Pohania dobre vedeli, že Boh Izraelcov je pravým Bohom, napriek tomu sa Mu neklaňali, mali svoje vlastné modly a bôžikov. No našli sa aj takí, ktorí uverili tomuto Bohu, ako napríklad Kornélius, ale skôr išlo o výnimky. Niežeby to bola zásluha tohto vojaka, bola to vôľa Božia.

Keď sa evanjelium začalo hlásať, najprv sa hovorilo židom. Ale keď Peter mal ísť hlásať evanjelium pohanom, bol skeptický. Pohania nemali u židov nárok na evanjelium, nemali právo prichádzať k ich Bohu. Peter a Apoštoli boli tým zaskočení, že Boh dáva spásu aj pohanom a tu to vidíme v skutkoch:

Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život. Sk:11-18

Taktiež pre rannú cirkev bolo normálne to, že nie všetci pohania dostanú spásu. Židia dobre vedeli, že pohania neprichádzajú na malé výnimky k Bohu, toto sa zmenilo príchodom Krista Pána, ale Božie vyvolenie zostáva v platnosti aj naďalej. Viera sa šíri za hranice Izraela, ale nešíri sa pre každého človeka.

A tu cirkev zlyhala, keď začala učiť, že každý človek má rovnakú štartovaciu čiaru, aby bol spaseným. Tým sa ťažisko spoľahnutia od Boha, presunulo k človeku. Je to človek, kto rozhoduje o svojom osude. Boh je iba pasívny, čaká, ako sa človek rozhodne. Toto je najväčší podvod aký sa v cirkvi ujal.

Keď ranná cirkev hlásala evanjelium celému svetu, oni túto evanjelizáciu chápali tak, že je to Boh, kto bude ľudí obracať a privádzať do stáda Kristovho. Oni sú nato, aby hlásali evanjelium, Boh je zase ten, kto cez Slovo pritiahne svoj ľud k viere v Krista, Jeho Syna. Preto nestojí v Písme vec tak, že sa ľudia obracali lebo uverili zo svojej sily, ale stalo sa tak preto, lebo Boh svoj ľud zobúdzal a privádzal ho k viere:

Chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení. Sk:2-47

Pohania boli nadmieru vďační, že sa im dostalo takého daru od Boha, akou je viera, pretože viera pre pohanov dovtedy nebola – čo sa týkalo viery v pravého Boha. Preto si veľmi vážili všetci obrátení to, že dostali vieru ako dar, spásu z milosti a len milosti Božej.

Pozrime sa na Písmo, na verše, ktoré sa vynechávajú, nekomentujú, prehliadajú, ktoré len málo kazateľov vytiahne tak, ako sú postavené. Evanjelium sa má hlásať celému svetu, ale iba vyvolení Boží ho aj prijmú tak, ako je v Písme postavené.

Ak je aj zakryté naše evanjelium, zakryté je tým, čo hynú. 2Kor:4-3

Tu Pavol bez servítky napísal, že tým ktorí hynú, ktorí budú naveky odsúdení od tváre Boha – tým je evanjelium zahmlené, skryté. Môžu ho počúvať, môžu počuť mnoho o Kristovi – no nemajú vieru, lebo tá je udeľovaná iba tomu, komu ju Boh dal. Pre nás ktorí sme uverili, je tu evanjelium na spasenie, pre tých ktorí neuverili, je tu evanjelium na ich záhubu. Evanjelium je dobrá správa – ale iba pre Boží ľud, ktorý mal skončiť rovnako ako všetci ľudia – vo večnom zavrhnutí – ale z Božej milosti sa stal Božím dedičstvom a pre toto je dobrá správa – evanjelium na svete.

Teraz si všimnime, ako Pavol pritvrdil v tomto verši, aby bol jasný a zreteľný:

V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží. 2Kor:4-4

Bol to Boh kto zatemnil myseľ neveriacich, ale aj tých, ktorí si hovoria kresťania. Mnohí ľudia vyznávajú vieru svojej cirkvi či denominácie, ale majú zahmlený obraz slávy Krista, ktorý je Božím obrazom. Ešte ako katolík som svoje nádeje vkladal do svätých, rituálov, náboženstva a to všetko preto, lebo som mal zahmlený pohľad na Kristovu slávu, mal som ho prekrytý vecami, ktoré ma od Krista odpútavali.

