Kristus nás vykúpil spod otroctva nielen hriechu, ale aj ľudských požiadaviek a zaťažení. Do cirkvi sa však votreli ľudia, ktorí uvalili mnohé pravidlá, predpisy, nariadenia – čo konať, ako sa modliť, kedy sa kde dostaviť, kam ísť, koľko toho vykonať. Miesto evanjelia milosti, miesto evanjelia slobody v Kristovi, uvalili na Boží ľud ťažké jarmo otroctva. Už na počiatku sa toto stalo, keď židia ktorí uverili, nútili sa dať pohanov obrezať, inak údajne neprídu ku spáse. Pavol bol nahnevaný, až rozčúlený.

Je to niečo podobné, ako keď dnes ľudia cez svoje učenia tvrdia, že sa musíš vyspovedať, aby si bol spasený. Musíš ísť na tamtú púť, aby si si zaslúžil kilo odpustkov, na tú omšu, onú pobožnosť – jednoducho pridávajú k evanjeliu slobody v Kristovi, ľudské učenia. Do cirkvi sa votreli stáročiami falošní učitelia, ktorí nikdy neboli obrátení Bohom, tí prevzali moc v cirkvi nie v moci Ducha, ale v moci sveta a pretvorili cirkev na náboženstvo, s ľudskými pravidlami spásy. Pavol o nich hovorí:

A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili; a nepovolili sme im a nepoddali sa ani na chvíľu, len aby pravda evanjelia zostala pre vás. Gal 2:3-5

Pavol o nich hovorí, že sú falošní bratia – nepraví kresťania. Potom o nich hovorí, že špehujú slobodu v Kristovi ktorú máme a chcú nás uchopiť a zviazať podľa ľudských pravidiel. Pavol pokračuje, že nás takto chcú zotročiť naproti náboženstvu, ktoré vynašli.

Hierarchia

Potom sa vymyslel ďalší ľudský vynález, ktorý sa volá hierarchia. Všetkých kresťanov ktorí sú povolaní byť kňazmi, v zmysle kňažstva voči Kristovi Veľkňazovi – lebo všetci kresťania kňazmi sú – falošní votrelci odkopli a nazvali ich laikami a to len preto, aby samých seba mohli povýšiť, aby sa mohli vystatovať a honosiť titulmi a funkciami, ktoré im nikto nekázal ustanoviť. Vezmime si funkciu pápeža, najvyššieho biskupa celej cirkvi. Písmo akoby predpovedalo že sa také niečo vynájde, varuje kresťanov a hovorí:

Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. Mt 23:8-12

Toto je opak hierarchie. Iba jeden je Majster – Kristus. My všetci sme bratia rovnakého významu a výšky. Keď si tento verš porovnáme s tým, ako sa honosia duchovní, kňazi, biskupi, kardináli, pápeži, ako vydávajú vyhlásenia a interviá – nevedia že majú byť rovnakými údmi ako každý iný kresťan. Lebo je iba jeden Majster – Kristus. Nič nadto. Ale oni nepoznajú kresťanskú vieru podľa poslušnosti – preto konajú výstrednosti.

Nehovoriac o jednom Otcovi – Bohu, ktorého voláme – Otecko (Abba). Ale tu vznikla ďalšia novinka ktorá odporuje Písmu a to takzvaný Svätý Otec, ktorý sa dokonca povýšil na zástupcu Krista na zemi. Poslušnosť je nad všetko ľudské a preto nie je možné, aby niekto volal niekoho Otcom, dokonca Svätým otcom, okrem Boha!

Písmo je proti akejkoľvek hierarchii. Veď Ježiš nás učí, že máme byť sluhami všetkých. Keď niekam prídeme, máme si sadnúť na posledné miesto, kto chce byť vodcom, má byť posledným človek bez mena.

Veď my nemáme byť sluhami ľudí, ľudských učení, byť otrokmi kolobehu – omša, omša, omša, spoveď, prijímanie, pád do hriechu, spoveď, prijímanie, pád do hriechu, omša, omša, omša – pritom hľadieť na kňazov, ako na nevyhnutných pre spásu.

