Videli sme, ako je ospravedlnený bezbožný a zaoberali sme sa veľkou pravdou, že len Boh môže ľudí ospravedlniť. Pôjdeme teraz o krok ďalej a pýtame sa: Ako môže spravodlivý Boh ospravedlniť ľudí, ktorí sa previnili? Postačujúcu odpoveď nám dáva Pavel v Rim 3,21-26.

Teraz sa však bez zákona zjavila Božia spravodlivosť, dosvedčená zákonom a prorokmi, Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, ktorí veria. Niet totiž rozdielu, lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu. Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Kristu Ježišovi. Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia jeho krvou skrze vieru. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť odpustením hriechov, ktoré boli spáchané predtým, v čase Božej trpezlivosti, aby v terajšom čase preukázal svoju spravodlivosť, totiž, že je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.

Dovoľte mi porozprávať svoju osobnú skúsenosť. Keď ma usvedčoval Svätý Duch z môjho hriechu, jasne som spoznal Božiu spravodlivosť. Hriech sa mi stal neznesiteľným bremenom. Ani pekla som sa tak nebál ako hriechu. Cítil som sa veľmi vinný a myslel som si: Ak ma Pán Boh netrestá hneď za môj hriech, potom to raz predsa musí učiniť. Mal som dojem, že Sudca sveta ma musí zatratiť za môj hriech. Sedel som na súdnej stolici a vynášal som nad sebou rozsudok smrti. Vyznával som: Keby som bol Boh, nemohol by som inak, ako hriešnika, ako som bol ja, poslať do pekla. Uvedomoval som si česť Božieho mena a neporušenosť Jeho mravných poriadkov. Cítil som, že moje svedomie by sa neuspokojilo, keby mi len tak odpustil. Predstavoval som si, že za svoje hriechy musím byť potrestaný! Pýtal som sa: Ako môže byť Boh spravodlivý a mňa, ktorý som bol taký hriešny, ospravedlniť? Táto otázka ma dlho ťažila. Nenachádzal som na ňu žiadnu odpoveď. Ani by som nikdy nebol mohol vynájsť odpoveď, ktorá by uspokojila moje svedomie!

Posolstvo o zmierení je pre mňa jedným z najistejších dôkazov nebeskej inšpirácie Svätého písma (2Pet 1, 19-21). Kto by si to vedel predstaviť, že spravodlivý Panovník zomrie za nespravodlivých vzbúrencov, aby s nimi uzatvoril mier? To nie je ľuďmi vymyslená povesť ani vysnívané želanie básnickej fantáze. Tento druh zmierenia je len Bohom pripravená skutočnosť. Nikto by si nebol mohol niečo také vymyslieť. Boh sám takto určil zmierenie.

Od mladosti som počúval o Božom pláne spasenia cez obeť Pána Ježiša. Vo svojom srdci som však neveril o nič viac ako napríklad černoch z džungle. Svetlo bolo tu, ale ja som bol slepý. Pán sám mi musel túto vec najskôr objasniť. Bolo to pre mňa naraz úplne nové a čerstvé, ako keby som nikdy predtým v Biblii nečítal, že Pán Ježiš je zmierením za hriechy, aby naplnil Božiu spravodlivosť. Toto musí spoznať každé znovuzrodené Božie dieťa, že Pán Ježiš bol ten, ktorý nás zastúpil. Učil som sa chápať, že záchrana je možná skrze zástupnú obeť a že Boh toto zastúpenie od začiatku dopredu stanovil. Poznal som, že On, Boží Syn (ten istý a večný ako Otec) bol od vekov určený za Hlavu vyvoleného ľudu, aby mohol svoj ľud zachrániť.

Nakoľko pád do hriechu nebol náš osobný pád – lebo sme zhrešili v osobe nášho zástupcu, prvého Adama – mohli sme byť znovu vykúpení cez druhého zástupcu, Pána Ježiša Krista, ktorý sa stal Hlavou svojho ľudu a tým druhým Adamom. Poznal som, že som bol svojím prvým otcom Adamom vtiahnutý do hriechu ešte skôr, ako som skutočne osobne zhrešil a tešil som sa, že som dostal možnosť zase povstať skrze druhého Zástupcu. Adamov pád mal východisko, lebo druhý Adam mohol nešťastie, ktoré ten prvý zapríčinil, zase zrušiť. Keď som sa trápil s tým, či by mi Boh mohol odpustiť, keďže je spravodlivý, pochopil som a uveril, že Boží Syn sa stal človekom, aby moje hriechy osobne odpykal na kríži. Poznal som, že môj trest ležal na Ňom, aby som ja mohol mať pokoj a aby som bol uzdravený Jeho ranami (Iz 53, 4-5).

Milý priateľ, poznal si to už aj ty? Pochopil si už, ako môže Boh byť spravodlivý? Neprepáči trest ani neotupí ostrie meča a napriek tomu je nekonečne milosrdný a ospravedlňuje bezbožných, ktorí sa na Neho obrátia! Pán Boh môže zahladiť moje hriechy, pretože Jeho neprekonateľný Syn, Pán Ježiš Kristus urobil zadosť zákonu tým, že vzal na seba môj trest.

Boží zákon bol Kristovou smrťou dokonale naplnený. To, že Boží Syn trpel za hriešnikov, bolo veľkolepé potvrdenie Božej vlády, ktoré videl za lepšie, ako keby trpelo celé ľudské pokolenie. Pán Ježiš vzal na seba kvôli nám trest smrti. Pozri sa na ten div! On visel na kríži! Nejestvuje ohromujúcejší pohľad. Tam visel On, Boží Syn a Syn človeka, a trpel nevýslovné bolesti, aby nás priviedol k Bohu – Spravodlivý za nespravodlivých. Aké strašné! Nevinný trpel trest! Svätý bol odsúdený! Ten večne veleslávny bol prekliaty a strpel potupnú smrť!

