Krátky verš, ktorý je veľmi hutný, plný a pravdivý. Ak by sa cirkev bola držala Pavlovho evanjelia, nikdy by nezablúdila od pravej kresťanskej viery a jej hlbokého pochopenia. Rozoberme tento verš slovo po slove.

Milosťou ste spasení.

Milosť je niečo nezaslúžené. Kráľ si postaví do radu 100 vrahov, ktorí sú odsúdení na smrť, ukáže z nich na desiatich a týmto povie – ste slobodní! Toto je milosť. Tí desiati odsúdenci nemajú nárok na slobodu, nie je v nich nič dobré, čím by kráľa mohli očariť, sú to jednoducho trestanci, vrahovia, ale kráľ z milosti – zo svojej slobodnej vôle – desiatim dá milosť, dajú im dolu putá a sú prepustení.

Takto je na tom človek. Ak iba raz zhreší, s nebom sa môže rozlúčiť. Jedna žena mi na to hneď vyčítavo odpovedala – ,,ale ak ste to takto postavil, že za jeden hriech skončíme v pekle, potom všetci ľudia by museli skončiť v pekle.”

Bravó… Tejto milej pani to doklaplo. Všetci ľudia zo svojho života aký prežili, skončia v pekle! To je objav! Toto čo Pavol na každej stránke svojich listov neustále zdôrazňuje, že nemôžeme byť spasený zo skutkov.

Keď túto tak jednoduchú tému zvestujete ľuďom, akoby sa zastavili ich mozgové pochody a zamrzlo im premýšľanie. Nedokážu toto pochopiť. A to majú pred menom a za menom niekoľko titulov. Ak spáchate jeden hriech, skončili ste! Ak spáchate jeden hriech, nebo sa vám zatvorilo. Zástava mozgu. Ľudia hľadajú nejaké ľudské vysvetlenia, nechcú počuť Božie slovo…

Katolíci reagujú hneď takto. Ja verím, ale skutky sú potrebné ku spáse. Nie milý katolík, tvoj koncil v Tridente úplne odbočil od kresťanstva. Pavol by rozmetal Tridentský koncil na prach, Kristus by svojim bičom vyhnal nehodných teológov, ktorí prekrútili celé evanjelium na ruby, aj z ich odpornou neomylnosťou. Títo neomylní učitelia sú v pekle,  s nimi milióny katolíkov, ktorí uverili v ich falošné, pokrivené evanjelium, ktoré vlastne evanjeliom nie je.

Vráťme sa do Božieho slova, pretože tieto ľudské učenia sú horšie ako mor. Všetci ľudia si zasluhujú za svoj život a svoje skutky peklo. Lebo Písmo jasne hovorí:

Všetci ľudia zhrešili a chýba im sláva Božia. Rim 3:23

Hriech, smrť a s ním samozrejme peklo, prišlo pádom Adama. Na všetkých ľudí. Ani jeden človek nedokáže a nikdy nedokázal naplniť zákon a preto Pavol napísal:

Preto ako skrze jedného človeka (Adama) hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Rim 5:12

Všetci sme zhrešili a všetci do poslednej nohy skončíme v pekle. Milá pani to správne pochopila – ak keď jeden hriech privedie človeka do pekla, potom všetci skončia v pekle. Správne – toto je správna odpoveď a nie je na to potrebná žiadna teologická škola.

A preto platí – milosťou ste spasení! Teda nie zo skutkov, nie z prežitého života, nie zo svojich výkonov, ale milosťou. Boh videl, že celé ľudstvo právom kráča do pekla a preto urobil podivnú vec. Rozhodol sa, že sa nad niektorými ľuďmi zmiluje. Týchto ľudí znovuzrodil, Jeho svätá milosť predišla ich skutky v živote a oni uverili.

Neuverili preto, lebo sa tak rozhodli, ale Božia milosť spôsobila u nich vieru. Ja keď som sa obrátil v 36 rokoch, nebolo to preto, lebo som bol dobrý, lebo som bol Bohu milý, lebo som si zaslúžil spásu. Bol som neznaboh, pohan, konal som zlé odporné skutky, Boha som nehľadal, nemiloval som Ho, ani som po tom netúžil. Kresťanstvo som videl ako náboženstvo starých babičiek. Ale Boh sa rozhodol vo svojej zvrchovanosti, že ma zachráni a toto jeho rozhodnutie sa udialo dávno predtým, než som sa narodil, dokonca dávno predtým, než bol stvorený svet:

Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si (Boh) nás v Ňom (v Kristovi), aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním, keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista Ef 1:4-5

Mnohí ľudia nepoznajú doktrínu Božieho vyvolenia, majú svedectvá, kde sú to oni, kto uverili. Svoje obrátenie pripisujú sebe. Ale Božia doktrína vyvolenia je tak úžasná, pretože ukazuje na Boha ako na zdroj, ktorý nám daroval vieru. A tým sa nemyslí nejaká katolícka alebo pravoslávna viera, ale viera v Krista a jeho zástupnosť za nás.

