Ospravedlnenie je podivuhodná vec! Keby sme nikdy neprestúpili Božie zákony, nepotrebovali by sme ho. Potom by sme boli spravodliví sami zo seba. Kto po celý svoj život robil to, čo mal a nikdy by neurobil niečo, čo sa nemá, ten je ospravedlnený na základe zákona.

Som si istý, že na teba sa to nehodí, milý čitateľ. Si príliš čestný, aby si predstieral, že si bez hriechu, a preto si odkázaný na to, aby si bol ospravedlnený. Ak by si sa napriek tomu pokúšal ospravedlniť sám, klamal by si len sám seba. Vôbec to neskúšaj! Nestojí to za námahu.

Ak by si prosil svojich blížnych, ktorí ako ty musia zomrieť, aby ťa ospravedlnili, čo môžu urobiť? Za pol pence (anglická minca) ti niektorí vystavia dobré svedectvo, iní ťa budú za tvojim chrbtom ohovárať. Ich úsudok nemá veľkú cenu. Náš text hovorí: „Je to Boh, ktorý ospravedlňuje“ (Rim 8, 33) a to rozhoduje. To je úžasné. Mali by sme o tom rozmýšľať.

Jedine Pán Boh prišiel na myšlienku ospravedlniť vinníkov, hoci otvorene rebelovali proti Bohu, robili stále horšie a vracali sa znova do hriechu. Prestupovali zákon a šliapali po evanjeliu. Odmietali posolstvo milosti a zatvrdzovali sa vo svojej bezbožnosti. Ako im môže odpustiť? Ako môžu byť ospravedlnení? Ich blížni sa ich už vzdali: „Sú to beznádejné prípady.“ Dokonca aj kresťania na nich pozerajú viac s bolesťou ako s nádejou. Ale Boh nie! On, ktorý vo svojej slávnej milosti niektorých z nich vyvolil skôr, ako bol založený svet, neodpočinie, pokiaľ ich neospravedlní a „omilostí v Milovanom“ (Ef 1, 6). Veď je napísané: „A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil“ (Rim 8, 30). Vidíš teda, že sú ľudia, ktorých chce Pán ospravedlniť. Prečo by sme k nim nemali patriť my dvaja?

Nikto, okrem Boha by nikdy neprišiel na myšlienku, aby ma ospravedlnil. (Je to aj pre mňa zázrak.) Nepochybujem o tom, že iným sa milosť stane práve tak zrozumiteľnou. Pozrime sa na Saula z Tarzu. Sršal hnevom a prenasledoval Božích služobníkov. Ako vyhladovaný vlk uvádzal všade baránky a ovce do hrôzy. Boh ho však na ceste do Damasku vrhol na zem, zmenil jeho srdce a ospravedlnil ho. Zakrátko sa stal najväčším zvestovateľom ospravedlnenia skrze vieru, ktoré sám prežil. Pavel sa často divil tomu, že bol ospravedlnený vierou v Ježiša Krista. Veď predtým s rozhodnosťou zastával mienku, že človek je zachránený poslušnosťou zákona. Nikto, okrem Boha by nebol pomyslel na to, aby ospravedlnil takého prenasledovateľa, ako bol Saul. Avšak Boh, Hospodin, je slávny vo svojej milosti.

Aj keby nejaký človek alebo anjel myslel, že ospravedlní bezbožných, nikto iný ako Boh by to nebol mohol aj vykonať. Je vylúčené, aby niekto odpustil urážky, ktoré sa ho netýkajú. Ak ti niekto spôsobil veľké bezprávie, môžeš mu to odpustiť; dúfam, že to robíš. Žiadna tretia osoba však nemôže namiesto teba vysloviť odpustenie. Ak sa stalo bezprávie tebe, musí vyjsť odpúšťajúce slovo od teba. Ak sme hrešili proti Pánu Bohu, môže nám odpustiť len On. Lebo hriech smeruje proti Nemu, tak ako to hovorí Dávid v Žalme 51, 6: „Proti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach.“

Boh, náš veľký veriteľ, nám môže náš dlh odpustiť, ak sa mu to páči. Ak ho On odpustí, je odpustený. Jedine veľký Boh, proti ktorému sme zhrešili, môže hriech odňať. Preto máme ísť k Nemu a prosiť Ho o milosrdenstvo a odpustenie. Kňazom môžeme vyznávať svoje hriechy, ale oni nám ich nemôžu odpustiť. Božie slovo im k tomu nedáva žiadne právo. Aj keby mali poverenie vysloviť v Božom mene odpustenie čo nemajú, bolo by predsa oveľa lepšie ísť prostredníctvom Pána Ježiša Krista k nášmu nebeskému Otcovi a hľadať a nájsť odpustenie u Neho. Toto je tá správna cesta. Nechať sa zastupovať vo veciach viery niekým iným ako Kristom je veľmi riskantné. Ak ide o tvoju dušu, zober veci sám do rúk a neprenechávaj ich iným.

