Keď sledujeme Písmo pozorne, uvedomujeme si, ako ľahko Ježiša prehliadli znalci zákona. Keď prichádzajú Mudrci od východu, pokloniť sa Mesiášovi, biblisti tej doby správne určia, kde sa má Kristus narodiť, vidia prichádzať od Boha týchto cudzincov, ale nimi to ani len nepohne.

Herodes zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: Mt 2:4-5

Pre týchto ľudí nebol Boh tým hlavným a podstatným, i keď o Ňom často hovorili, za ktorým bolo ukryté ich náboženstvo. Náboženstvo je postavené na ľudských pravidlách a smerniciach, je pre človeka dôležité a podstatné, ale Boha zo svojho stredu dávno vypudilo. Títo veľkňazi a zákonníci spolu s neveriacim Herodesom, sú na tej istej lodi. Preľakli sa všetci dovedna! Boh prišiel na tento svet, vedia kde sa má narodiť, ale oni si toho nevšímajú. Čo tam po Bohu, veď my máme svoje bohoslužby, obrady, modlitby, chrám. V kľude nechajú pohanov odísť aby sa poklonili Mesiášovi, oni si ďalej žijú životy, ktoré sú vzdialené od Boha.

Traja mudrci odišli sami do Betlehema, nikto na Boha nebol zvedavý. Podobná situácia je v dnešnom svete. Na Boha nikto nemá čas, lebo ľudia sa ponáhľajú do svojich kostolov, k svojim pobožnostiam, lebo tie sú ďaleko podstatnejšie ako sám Boh, i keď paradoxne Boha oslavujú.

Druhá vec ktorá je veľmi zaujímavá je tá, že títo mudrci alebo králi, alebo kto to vlastne bol, prinášajú Ježišovi tri dary. Je zvláštne, že pohania vítajú Mesiáša a nevítajú ho vlastní. Ján to vystihol krátkou vetou:

Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. Jn 1:11

Ježiš dostáva tri dary – zlato, kadidlo a myrhu. Veľmi správne vykladači písma poznali, že zlato je hodné kráľa, preto je nanajvýš správne, aby Kráľ dostal ako dar zlato. Ale čo myrha a kadidlo? Čo tieto dva symboly?

Keď prechádzame písmom, narazíme na druhú knihu Mojžišovu, konkrétne na kapitolu 30. Tam sa všetky tieto tri dary vyskytujú. Najprv sa tam hovorí o zlate, ktoré má obložiť oltár. Ježiš dostal zlato a tu sa píše o oltári, ktorý má byť celý obložený zlatom:

Zhotov aj oltár na pálenie kadidlových obetí; zhotov ho z akáciového dreva na lakeť dlhý a na lakeť široký; bude štvoruhlastý a dva lakte vysoký; jeho rohy budú s ním tvoriť jeden kus. Oblož ho čistým zlatom, i jeho vrch, i steny dookola, i jeho rohy a okolo neho urob zlatú obrubu. Urob na ňom dva zlaté krúžky pod obrubou na jeho oboch bokoch; urob ich po oboch stranách; budú držiakmi na žrde, na ktorých ho budú nosiť. Ex 30:1-4

Keby tu bola len táto vec ohľadom zlata, mohli by sme usudzovať, že ide o náhodu, alebo nesprávny výklad. Ale táto kapitola ako o chvíľu uvidíme, vysvetľuje význam myrhy aj kadidla.

Zlato patrí kráľom, ale podľa tejto časti písma, akoby nám Boh chcel oznámiť, že Kristus sa obetuje na Božom zlatom oltári, sám ako obeta, ktorá vlastnou krvou vykúpi svoj ľud:

Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. Hebr 9:11-12

Čítajme ďalej túto zvláštnu tridsiatu kapitolu, ktorá pokračuje aj o myrhe. Myrha je podstatnou súčasťou oleja na pomazanie. Pomazanie v biblii je podobné, ako korunovanie kráľa v svetskom ponímaní. Boh pomaže svojho vyvoleného, v tomto prípade vlastného Syna a už tu ako novorodenec, dostáva Ježiš myrhu, ktorá je hlavnou súčasťou oleja k pomazaniu:

Potom Hospodin hovoril Mojžišovi: Vezmi si jemný balzam, päťsto šekelov tekutej myrhy, polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šekelov voňavej škorice a dvestopäťdesiat puškvorca, päťsto šekelov kasie podľa svätyňového šekela; a jeden hín olivového oleja. Z toho priprav olej na posvätné pomazanie, miešanú masť, ako robia olejkári; to bude posvätný olej na pomazanie. Ex 30:22-25

Takže tu máme zlato, ktorým je obložený oltár, na ktorom bude Mesiáš obetovaný za naše hriechy. Aj keď tu ide iba o obrazný opis, predsa to dáva pre srdce človeka nadšenie, ako Boh zázračne koná. Boh sa ku Kristovi prizná pred ľuďmi a to podľa ich vlastného poznania svojho náboženstva, pretože Ježiš bude Pomazaný. Pomazaný znamená – Mesiáš, Kristus. Opäť tu ide o duchovný pohľad, kde Ježiš nie je pomazaný tak, ako bol pomazaný kráľ Dávid, i keď náznaky pomazania tu boli. Jánov krst a potom vyliatie drahého oleja na Jeho hlavu veľkou hriešnicou.