Keď tí ľudia uverili bolo to preto, lebo Boh predišiel ich obrátenie, kde im daroval vieru, z milosti – zo svojej vôle – nie z vôle toho človeka ktorý uveril, preto dostali vieru ako dar. Nezaslúžený dar.

Mnohí ľudia veria vo svoje náboženstvo. Od malička sú privádzaní do cirkví, kde vidia konanie kňazov, mnohé skutky, spovede, adorácie, pobožnosti a ako dospelí konajú to isté, čo ich predkovia. Ale keď sa ich opýtate na vieru, nemajú ju!

Veria veľmi nejasne, vedia že Ježiš je potrebný, že on ustanovil cirkev, že je kráľom, Pánom, ale nevkladajú do Neho a len do Neho svoju spásu. Neveria že Ježiš je ich jediným kňazom, ktorý sa ako jediný za nich prihovára u Boha Otca, jediným prostredníkom, že iba jeho krv im dokáže odpustiť hriechy, že bol vyliaty hnev Boha miesto nich na Neho. Nie sú obrátení! Celý život chodia do cirkvi, počúvajú Božie slovo, ale sú hluchí voči Bohu a jeho evanjeliu.

Ale Boh hovorí, že tých ktorých si vybral, uveria v Jeho Syna nielen ako Boha-človeka, ale aj v jeho dielo spásy na Golgote, miesto nich.

Preto platí – milosťou ste spasení, skrze vieru v Krista Pána.

Boh nespasil ľudí preto, lebo za to nič nedal. Keby jedných spasil a druhých by nechal len tak, celé nebo by sa sťažovalo nato, že Boh stratil spravodlivosť.

Je to ako keby skorumpovaný sudca, poslal domov vrahov a pedofilov bez trestu. To by bol strašný sudca a bol by to strašný Boh, ktorý by bol podobne skorumpovaný, keby do neba pustil ľudí len tak, lebo sa mu tak z rozmaru zapáčilo.

Ale tento Boh, ktorý trestá každý jeden hriech, ktorý je absolútne spravodlivý, naplnil spravodlivosť tým, že svojho vlastného Syna obetoval za tých, ktorých si vyvolil, ktorým dal vieru v Jeho Syna. A títo ľudia budú skrze vieru v Božieho Syna, v nebeskom kráľovstve.

Spása je ponúknutá všetkým ľuďom bez rozdielu. Ale Boh dobre videl, že ak by nechal spasenie na ľudskú slobodnú vôľu, nikto by ku krížu neprišiel, alebo aj keby prišiel, nepochopil by hĺbku obete, ktorá sa na Golgote odohrala. Jedným slovom – ani jeden človek by nebol spasený tak, že by sám zo seba uveril v Kristov kríž. Ježiš by zomrel úplne nadarmo, keby bola spása závislá od ľudského rozhodnutia. Ani jeden človek by sa neobrátil a neuveril.

Boh ponúka všetkým ľuďom spásu ale dobre vie, že ju NIKTO neprijme… Preto si vyberá svoj ľud, ktorému vieru daruje. Robí to z milosti, bez našich zásluh, bez toho, aký človek je. Veriaci človek uverí a raduje sa, neveriacemu človeku je viera na smiech a preto po nej netúži, je mu odporná.

V starej zmluve mal Boh vyvolený národ Izrael. Iba jemu bol Bohom – žiadnemu inému národu. Nová zmluva už nie je iba o jednom národe, je o národoch zo všetkých končín zeme, bez rozdielu územnosti či rasy. No vyvolenie zostáva rovnaké ako v starej zmluve. Cirkev starej zmluvy bol Izrael, cirkev novej zmluvy je tiež Izrael, ale nie etnický, ale taký, ktorý vierou prijal Krista.

