bázeň pred Bohom, pretože táto doba nám z Boha urobila bôžika, modlu, ktorá je láskou, uplakaným starčekom na obláčiku, ktorý prosí ľudí, aby mu uverili. Boh je absolútne zvrchovaný nad svojim stvorením.

Čítajme Písma aby sme spoznali, tohto mocného a silného Boha, ktorý má v rukách každý tlkot nášho srdca. Nepodceňujme Ho a nemyslime si – Boh nevidí, Boh je predsa láska, On odpúšťa kedykoľvek si spomenieme. Ak sa v hriechoch nenaprávame, začnime sa desiť, lebo to môže znamenať to, že nie sme buď obrátení a preto nekonáme z viery, alebo si Boha zľahčujeme, odchádzame od Neho ku svetu a naša viera je potom mizerná, alebo je Boh pre nás len atrakcia, poistka – keby niečo.

Boh ale nenechá náš stav bez odplaty. Viera v sebe nesie nielen ospravedlnenie, očistenie Kristovou krvou – ale aj posväcovanie a ovocie Ducha. Ježiš nás nielenže vykúpil spod hriechov, On nás aj od nich oslobodil. Preto buďme slobodní od hriechu ktorý zväzuje a obráťme sa k Bohu ako takí, ktorí nielenže vyznajú svoj hriech, ale od Boha si žiadajú aj nápravu.

Nech nám je kňaz Éli výstrahou, pretože miloval viac ako Boha svojich synov. Čo my milujeme viac ako Boha? Nielen svoje rodiny, ale aj svoje domy, autá, elektroniku, zábavky. Ak je tomu tak, Boží hnev rastie až príde deň, keď nebude Boh vypočúvať naše prosby a vyznania hriechov, lebo nás bude chcieť zabiť – pre neprávosti, ktorých miera bola dovŕšená…

Autor…