11 Veď aj kto posviaca, aj tí, čo sú posviacaní, všetci sú z jedného (otca). Práve preto sa nehanbí menovať ich bratmi 12 hovoriac: Tvoje meno budem zvestovať bratom a v zhromaždení Teba budem zvelebovať. 13 Potom: Ja v Neho budem dúfať. A zase: Ajhľa, tu som i deti, ktoré mi dal Boh. 14 A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, 15 a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život. 16 Lebo skutočne neujíma sa anjelov, ale potomkov Abrahámových. 17 Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; 18 lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným. Hebr 2:11-18

Jednou z veľkých výsad spasenia je to, že keď sa staneme kresťanmi, sme prijatí do Božej rodiny a Pán Ježiš sa nehanbí volať nás bratmi (verš 11). Kristovi sme boli daní Bohom Otcom (verš 13). Tiež tieto verše hovoria o tom, že Boh Otec si svoj ľud vyvolil.

Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho. Jn 6:37

Už viac nie som na svete, ale oni (Božie deti) sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my. Jn 17:11

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta. Jn 17:24

Boli sme Kristovi daní dávno predtým, ako bol stvorený svet.

Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás (Boh) v Ňom (Kristovi), aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním, keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista Ef 1:4-5

Ježiš prišiel na tento svet, aby skazil diela diablove.

Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. Syn Boží sa zjavil na to, aby maril diablove skutky. 1Jn 3:8

Učinil tak svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Vzal na seba ľudské telo a skrze svoju smrť zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla (verš 14). Slovo „zahladil” neznamená, že satan bol zahubený, ale že mu bola vzatá jeho moc. Smrť nemohla udržať Pána Ježiša vo svojom tmavom väzení – On rozrazil jej mreže:

Ale Boh Ho (Ježiša) vzkriesil a zbavil bolestí smrti, ako ani nemohol zostať v jej moci. Sk 2:24

Veriaci sa preto nemusí obávať smrti, ktorá stratila svoj osteň. Naše telá budú pri Ježišovom návrate vzkriesené neporušiteľné a nesmrteľné (verš 15). Pavol o tom napísal Korinťanom:

Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme, razom, ihneď, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď porušiteľné telo musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť. Až porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť, vtedy sa splní slovo, ktoré je napísané: Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo? Kde je, ó smrť, osteň tvoj? Ostňom smrti je však hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! 1Kor 15:51-57

Máte problém porozumieť veršu 16 ktorý stojí takto?

Lebo skutočne neujíma sa (Boh) anjelov, ale potomkov Abrahámových.

Tento verš znamená, že Pán Ježiš nezachraňuje anjelov, ktorí zhrešili, ale „semeno Abrahámovo” (to jest všetky Božie deti z éry Starej ako aj Novej zmluvy.) Pavol to potvrdzuje v liste Galaťanom:

A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia. Gal 3:29

Ježiš zomrel, aby zmieril hriechy ľudu (verš 17; to znamená, že svojou smrťou odvrátil svätý Boží hnev preč od nás tým, že bol potrestaný na našom mieste).

Aká úžasná milosť! Svätý Syn Boží zomrel za nás, vinníkov, aby nás spasil, aby nás oslobodil od strachu zo smrti a priviedol nás do slávy (verš 10).

Ak zápasíte s pokušeniami alebo skúškami, buďte povzbudení tým, že Pán Ježiš prišiel na tento svet. Prišiel na tento svet, súc učinený čosi málo menším od anjelov, aby zomrel za hriešnikov (verš 9) a aby bol milosrdným a verným Veľkňazom (verš 17). Poznal to najsilnejšie pokušenie, no nikdy nezhrešil:

Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Hebr 4:15

Vie, ako sa cítime, pretože sa stal človekom, a je schopný nám pomôcť, pretože je Boh. Stuart Olyott píše: „Ak máme Krista, máme všetko. Ak Ho odvrhneme, nemáme nič – to je posolstvo listu Židom!”