Táto téma je nepochopená nielen veľkými cirkvami, ale vôbec celej kresťanskej obci. Cirkvi učia, že je to človek, ktorý si vybral vieru v Krista. Písmo naopak učí, že je to Boh, ktorý pritiahol človeka k viere v Krista. Posledným učiteľom tejto Pavlovskej doktríny bol Augustín. Zaoberal sa ňou aj Akvinský, ale neprišiel k jasnému záveru, pretože kľučkoval – bál sa postaviť na jasné učenie Písma. Táto doktrína bola vytiahnutá až po reformácii, ale ani protestanti nedokázali prijať vo väčšine toto učenie a tak zostáva iba malé stádočko, ktoré dáva Bohu a len Bohu slávu a to aj v prípade spasenia a viery.

Stredný článok medzi veriacim, ktorému Boh daroval vieru a medzi pohanom, je človek ktorý sa spolieha sám na seba. Je to človek veľkých náboženstiev, akými sú katolícka viera, pravoslávie, Grécka cirkev, ku nim sa pridávajú aj najväčšie protestantské cirkvi, i keď tie hovorievajú, že len z Božej milosti je človek spasený, no v ich živote a v reálnom praktickom učení, toto absentuje.

Preto Pavol tak silno prízvukuje, že spasenie je z viery, bez akýchkoľvek skutkov. Boh sa rozhodol že sa ujme človeka, daruje mu vieru, predíde jeho obrátenie a uverenie, všetko to prebieha bez účasti človeka. Ten iba príde do predom postavených skutkov, ktoré mu Boh už dávno pripravil.

Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. Ef 2:10

Preto aj skutky pripravuje Boh. Samozrejme človek, ktorý uveril, bol usvedčený z hriechu, činil pokánie, zmenil svoj život, má túžbu konať to, čo Boh od neho požaduje. Je to túžba znovuzrodeného dieťaťa, ktoré nechce proti svojmu Otcovi páchať hriechy. Preto bojuje boje, pre svojho Otca a Kráľa Pána Ježiša, túži zvestovať evanjelium, pretože každý kresťan je nástrojom Boha, ktorý si ho použije aby prebudil ďalšie duše, ktoré si Boh predom prihotovil. Tak sa obracali ľudia v skutkoch Apoštolských.

Viera je totiž z počutia.

Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie. Rim 10:17

Toto je prostriedok k prebudeniu duchovne mŕtvych ľudí – hlásanie evanjelia, hlásanie a výklad Božieho slova. Tak prichádza Pavol napríklad k Lýdii, hlása jej Božie slovo a ona uverí, inak okrem nej neuverí nikto. Duch Svätý nedovoľuje Pavlovi ísť do Ázie, Boh má pre neho iné ciele, Filip je poslaný k Eunuchovi, Peter ide ku Kornéliovi. Ani jeden z nich to nekoná sám od seba, ale všetko je riadené zvrchovanou Božou vôľou. A potom Eunuch keď sa vráti domov do Etiópie, tam jemu zase dá Boh tých, ktorí uveria a vytvorí sa prvé kresťanské spoločenstvo v tejto oblasti a viera sa bude šíriť podľa Božieho, predom určeného plánu.

Tak aj kresťan – povie sto ľuďom evanjelium, ale iba dvaja sú zasiahnutí a začnú sa zaoberať vierou, až sa obrátia, uveria a budú zvestovať vieru ďalej.

Tak aj ja, Boh ma vytrhol z viery skutkov, z katolíckej cirkvi, hlásať evanjelium tak ako je postavené v Písme. A mnohí, väčšina z katolíkov, ktorí čítali túto stránku, evanjelium neprijali – ale našli sa takí, ktorí mali otázky, ktorých Boh začal volať a oni prichádzajú k viere. Takto zázračne Boh koná cez svoje slovo. On hovorí, že Jeho slovo je jedným na spasenie a iným na zatratenie, lebo odporujú Božiemu slovu.

Boh hovorí: Tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem. Iz 55:11

Keďže Božie slovo – Logos, sa zrovnáva so samotným Božím Synom, kde sa Božie slovo stalo Telom, je to rovnaké ako v hornom verši. Ježiš Kristus – Slovo, Logos, je poslaný na svet – pre jedných na spasenie, pre iných na odsúdenie. Veď prorok Simeon povedal, keď držal na rukách Ježiša – Spasiteľa toto proroctvo:

Hľa, tento (Ježiš) je položený na pád a na povstanie mnohých v Izraelovi a na znamenie, ktorému budú protirečiť – Lk 2:34

Spasenie zo skutkov nie je možné. Odporuje tomu na oko Jakub, kde hovorí, aby mu kresťan ukázal skutky a on mu ukáže vieru. Skutky ktoré nasledujú po viere sú iné, ako skutky ktoré vychádzajú z nás samých. Jakub takto testoval ľudí, ktorí kričali – veríme, veríme – ale nemali skutky z viery. Pretože viera produkuje skutky, ktoré sú milé Bohu.