Svet dobre vie, že nie všetci ľudia budú spasení, i keď smerovanie post-ranných cirkví začalo učiť, že je to človek ktorý prijme evanjelium vierou. Toto otvára dvere k univerzalizmu, kde napokon všetci ľudia budú spasení. Tá doba je tu dnes.

Ranná cirkev to tak nevidela, ľudia boli vďační, že sa ich Všemohúci Boh ujal. Dnes sa svet dostal do takej slepoty, že si väčšina ľudí vrátane kresťanom myslí, že majú na spasenie právo. Nebo je pre všetkých – dnes hlásajú moderné slogany, pritom hriešnosť sveta dobehla Sodomu a Gomoru.

Tu sa musíme pozastaviť aj nad našimi katolíckymi priateľmi. Oni tiež evanjelium nepoznajú a aj keď počujú o spasení z milosti, rázne to odmietajú a skúšajú sa spasiť skutkami, čo je gól do vlastnej brány. Preto aj tu sa patrí povedať a nemlčať, že spasenie je výhradne a len na Bohu, na Jeho zmilovaní sa, na Jeho dare viery. Preto na nich platí rovnaký verš – im je skryté evanjelium a preto hynú. Napriek mnohým snahám a veľkým skutkom.

Pavol keď hlása evanjelium veľmi dobre vie, že jedným bude na zatratenie a druhým na spasenie. Preto napísal, že Apoštoli a kazatelia evanjelia, budú pre jedných vôňou na spasenie, pre druhých bude ich slovo mečom, ktorý im zotne hlavu:

Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; 2Kor:2-15

Ešte tvrdšie sa vyjadril hneď za týmto veršom:

Týmto vôňou smrti na smrť (ktorí neveria), tamtým vôňou života na život (ktorí veria). 2Kor:2-16

Kto by dnes kázal niečo také ako tu kázal Pavol? Pavol hovorí, že evanjelium je dobrá správa pre tých ktorí uverili, ale je smrťou pre tých, ktorí neuverili.

V dnešnej liberálnej a humanistickej dobe, je toto neprijateľné veľkému množstvu kresťanov, nieto ešte pohanov – ale Pavol to napísal dosť jasne. Ak ti niekto povie evanjelium o zástupnosti Krista miesto teba, ale ty sa vraciaš k svojim rituálom a náboženstvu – evanjelium sa ti stalo vôňou smrti.

Evanjelium o zástupnosti Krista za nás a viere v Neho a len v Neho, je pre nás veriacich balzam, skutočne dobrá správa, najlepšia správa nášho života, je to moc Božia. Naopak pre tých ktorí neuverili takto v Krista, pre nich je evanjelium zahmlené, nevedia ho prijať do srdca, nevedia sa ním potešiť, jednoducho neveria a preto sa buď úplne odvrátia, alebo sa budú chcieť zachrániť skutkami. Nevera je ťažký hriech, horší ako vražda. Preto Pavol krásne napísal, že slovo o kríži – Božom oltári, ktorý stál na Golgote, kde sa stala dokonalá posledná právoplatná obeta, kde Boh vylial svoju krv, ktorou nás očistil od všetkých hriechov – je pre svet bláznovstvom, vrátane kresťanov, ktorí veria vo svoju silu spasenie. Tí úbožiaci ktorí neveria, ktorí sa posmievajú – hynú, končia vo večnom zatratení.

Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 1Kor:1-18

Keby platil univerzalizmus, potom by všetci prišli ku spáse. Ale my vidíme že to tak nie je. Mohol pán Ježiš zachrániť Judáša? Samozrejme že mohol! Judáš chodil s Pánom tri roky, videl všetko čo videli ostatní Apoštoli, ale nebol Božou vyvolenou nádobou. Náš Pán vedel od ňom, že ho zradí, už keď si ho povolal. Ján napísal vo svojom evanjeliu o Bohu:

Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. Jn:12-40

Je evanjelium dané každému? Ak by to bolo tak, ako to hlásajú cirkvi, potom by Boh urobil všetko pre spásu všetkých ľudí. Ale tu vidíme opačný postoj. Boh ich oslepil, zatvrdil im srdcia. Keď sa opýtame že prečo – je to preto, aby neuverili zo svojej sily, aby ich Boh nemusel uzdraviť z hriechov. Mnohí ľudia si povedia – je toto možné, aby to takto v Písme stálo? Takéhoto Boha nemôžem uctievať – veru tak – Boha uctievať môže len ten, komu sa Boha dal aj poznať, ako Boh mocný a zvrchovaný. Odpoveď je tiež v zlom prístupe cirkví. Cirkvi ľudí oklamali, lebo im vykreslili iného Boha, vykreslili im uplakaného bôžika plného lásky. Boh je láska len pre tých, ktorí sú v Kristovi. Naopak – Boh je spravodlivý pre tých, ktorí v Krista neuverili. Boh dal spásu preto, aby ukázal nielen svoje milosrdenstvo, ale aby ukázal aj svoju spravodlivosť. Preto je svet rozdelený na tých ktorí uverili a ktorí neuverili. Prví ukážu na Božie milosrdenstvo, druhí ukážu na Božiu spravodlivosť. Keby Boh spasil všetkých, Jeho spravodlivosť by nebola viditeľná…

Pán Ježiš hovorí na inom mieste niečo podobné. Vykladá podobenstvá židom, učeníkom ich odhaľuje:

V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. Mt 13:13-15

Preto Pavol píše, že Boh sa zmiluje nad kým chce, zatvrdzuje koho chce:

Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje. Rim 9:18

Robí to Boh neprávom, nespravodlivo? Absolútne nie! Ak by sme boli spravodliví zo svojej sily a svojho života, Boh by bol z takých ľudí nadšený. Ale ani jeden človek spravodlivý nie je a preto si treba uvedomiť, že my sme zločinci a je to Boh, ktorý je dobrý, že týchto zločincov neodprace hneď zo zeme. My nemáme žiadne právo, žiaden nárok na spasenie, je to len a len milosť Božia, ktorá zachráni človeka, podľa Jeho ľubovôle.

Na druhej strane je tu výzva k ľuďom, aby sa obrátili, aby žili. Na človeku je postavená zodpovednosť, aby uveril a išiel do nebeskej vlasti. Toto by mal človek urobiť ako luskúť prstami, ale tu je kameň úrazu. Človek Boha nad sebou nechce a preto sa sám k Bohu neobráti. Alebo ak aj uverí v Boha, tak v takého, ktorého si sám vykreslil, ako to vidíme v dnešných cirkvách.

Boh dal svoje evanjelium svojmu ľudu, svojmu národu. Už nie etnickému Izraelu, ale celému svetu, kde má v každom národe svoj skrytý ľud.

Niekto nahliadne do evanjelia a povie, že tam stojí verš o hriešnici ktorá umývala Ježišovi nohy a Ježiš povie, že veľa milovala, preto sa Boh zmiloval nad ňou. Ľudia sa toho chytia a povedia – budem aj ja veľa Boha milovať, On sa zmiluje nado mnou, ako nad tou hriešnicou. Teda moje skutky ponúknem Bohu ako peniaz na zaplatenie spásy. Ale my musíme mať pred očami vždy Božiu zvrchovanosť a uvedomovať si, že nemôžeme Boha milovať sami od seba. Najprv On si zamiluje nás, dá nám lásku, až potom sa my môžeme k Nemu utiekať. Najprv Boha dal tejto hriešnici lásku ktorou milovala, až potom Ježiš prehlási tento výrok. Preto Ján napísal vo svojom liste krátku správu:

My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. 1Jn 4:19

Všade nás predchádza Božia vôľa. My nemáme žiadnu vôľu ohľadom svojej spásy. Naša vôľa je utekať od Boha. Je to Boh, ktorý si nás zamiluje, dá nám duchovný dar pravej viery, odhaľuje nám svoju identitu a my žasneme nad Ním. Všetko je to Božia práca – nič naše. Preto je spasenie z milosti.