V rannej cirkvi aj dnes, sa stretnú kresťanské rodiny, pomodlia sa spolu, jeden muž vezme chlieb a víno, bude ho lámať a podávať ďalej, potom naleje kalich a podá ho ďalej – každý kresťan má na toto výhradné právo. Toto je naša sloboda v Kristovi a tamto je otroctvo skrze systém. Takto fungovala cirkev:

Deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, Sk 2:46

Lámanie chleba a liatie vína znamenalo, pripomínať si smrť Krista, Jeho vykupiteľské dielo, ďakovať a chváliť ho celým srdcom zato čo vykonal, ako nás krvou očistil, ako nám sňal hriechy, ako nás Boh skrze Neho povolal k životu večnému. Toto sa dialo vždy a všade, kde sa kresťania stretli. Prvé čo bolo, pomodlili a sa pripomínali si Kristovu smrť tak, že lámali chlieb a liali víno. Každý kresťan má robiť to isté keď sa stretne s inými kresťanmi, ako znak kresťanstva – sadnú si spolu, pomodlia sa a budú lámať chlieb a pripomínať si Kristovu dokončenú dokonalú obetu. Tu vidíme, že sa to takto všade dialo, kdekoľvek sa cirkev stretla, či už po domoch, či vonku, či v nejakej modlitebni – to bolo ako prvé – lámanie chleba.

Tí židia, ktorých bolo 3000, prijali vieru, schádzali sa na modlitbách a lámaní chleba.

A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší. Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách. Sk 2:41-42

Aj Pavol ako chodil po zboroch, po celom vtedajšom svete, najprv si pripomenuli čo Boh v Kristovi pre nich vykonal, ako vzal Ježiš ich hriechy, ktoré boli na Jeho svätom tele odsúdené Božím hnevom na dreve kríža. Ani inak sa začať nedá – pripomenutím si toho, čo Kristus pre svoj ľud vykonal.

Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. Sk 20:7

Ale kto si dnes takto pripomína čo náš Pán pre nás urobil? Kto sa postaví s chlebom v ruke, zodvihne ho, pozrie na nebesia k Bohu a z Ducha Svätého vyriekne modlitbu:

Ďakujem ti Ježišu, že si mi ukázal moju nehodnosť, že si odhalil moju neschopnosť spásy. Ďakujem ti, že si sa pre mňa stal človekom, aby si ma vykúpil svojou drahou krvou a to spod otroctva sveta, diabla a hriechu. Chválim ťa a neviem Ťa dosť osláviť svojim životom, keď si uvedomím, ako si vzal moje hriechy na drevo kríža, kde ich Tvoj Otec a teraz už aj môj Otec, odsúdil spravodlivým hnevom. Oslavujem Ťa a chválim zato, že si vylial svoju krv za moju slobodu v tebe, že si ma vykúpil spod zákona, spod desatora, ktoré ma odsudzovalo k večnej smrti. Ďakujem ti Ježišu drahý, že si za mňa odžil svätý život a obliekol ma do svojej spravodlivosti. Nikdy ti nebudem dosť vynahradiť ani jeden úder biča. Lámem tento chlieb, ako bolo zlomené tvoje telo až k smrti, pre moje hriechy a neprávosti – odpusť mi, že si za mňa toto musel pretrpieť. Lejem toto víno, aby som si uvedomil, že si svoju vlastnú svätú krv vypustil pre mňa a moje hriechy, kde táto krv ma od nich očistila. Ó aká drahá obeta, aká nekonečná obeta, ktorá sa nedá ničím nahradiť a zaplatiť. Chválim Ťa Otče, že si svojho Syna dal za mňa a za svoj svätý ľud. V pokore padám do prachu pred tvojou tvárou, nemám nič, čo by bolo hodné tvojho vykupiteľského diela – mám iba prázdne ruky a tvoju milosť. Spolieham sa len a len na Teba, na vieru ktorú si mi dal ako dar, že si ma nielen povolal ku Kristovi, ale že ma aj zachováš na ceste viery až do konca. Chvála a sláva Nášmu Bohu naveky vekov. Amen…

Kto takto začína modlitbu, kto takto začína uctievanie Krista a Boha hneď na počiatku, ešte predtým ako idú čítať Písmo? Ak sa toto nekoná v cirkvách ako prvotina, veľmi rýchlo sa zabudne na Kristovu zástupnosť za nás, ako sa to stalo veľkým cirkvám, ktoré ani nevedia a ani neveria, čo Ježiš pre nich vykonal. Bola im vzatá sloboda v Kristovi, ktorá bola nahradená otroctvom ľudských úkonov a nariadení, ktoré nikoho nedokážu spasiť.