Len Boh môže ospravedlniť bezbožných a len On to môže urobiť dokonale. Hodí naše hriechy za svoj chrbát a vymaže ich. On hovorí: „Vyhľadávať budú hriechy,… ale ich nenájdu“ (Jer 50, 20). Z nekonečnej dobroty, zo žiadneho iného dôvodu, našiel Boh nádhernú cestu, ako tmavé hriechy zabieliť ako sneh a naše prestúpenia vzdialiť od nás tak ďaleko, ako je východ od západu. Hovorí: „Na ich hriech si už nespomeniem“ (Jer 31, 34).

Áno, On pripravuje koniec našim hriechom. Jeden zo starých prorokov volá v údive: „Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť“ (Mich 7, 18).

Teraz nehovoríme o spravodlivosti ani o tom, že Boh zaobchádza s ľuďmi tak, ako si zaslúžia. Ak chceš s Pánom spravodlivosti konať podľa zákona, hrozí ti večný hnev, lebo to si právom zasluhuješ. Nech je pochválené Jeho meno! On nekonal s nami podľa našich hriechov, ale zaobchádza s nami v zmysle slobodnej milosti a nekonečného milosrdenstva. Hovorí: „Uzdravím ich odvrátenie, milovať ich budem dobrovoľne“ (Ozeáš 14, 5). Ver tomu, lebo je to pravda, že veľký Boh môže zaobchádzať s vinníkmi s prebohatým milosrdenstvom. S bezbožnými môže zaobchádzať tak, ako by boli vždy bohabojní.

Čítaj pozorne podobenstvo o stratenom synovi a pozri, ako otec odpustil márnotratnému synovi vracajúcemu sa domov. Prijal ho s toľkou láskou, ako keby sa nikdy neobrátil k otcovskému domu chrbtom. Ako keby sa nikdy nespusti] so smilnicami. Išiel vo svojej láske tak ďaleko, že až starší brat začal reptať. Napriek tomu otec svoju lásku navrátenému synovi neodňal.

Môj brat, nech si sa akokoľvek previnil, keď sa vrátiš domov k svojmu Bohu a Otcovi, On prijme aj teba, ako keby si nikdy neurobil neprávosť. Bude na teba pozerať ako na ospravedlneného a podľa toho bude s tebou zaobchádzať. Čo na to hovoríš?

Rád by som ti celkom objasnil, aká je to veľkolepá vec, že odpustiť nemôže nikto okrem Boha, že len sám Pán to koná. Čítaj výzvu apoštola Pavla: „Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje“ (Rim 8, 33).

Keď Boh človeka ospravedlní, potom je to urobené dobre, správne, spravodlivo a naveky. Nedávno som čítal v jednom článku, ktorý horlil proti evanjeliu a jeho zvestovateľom, že si len namýšľame, že by mohli byť ľuďom odňaté hriechy. My však nezastupujeme len nejakú teóriu, my oboznamujeme so skutočnosťou.

Najveľkolepejšia skutočnosť pod nebom je tá, že Kristus skrze svoju drahocennú krv naozaj odníma hriechy a že Boh, ktorý pre Krista s ľuďmi zaobchádza podľa božského milosrdenstva, odpúšťa vinníkom a ospravedlňuje ich. Nie preto, že v nich objavil alebo si myslí, že nájde nejakú hodnotu, ale podľa bohatstva svojho milosrdenstva, ktoré má základ v Jeho vlastnom srdci. To sme zvestovali, zvestujeme a budeme zvestovať, pokiaľ budeme žiť. „Je to Boh, ktorý ospravedlňuje,“ ktorý ospravedlňuje bezbožných. Nehanbí sa to robiť a my sa nehanbíme hlásať o Ňom iným.