Prvým skutkom je hlásanie evanjelia. Je to láska kresťana k neobráteným ľuďom. Neobrátení ľudia sú ako pole, kde je potrebné nasiať semienka viery. Je potešujúce, keď niekto dostane možnosť hlásať evanjelium, svedčiť o viere a Boh mu dá človeka ktorý sa obráti a uverí. Pán totiž povedal, že máme hlásať evanjelium a krstiť v mene Trojjediného Boha. Myslím že každý obrátený človek svedčí o viere v Krista podľa písma s radosťou, a určite má za sebou aj obrátenia a mnohé Božie divy.

Potom je tu túžba vyzdvihnúť Krista nado všetko! hovoriť o svojom Pánovi, ukázať ho ľuďom, radovať sa v Ňom – toto je skutok podobný tomu prvému, ktorý z viery vychádza.

Žiť život podľa učenia Písma, v poslušnosti Pánovi – to je ďalší skutok, ktorý vychádza z viery. Poddať sa pod ruku mocného Boha a žiť v poslušnosti nielen Písmu, ale aj zákonom krajiny, pretože kresťan sa má podriadiť aj panovníkom – ak ovšem zákony nestoja proti desatoru.

Naproti týmto skutkom ktoré vychádzajú z viery, sú skutky neobrátených ľudí, ktorí si chcú zaslúžiť spasenie. Tí ľudia konajú množstvo skutkov preto, aby spasenie dosiahli. Tým že neveria v Krista tak ako to Boh vyžaduje, nemajú spásu, preto si túto spásu chcú zaslúžiť – konajú skutky nábožné, odpustkové, ale je to všetko daromné. Zo skutkov nikto spasený nebude!

Preto Pavol napísal:

Človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Gal 2:16

Záver tohto verša nech nám znie ako ozvena – zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. Zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto.

Aké ťažké a nepochopiteľné je toto prijať tomu, kto sa spolieha na svoje zásluhy, spolieha sa na cirkev kde sa mu hovorí, aby konal množstvo skutkov a tak príde do neba. Ako mnoho ľudí je uviaznutých v týchto falošných učeniach a nedokážu sa z nich vymaniť. Ak ku Kristovi pridáme jeden skutok, ktorým by sme sa chceli spasiť – vierou plus jeden skutok – Boh nás bude súdiť zo skutkov, pretože sme odmietli zástupnosť Jeho Syna za nás, čo je nehorázna urážka Boha.

Pre toto Boh neriskoval to, že nestabilní a hriešni ľudia, majú spásu vo svojich rukách, pretože videl, že nikto ku Kristovi nepríde a to tak, že celý život aj spasenie len Jemu zverí do rúk. Boh videl, ako sa vytvoria náboženstvá, ktoré budú hlásať vlastné skutky, čím budú zastierať skutok Boha, skutok Krista na Golgote, kde On všetko vykonal, bez nášho najmenšieho pričinenia.

Boh dobre videl, čo sa začne diať, ak by spása bola na človeku, že nikto ju nedokáže prijať, každý tam chce dať svoje JA, svoje EGO – ja sa chcem podieľať na svojej spáse.

Preto Boh vymyslel geniálnu vec – On vzal na seba nielen obetu svojho Syna, ale aj vieru tých, ktorí tejto obete uveria. Preto Písmo píše, že je táto obeta účinná pre mnohých – to znamená tých, ktorých Boh vybral k viere v Kristovu zástupnosť.

Pre tých, ktorí pochopili Božie zvrchované vyvolenie do hĺbky a rozjímajú nad ním, je táto doktrína krásna. Je to doktrína pevná, stabilná, je to niečo, čoho sa môžu chytiť a tak kráčať cestou viery. Boh si ma vyvolil, dôkazom je pravá viera, som tým pádom Božím dieťaťom, som spaseným človekom, som dedičom kráľovstva nebeského, túžim a chcem kráčať za Pánom, pretože už nepatrím svetu, ale Bohu.

Kiež by všetci ľudia prišli k poznaniu tejto nádhernej pravdy…