Pán Ježiš sa modlí k Bohu Otcu zato, že evanjelium je skryté mnohým múdrym, odhalené je mnohým, ktorí ani nevedia čítať, sú jednoduchí, nepatria do sveta ako velikáni. Preto si Pán vybral rybárov hneď na začiatku, ktorí žili na okraji spoločnosti, aby oni boli hlásateľmi Slova.

V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám. Mt 11:25

Nedaj sa podviesť lacnými trikmi a falošnými teológiami o Bohu. Boh nepotrebuje teológov, lebo jeho Slovo je jasné a priame. On dáva spásu komu chce! Preto je spása z milosti! Preto si spásu nikto nezaslúži. Je len na Bohu, komu ju daruje.

Čo môžeš konať je to, aby si sa modlil o svoju spásu. Aby si sa modlil za spásu iných. Lebo Boh nikoho neodmietne, kto si prosí Ducha Svätého a tým pádom nebeské dary spasenia. Ale zase nezabudni – ak sa modlíš o Ducha Svätého, nemáš to zo seba, ale je to Boh, kto ťa priťahuje.

Hlásaj evanjelium a neuhni napravo ani naľavo, ako neuhol Pavol. Božie vyvolenie je dnes problematické učenie – ľudia ho nedokážu prijať, lebo stavajú sami na sebe a nie na Bohu. No vedz, že okolo teba je mnoho neobrátených duší, ktoré má Boh v úmysle spasiť. Len ich treba zobudiť. Jediný spôsob ich zobudenia je cez Slovo Božie a výklad evanjelia cez toto slovo. Lebo Písmo hovorí – ako uveria, keď nebudú počuť?

Nauč sa základné evanjelium. To znie, že všetci ľudia idú do pekla, nikto si nebo nezaslúži. Preto Boh posiela Svojho Syna, aby odžil spravodlivý život miesto ľudí, obetoval sa na oltári Golgotského kríža, kde Jeho krv veriaci ľud očistila od všetkých hriechov. V Kristovi sme dostali Jeho spravodlivosť, Boh sa pozerá na nás skrze Ježiša ako na takých, ktorí dodržali celé desatoro. Lebo inak – ako bez jediného hriechu, nie je možné vkročiť do neba. Ale iba v Kristovi sme spôsobilí ísť do kráľovstva nebeského, pretože v Ňom sme spravodliví pred Bohom, v Ňom sme ako On sám.

Táto krátka správa môže prebudiť (obrátiť) niekoho z tvojho okolia. Ak sa na to pozrieš, môže ísť o katolíka ktorý v toto neverí, lebo hľadá svoju spravodlivosť a nie Božiu, alebo nejakého nedeľného kresťana, ktorý chodí do nejakého zboru, ale je hluchý a slepý. Každý musí pochopiť svoju skazenosť hriechom, že do neba sa dostane len ten, kto nemá jediný hriech, kto je rovnaký ako Kristus Pán. Je to Boh, kto sa ujme človeka a dá mu milosť. Preto je potrebné hlásať evanjelium. My nevieme, ktorí sú tí spiaci medzi nami.

Boh má prostriedky, ako priviesť k viere každého koho si predom vybral. Vidíme to v nespočetných príkladoch z Písma – každé obrátenie je jedinečné.

Takto sa pozerať na Boha, na zvrchovaného Pána je potešujúce a mocné. Ale iba pre tých, ktorí sú Jeho ľudom. Tí, ktorí Bohu nepatria, sa desia takéhoto Boha a desia sa Božej zvrchovanosti. Ich viera je falošná. Je to iba pokrytecké zaslúženie si spásy samým sebou.