Ospravedlnenie, ktoré pochádza od Boha, musí byť povýšené nad každú pochybnosť. Keď ma oslobodí sudca, kto ma potom môže odsúdiť? Keď ma najvyšší súdny dvor prehlási za spravodlivého, kto ma potom môže obviniť? Ospravedlnenie od Boha, to je postačujúca odpoveď pre svedomie, ktoré sa prebudilo. Skrze ospravedlnenie nám Svätý Duch udeľuje pokoj. Už sa nemusíme báť! Odvolaním sa na ospravedlnenie môžeme odpovedať na rev a posmech satana a bezbožníkov. S ospravedlnením môžeme pokojne zomierať, s ním smelo vstaneme z mŕtvych a predstúpime pred posledný veľký súd.

Milý priateľ, Pán môže vymazať všetky tvoje hriechy. „Ľuďom bude odpustený každý hriech i rúhanie…“ (Mt 12, 31). Ak si až po krk v zločinoch, Pán Boh môže jediným slovom odňať tú špinu a povedať: „Chcem, buď čistý!“ (Mt 8, 3). Pán je veľký v odpustení.

„Verím v hriechov odpustenie,“ vyznávame. Robíš to? Pán ti môže teraz povedať: „Odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 9, 2; Luk 7, 48). Keď to urobíš, nemôže ťa žiadna moc na nebi alebo na zemi alebo pod zemou podozrievať, alebo dokonca ťa vydať hnevu. Nepochybuj o moci Všemohúcej lásky! Vedel by si odpustiť svojmu blížnemu, keby ti tak ukrivdil, ako si ty urazil Pána Boha? Nesmieš však Božie „zrno“ merať svojou mericou. Jeho myšlienky a cesty sú o toľko vyššie od našich, ako je nebo vyššie od zeme.

„Dobre,“ povieš, „bol by to ale veľký div, keby mi Pán odpustil.“ Samozrejme, „veľký div“. Práve preto je pravda, že to urobí, lebo On koná „nevyspytateľne veľké veci“ (Jób 5, 9), ktoré sme neočakávali.

Raz som trpel pod ťarchou svojej viny tak, že som sa cítil celkom biedne. Keď som však počul výzvu: „Obráťte zreteľ ku mne, aby ste boli spasené, všetky končiny zeme, lebo ja som silný Boh, a niet viacej nikoho“ (Iz 45, 22), pozrel som a v okamihu ma Pán ospravedlnil. Pán Ježiš Kristus bol za mňa učinený hriechom, to bol On, ktorého som videl a tento pohľad mi priniesol pokoj.

Keď Izraeliti, ktorí boli na púšti uštipnutí ohnivými hadmi, pozreli na medeného hada, ktorého vztýčil Mojžiš, boli ihneď uzdravení. Aj ja som bol uzdravený, keď som pozrel na ukrižovaného Spasiteľa. Svätý Duch, ktorý mi dal silu veriť, daroval mi aj pokoj skrze vieru. Mal som úplnú istotu odpustenia tak, ako som si bol predtým istý zatratením. Vedel som, že zahyniem, pretože to hovorilo Božie slovo a moje svedomie to potvrdzovalo. Keď ma Pán ospravedlnil, Svätý Duch a svedomie mi darovali istotu. Pán hovorí vo svojom slove: „Kto verí vo mňa, nebude odsúdený“ (Ján 3, 18), a moje svedomie mi potvrdilo, že som uveril a že Boh je spravodlivý, lebo mi odpúšťa. Tak mám svedectvo Svätého Ducha a svedectvo svojho svedomia a títo dvaja sú jednotní.

Veľmi by som si prial, aby si prijal Božie svedectvo V tejto veci. Potom by si mal čoskoro vo svojom srdci osobné svedectvo.

Odvažujem sa povedať, že hriešnik, ktorý je Bohom ospravedlnený, stojí na pevnejšej pôde ako spravodlivý, ktorý je ospravedlnený na základe svojich vlastných skutkov – v prípade, že by to vôbec bolo možné! Lebo nemôžeme si nikdy byť istí, či sme urobili dosť dobrých skutkov. Naše svedomie by bolo ustavične nepokojné. Museli by sme sa spoliehať na neistý výrok nedostatočného sudcu.

Keď však Boh ospravedlní a Svätý Duch to potvrdí tým, že nám dá pokoj s Bohom, cítime, že je tá vec istá a dobre odôvodnená a dosahujeme pokoj s Bohom. Žiadny človek nemôže opísať pokoj, ktorý nás prenikne, keď prijmeme Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum (Fil 4, 7). Hľadaj hneď teraz tento pokoj!