Čím viac sa pozerám na utrpenie Božieho Syna, tým som si istejší, že mi nesie záchranu. Trpel z jedného jediného dôvodu, aby od nás odvrátil trest! Ak ho teraz odvrátil skrze svoju smrť, je odvrátený a tí, ktorí v Neho veria, už sa nemusia báť. Keď bolo takto zaplatené za hriech, môže nám Boh odpustiť bez toho, že by sa Jeho trón otriasol a že by sa poškvrnila kniha Jeho zákona. Svedomie dostalo postačujúcu odpoveď. Boží hnev voči hriechu, nech ide o čokoľvek, je iste nepredstaviteľne hrozný. Mojžiš právom povedal: „pozná moc Jeho hnevu?” Keď ale počujeme Pána slávy volať: „Prečo si ma opustil?” (Mk 15, 34) a vidíme Ho, ako odovzdáva svojho ducha, cítime, že Božej spravodlivosti je bohaté učinené zadosť pre dokonalú poslušnosť a hroznú smrť Božieho Syna. Ak Pán Boh prijíma svoj vlastný zákon, čo potom ešte chýba? Táto cena je oveľa väčšia ako všetok hriech a všetka vina! Hlboká priepasť, ktorá vznikla seba-obetovaním Pána Ježiša, môže pohltiť všetky hory nášho hriechu.

Pre tohto jedného zástupcu za ľudí, ktorý sa obetoval, môže Pán omilostiť ostatných ľudí, nech sú akokoľvek nehodní. Je to div nad všetky divy, že Pán Ježiš Kristus zaujal naše miesto a zniesol Otcov spravodlivý hnev, aby sme my boli ušetrení. Tento div sa stal v slovách: „Dokonané je!” (Ján 19, 30). Boh ušetril hriešnika, ale neušetril svojho vlastného Syna. Boh môže odňať naše prestúpenia, pretože ich asi pred dvoma tisícami rokov položil na svojho Syna. Keď veríš v Pána Ježiša, a na tom záleží, potom ver, že On odniesol tvoj hriech, ako odniesol v starých dobách kozol zmierenia hriech Izraelitov na púšť (3Mojž 16, 5-10).

Čo znamená veriť v Neho? Nestačí povedať: „On je Boh a Spasiteľ.” Musíme Mu úplne dôverovať. Musíme Ho prijať ako svoju dokonalú spásu, v tejto chvíli a aj pre svoj celý život; ako Pána, ako Majstra, ako naše všetko. Ak chceš mať Pána Ježiša, tak On už má teba. Ak v Neho veríš, nemôžeš zahynúť, lebo inak by bola Kristova obeť neúčinná! Je nemožné, aby bola obeť prijatá a aby duša, pre ktorú to platí, predsa zomrela.

Ak by mohol byť veriaci človek predsa zatratený, na čo by bola potom obeť? Keď Kristus už za mňa zomrel, prečo mám potom zomrieť aj ja? Každý veriaci sa môže odvolať na to, že za neho už bola prinesená obeť. Vo viere položil na ňu svoje ruky a privlastnil si ju. Preto si smie byť istý, že nikdy nezahynie. Pán Boh by to neurobil, že by prijal za nás túto obeť, a potom nás predsa odsúdil na smrť! Pán Boh má naše odpustenie napísané v krvi svojho Syna, a preto nás už nepotrestá. Je to možné! Je ti darovaná milosť hneď teraz! Môžeš pozrieť na Pána Ježiša a urobiť prvý krok s Ním, ktorý je prazdroj milosti pre hriešnikov! „On ospravedlňuje bezbožného” (Rim 4, 5). „Je to Boh, ktorý ospravedlňuje” (Rim 8, 33).

Jediný dôvod pre ospravedlnenie je, že Boh ospravedlňuje skrze obeť zmierenia svojho Syna. Preto je ospravedlnenie podľa práva. Nikto ho nemôže spochybniť! Je také dôkladné, že v posledný, hrozný deň, keď zanikne nebo a Zem, nikto nebude môcť poprieť platnosť ospravedlnenia. „Kto ich odsúdi? Je to Kristus Ježiš, ktorý zomrel. Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje” (Rim 8, 34.33).

Milý čitateľ, nechceš sa dať zachrániť, taký, aký si? Prijmi oslobodenie, na ktoré sa môžeš spoľahnúť. Možno si povieš: „Nič som so sebou nepriniesol!” Ani nemusíš nič so sebou priniesť! Ľudia, ktorí si chcú zachrániť život, zanechajú všetko!

Aby som ťa povzbudil, chcem ešte niečo poznamenať. Celá moja nádej je založená na tom, že Kristus priniesol na golgotskom kríži plne platné zmierenie za bezbožných. Na to sa celkom spolieham. Svoju nádej nezakladám na ničom inom. Ty si v rovnakej situácii ako ja, lebo nikto z nás nemá nič, na čom by mohol zakladať svoju dôveru. Podaj mi ruku, poďme spoločne pod kríž a zverme svoje duše raz navždy Jemu, ktorý vylial svoju krv za hriešnikov. Obaja chceme byť zachránení skrze toho istého Spasiteľa. Ak by si zahynul, pretože si mu dôveroval, zahyniem aj ja. Mohol by som ti ešte lepšie dokázať, ako sám veľmi dôverujem evanjeliu, ktoré sa ti usilujem urobiť zrozumiteľným?