Máme zlato, máme pomazanie, kde je hlavou súčasťou myrha. Myrha znamená silu, posvätenie, od Boha smerom dolu k človeku. Je to dar, je to potvrdenie, je to pečať od Boha. A čo kadidlo? Kadidlo je naopak sila od človeka smerom k Bohu. Je to modlitba, vyznávanie, spev, oslava, zvestovanie, ktoré sa vznášajú k Bohu ako kadidlo. Aj kadidlo obsahuje 30 kapitola knihy Exodus. Ježišovi priniesli títo Mudrci tieto tri zvláštne dary, ktoré im sám Boh vnukol, aby potvrdil prácu svojho Syna na tejto zemi. Boží Syn, Ježiš Kristus, vydával svoj celý život, ako kadidlo, ako príjemnú vôňu Bohu Otcovi:

Hospodin riekol Mojžišovi: Vezmi si voňavé látky: vonnú živicu, ónyx, galban a čisté kadidlo, všetko v rovnakých čiastkach. Z toho priprav kadidlo ako prípravok voňavkára, osolené, čisté, posvätné. Ex 30:34-35

Vykladači písiem tej doby si nevšimli, že prišiel sám Boh na svet. Všimli si toho ale pohania, aj to len vďaka Bohu, ktorí Ježišovi priniesli tri dary. Ani sami nevedeli, aké vzácne dary to sú, lebo sú od samotného Boha. Ten Svojho Syna nielenže ustanovil ako Kráľa Kráľov, ktorému sa slušalo dať dar zlato, ale toto zlato zároveň bolo súčasťou oltára, na ktorom bol Boží Syn obetovaný za svoj ľud.

Myrha znamenala, že prišiel Pomazaný, prišiel Kristus, lebo Myrha je súčasťou oleja na pomazanie od Hospodina.

Kadidlo ukázalo, ako veľmi Boží Syn svoj život pretavil do oslavy Boha Otca, kde všetky Jeho skutky sa vznášali k Bohu Otcu, ako to najlepšie a najvoňavejšie kadidlo, aké kto kedy priniesol.

Pán Ježiš bol Kráľom, bol synom Dávida, zároveň bol Jeho Pánom. Bol potomkom podľa rodokmeňu od kráľa Dávida, zároveň bol Bohom a preto bol Pánom Dávida. Tento problém vykladači Písma nikdy nevedeli rozriešiť, preto sa ich Ježiš práve na toto pýta:

Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov. Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí: Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepoložím pod nohy Tvojich nepriateľov? Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? A nikto Mu nevedel odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať. Mt 22:42-46

My dnes už vieme, že Ježiš bol Boh, preto bol oveľa skôr ako Dávid, presnejšie – bol tu od počiatku spolu s Otcom a Duchom Svätým. Keď sa židia z neho posmievajú a potriasajú hlavami, lebo sa ho pýtajú, či je starší ako Abrahám – samozrejme že je starší ako Dávid, aj ako Abrahám. Ježiš im odpovie dvojzmyslom – že tu bol skôr ako Abrahám, za tým dodáva – Ja Som! Ja som, je nevysloviteľné Božie meno. Nie je divu, že keď povedal – Ja som, židia ho hneď chceli zabiť.

Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, Ja som. Jn 8:58

Tu je rébus vyriešený. Ježiš je Boh a bol tu v čase Adama, Abraháma, Mojžiša aj Dávida – preto je ich Pánom. Zároveň sa narodil do nášho sveta ako človek a to v línii rodu Dávidovho, preto je zároveň synom Dávida podľa rodokmeňa.

Izrael dobre vedel, že Dávidovo kráľovstvo, ktoré bolo mocné, najväčšia pýcha Izraela, bude znovu obnovené. Vedeli že práve Mesiáš obnoví toto kráľovstvo, no to kráľovstvo je v mnohom odlišné od predstáv židov. Keď Ježiš vstupuje do Jeruzalema tak ľudia konajú toto:

I priviedli osliatko k Ježišovi, kládli naň svoje plášte a On sa posadil naň. Mnohí prestierali plášte na cestu, iní zase ratolesti, nasekané v poli. A tí, čo šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosana na výsostiach! Mk 11:7-10

A tu sú podobnosti medzi Dávidom a Ježišom:

Kráľ Dávid bol kráľom, ktorý mal moc a mnoho zlata ako vladár. Bol až tri krát pomazaný Bohom. Prvý krát tajne, v kruhu rodiny, potom ako kráľ Júdu a napokon celého Izraela. Pomazanie prešlo cez posvätný olej, ktorého súčasťou bola myrha. Ježiš dostáva myrhu krátko po narodení. Je Pomazaným, pravým Pomazaným, čo značí – Mesiáš, Kristus.

