Kráľ Dávid…

Keď som čítal prvýkrát bibliu, našiel som v nej mnoho hrdinov a vzorov viery, ale najhlbšie sa mi vryl do pamäti Dávid. Azda to bolo kvôli boju proti Goliášovi, kde v postavení slabého chlapca, sa postaví proti ozrutnému mužovi. Alebo to bolo kvôli jeho férovosti voči Saulovi, ktorého mohol Dávid zabiť, Boh mu ho vydal do rúk, ale on rešpektoval Boha a jeho pomazaného Saula a preto sa zachoval milosrdne. A teraz sa vraciam k tomuto kráľovi Izraela, pretože prechádzam knihy Samuelove, ktoré Dávida opisujú.

Prvá zmienka o Dávidovi je nepriama, Boh ešte nevyslovuje Jeho meno. Je to v čase, kedy kráľ Saul, prvý kráľ Izraela, pácha hriech, nerešpektuje Boha a miesto toho aby počkal na kňaza Samuela, sám sa chopí neoprávnene kňažstva a obetuje miesto kňaza. Tým sprofanuje službu Bohu, povýši sa sám do stavu kňaza, nerešpektuje Božie nariadenia. Je plný pýchy, pretože sa nazdáva, že keď je kráľ, môže všetko. Zabúda na to, že bol to Boh, kto ho ustanovil kráľom. A tak prichádza k nemu Samuel a hovorí mu toto:

Teraz neostojí tvoje kráľovstvo. Hospodin si už vyhľadal muža podľa svojho srdca, a Hospodin mu prikáže, aby bol vojvodcom nad jeho ľudom, lebo si neostríhal toho, čo ti prikázal Hospodin. 1Sam 13:14

Tu je nepriama narážka na Dávida. Boh si vyhľadal muža podľa svojho srdca. Tým mužom bol Dávid. Tu vidíme Božie zvrchované riadenie – je to Boh, kto určuje dejiny. On si vybral Saula za kráľa a keď sa Saul spriečil Božej vôli, už má vyhliadnutého iného človeka na kraľovanie. Nie Saul si zvolil že bude kráľom, nie Dávid si zvolil kraľovanie, ale bol to Boh, kto to určil.

Božie zvrchované riadenie je vždy problémom v ľudskej mysli. My zabúdame nato, že Boh si nás stvoril pre seba, že ani jeden deň nie je náš, že všetky dni nám Boh vyhradil, že sa ani nenadýchneme bez Neho. Tento svet nie je náš, je to svet Boha. My sme Jeho stvoreniami. Čím viac si budeme chcieť utrhnúť pre seba, tým viac sa budeme od Boha vzďaľovať. Boh všetko predišiel svojou mocou, svojim Duchom a my vchádzame to toho, čo Boh predom pripravil. My máme slobodnú vôľu, máme možnosť si vybrať, ale Boh dávno našu voľbu predišiel a ak chcel, zmenil jej cieľ podľa svojej vôle.

Kráľ Saul…

Ak porovnávame Saula a Dávida, vidíme tu priepastný rozdiel. Saul nerešpektuje Boha, je autonómny. Je sám sebe Bohom. Aj keď dobre vie, že Boh je Pánom sveta, správa sa horšie ako pohan, ktorý o Bohu nič nevie. Toľko dobrého Boh dal Saulovi, Saul videl ako si ho zvolil a pomazal, ale on mu nevzdáva česť a slávu.

A to nie je len tento prípad, kedy sám seba povýšil neoprávnene na kňaza. Saul v 22 kapitole dal vyvraždiť celú dedinu kňazov. Nemal úctu k posvätnu, nemal úctu ku kňazom, ktorý boli od Boha ustanovení.