Dávid Bohu slúži a jeho život je ako kadidlo, ktoré sa vznáša k Hospodinovi, napriek niektorým zakopnutiam. Dávid napísal najviac žalmov, Boha oslávil ako len vedel v hriešnom ľudskom tele. Ježiš dostáva dar kadidlo, lebo oslávi Boha ešte viac, ako sám Dávid, Ježiš obnovuje kráľovstvo Dávidovo.

Toto kráľovstvo je oveľa slávnejšie, ako kráľovstvo Dávida. Je to nebeské kráľovstvo, kde sa nevchádza na základe toho, či je človek potomok Izraelitov, ale či vierou prijal Kráľa tohto kráľovstva.

Musíme žasnúť nad tým, ako Boh zakopal vo svojom slove mnohé poklady, ktoré nás udivujú, ktoré objavujeme a stále sa nové a nové poklady vynárajú. Aký úžasný je náš Boh. A teraz pozor.

Ak sme v Kristovi, máme všetko čo má aj náš Pán. Dávid dostal tri dary – moc a bohatstvo kráľa (zlato), pomazanie od Boha (myrhu) a keďže bol naplnený Duchom Božím, vydáva dobré svedectvo pred Bohom tým, že ho oslavuje (kadidlo).

Ježiš dostal rovnako tri dary, ktoré Dávid pred Ním mal – zlato, kadidlo a myrhu a to hneď na počiatku, aby Boh ukázal, že Ježiš je pravým potomkom Dávida.

A teraz my kresťania. Keď čítame dnešné výklady, všetky sú vzdialené, akoby boli napísané pre niekoho iného, akoby sa nás netýkali. Ľudia počujú vianočný príbeh, kde Ježiš dostáva tri dary, bez hlbokej teológie. Ale Božie slovo je krásne a záhadné. Ono tento príbeh nedáva do dávnych čias, ale do prítomnosti, teraz! Ak sme kresťania, ktorí uverili v Krista, dostávame spolu s Kristom dary, ktoré dostal aj Dávid.

S Kristom nás totiž Boh spolu pomazal za svojich dedičov a preto máme v sebe dary Ducha Svätého, a ako dôkaz v písme stojí, že základné body viery nám nie je potrebné vykladať, dostali sme ich spolu s Duchom Svätým ako dar:

A vy (učeníci Krista) ani  nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom – a ono je pravdivé, a nie lož – a ako vás naučilo, v tom zostávajte! 1Jn 2:27

Tak ako bol pomazaný Dávid, bol pomazaný duchovne aj náš Pán Ježiš, sme pomazaní aj my sami. Zlato zdedíme spolu s kráľovstvom. Zjavenie hovorí o tomto kráľovstve:

Hradné múry sú postavené z jaspisu a mesto čisté zlato ako čisté sklo. Zjv 21:18

Na nás je teraz to, aby sme ako kadidlo vydávali príjemnú vôňu Bohu, skrze Krista nášho Pána, nášho Kráľa, nášho Prostredníka, nášho Kňaza. Preto obetujme svoje srdcia, svoje životy, svoje skutky, samých seba Tomu, komu od narodenia patríme, lebo On nás preto stvoril.

Nebuďme ako vykladači písiem za čias Herodesa, ako farizeji a zákonníci, ktorí poznali Písma, ale nepochopili, že tie Písma hovorili o Kristovi. Oni nepotrebovali Boha a už vôbec nie Jeho Syna, ktorý mal byť dedič. Preto ho zabili!

My buďme ako kráľ Dávid, ktorý tancoval pred Bohom, keď niesli truhlu zmluvy, radoval sa v Bohu, mal Ducha Svätého. Bol bohatý lebo mal zlato, bol pomazaný od Boha a sám vydával príjemnú vôňu svojho srdca, ktorá sa vznášala k Bohu ako kadidlo.

O čo toho dostal viac Kristus Pán. Ale my nemáme toto brať ako minulosť, ale máme si to prisvojiť vo viere, pretože ak sme v Kristovi, spolu s Ním máme všetko čo má aj On. Veď Písmo nám o tom svedčí:

Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?  Rim 8:31-32

Ak nad týmto hlboko rozjímame, musí nám prísť na myseľ verš, ktorý vyriekol Peter. Peter poznal toto tajomstvo, preto napísal, že sme svätým národom, že sme Kráľmi a Kňazmi! Neudivuje ťa to milý kresťan, že nie si obyčajným človekom, ktorý sa naháňa za zbytočnosťami sveta, ale že si Kňazom a Kráľom? Uchop svoje kňažstvo, prevezmi pevne svoje Kraľovanie – lebo v Kristovi si toto všetko dostal:

Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.  1Pt 2:9