A kráľ (Saul) povedal behúňom, ktorí stáli pred ním: Obráťte sa a pobite kňazov Hospodinových, lebo aj ich ruka je s Dávidom, a pretože vedeli, že uteká, a nezjavili mi toho. Ale služobníci kráľovi nechceli vystrieť svoju ruku a oboriť sa na kňazov Hospodinových. 1Sam 22:17

Tu sa preľakli tí, ktorých Saul posiela, aby pobili kňazov. Títo behúňi dobre vedeli, že sú to Boží služobníci a preto odmietli vystrieť svoju ruku proti nim. Bola to výstraha Boha proti Saulovi, ktorý mu takto povedal, že chce veľmi špatnú vec vykonať a preto srdcia týchto Saulových behúňov sa preľakli a odmietli dať ruku na kňazov. Ale Saul nedbá na Boha, i keď dobre vie, že všetko je od neho, aj toto odmietnutie a preto sa nezastavil vo svojom zámere – obracia na Doéga a hovorí mu:

Obráť sa ty a obor sa na kňazov! A Doég Edomejský sa obrátil a sám sa oboril na kňazov a zabil toho dňa osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili ľanový efod. 1Sam 22:18

V kapitole 28 čítame, že Saul sa chcel poradiť s Bohom. Ale Boh mu neodpovedal. Keď mu neodpovedal Boh, išiel za pochybnými prorokmi, ale ani tam nedostal odpoveď a preto mal ísť za kňazom, ktorý by sa Boha dopytoval, ale pozrime čo urobí Saul. Miesto kňaza ide za vešticou. Aj keď predtým sám dal zákaz veštenia v Izraeli pod hrozbou smrti, k tejto veštici ide preoblečený, aby ho nikto nepoznal.

Saul sa dopytoval Hospodina, ale Hospodin mu neodpovedal ani skrze sny ani skrze urím ani skrze prorokov. Potom povedal Saul svojim sluhom: Vyhľadajte mi ženu, ktorá má vešteckého ducha vyvolať mŕtvych, a pojdem k nej a budem hľadať dozvedieť sa skrze ňu. A jeho sluhovia mu povedali: Hľa, žena, ktorá má vešteckého ducha, je v Endore. 1Sam 28:6-7

Dávid…

Naproti Saulovi si Boh vyhliadol človeka, Dávida, ktorý bude podľa Jeho srdca. Nie že by Dávid mal iné srdce, ako ktokoľvek z nás, iné ako Saul. Veď Písmo nás učí, že srdce je skazené a hriešne, sám Dávid to vyznáva o svojom srdci v žalmoch, ale je to Boh, kto dáva semená do srdca a chce aby sa vrátili späť ako vykvitnuté. Pavol to krásne vystihuje v liste Korinťanom. Boh dáva všetko človeku, niekomu dá viac to, inému iné. Ak má niekto viac, prečo sa chváli, akoby to bolo jeho vlastníctvo? Všetko je od Boha:

Lebo kto ťa robí rozdielnym od iného? A čo máš, čo by si nebol dostal? A jestli si aj dostal, prečo sa chváliš, ako keby si nebol dostal? 1Kor 4:7

Rozdiel medzi Saulom a Dávidom nie je v hriešnosti, veď dobre vieme, ako Dávid smilnil, k tomu dal zabiť muža ženy, s ktorou mal pomer, mal s ňou dieťa. Ale rozdiel je v postoji voči Bohu. Pokiaľ Saul Boha ignoruje, neberie Ho vážne aj keď vie, že tu je, Dávid sa plne Bohu podriaďuje, Boh je pre Neho svätý a všetko je sväté, čo si Boh pre seba oddelil, teda posvätil.

Dávid si plne uvedomuje Božiu zvrchovanosť, on veľmi dobre vie, kto Boh je, aký je mocný, že si stvoril človeka sám pre seba, aby mu slúžil. Dávid veľmi dobre pochopil, že svoje pomazanie má od Boha a pevne sa toho aj chytí. Celý život sa nepustí tejto veci, Boh ho napĺňa svojim Duchom a on vie, že keby stratil tohto Ducha, je s ním koniec. Preto aj keď zhreší, volá k Bohu nielen o odpustenie, ale aj o to, aby mu nebol odňatý Boží Duch.

Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj!  Ž 51:12-13

Toto som napísal ako úvod k Dávidovi. Samuelove knihy sú pre mňa jednými z najkrajších v starej zmluve. Rád sa k nim vraciam a rozjímam o nich. Preto sa k Dávidovi budem vracať a rozjímať o jeho živote, skrze ktorý tak mocne pôsobil Boh. Tu je porovnanie Saula a Dávida, kde sa budeme neskôr pozerať na ich životy, na úchvatné pôsobenie Boha cez dávidov život…

Pokračovanie…