Odhodilo sa Slovo Božie, nahradilo slovom ľudským, vznikla takzvaná tradícia, čo nie je nič iné, iba odhodenie Slova Boha, nahradením slova človeka. Ale Pán nám hovorí, aby sme zostali v Jeho slove a takto boli Jeho učeníkmi. Boh nám dá poznať pravdu a tá nás oslobodí od všetkého nánosu ľudských učení:

I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Jn 8:31-32

Títo falošní bratia vykonali presný opak – nezostali v Kristovom slove, čím stratili učeníctvo a nepoznali pravdu – preto nie sú slobodní. Sú zapriahnutí v otroctve systému, hierarchie, v klamstvách a v tomto zmätku sa snažia nejako slúžiť Bohu, čo nejde. Dokonca sa uchýlia ku kompromisom, obhajobe tých, ktorí klamú Krista, ktorí klamú veriacich, ktorí klamú lebo ich otcom je diabol.

Jeden kňaz ma raz napomenul, že kritizovať pápeža je hriech. Nestál som na písme, lebo je to presne naopak – nenapomenúť pápeža, keď hlása bludy je hriech. A pápež lial bludy do sveta ako vodu. Čo mohli urobiť ovečky tohto falošného stáda, ktoré je ďaleko od Krista? Nič, nič a len nič! Sú otrokmi! A to dokonca takými, keď pápež bude vydávať rúhavé slová proti evanjeliu, oni ho budú obhajovať. Prečo? Lebo je ich otecsvätý otec.

Ale my máme Otca Boha a Majstra Krista. A keď pápež bude liať nezmysly, mlčať nemôžeme. Keď bude katolícka cirkev učiť učenie vedúce do pekla – nemôžeme byť ticho. To je osud všetkých tých, ktorých si Boh k sebe pritiahol a dal im znovuzrodenie a spásu. Vždy budú ťahať za kratší koniec, vždy budú posmievaní, nenávidení a prenasledovaní – ale čo hovorí Pán – Mne toto robili, budú aj vám. Potešuje nás to…

Preto sme sa museli oslobodiť od jarma ľudských nárokov a spočinúť v slobode Kristovej. Diabol zúri a koná to cez ľudí, ktorí rovnako zúria a trasú sa hnevom. My sme ale v Kristovi a nič nami nemôže pohnúť. Sme vykúpení Jeho krvou a nie cirkevnou disciplínou:

Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom [i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu]. 1Kor 6:20

Sme slobodní v milosti, ktorú nám Boh daroval, ktorá nás vedie k pravému uctievaniu, k pravej viere, k odriekaniu sa sveta a bezbožností. Učí nás chváliť Boha, oslavovať Ho, milovať Ho, pretože On za nás obetoval svoj život.

Milosť vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky. Tít 2:12-14

Preto nás Pavol napomína, aby sme stáli v slobode a nedali sa zajať do otroctva, ktoré vyzerá ako duchovná sloboda, ale nie je.

Cirkev bola slobodná v Kristovi iba chvíľu. Už za doby apoštolov sa cirkev uchyľovala k zotročeniu bratov zákonníctvom. Nie je div, že Pavol o tom predom napísal, že prídu po jeho smrti falošné učenia a zvody. Dnes po 2000 rokoch môžeme povedať, že je iba malé stádočko ľudí, ktorí nie sú zotročení systémom ich cirkví či denominácií. Otrokári Krista obišli, nepoznajú Ho, lebo nie sú vykúpení Jeho krvou k slobode. Ich život sa podobá životom otroka, ktorý nenávidí život. Ale pre takých nie je kráľovstvo nebeské. Kráľovstvo nebeské je pre tých, ktorí milujú život – nie svetský život, ale život v Kristovi a s Kristom:

Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! Jn 10:10

Učiť miesto evanjelia, svetské učenie, kde nie je stredom Kristus a jeho kríž, jeho zástupnosť, jeho krv, ktorá nás očistila od hriechu, znamená upadnúť do osídiel otroctva horšieho, ako ponúka zmyslový svet. V zmyslovom svete sa ľudia apoň na chvíľu potešia rozkošmi – ale títo oklamaní ľudia, si odopierajú rozkoše koľko vládzu, pritom otročia systému, ktorý im nedáva slobodu a život. Preto o nich Peter napísal:

Hovoria totiž naduté prázdne reči, výstrednosťami telesných žiadostí lákajú ľudí, ktorí práve ušli spomedzi tých, čo žijú v blude. Sľubujú im slobodu, a sami sú otrokmi skazy; každý zaiste je otrokom toho, kto ho premohol. 2Pt 2:18-19

Nezabúdajme komu sme otrokmi – či Bohu, alebo človekovi s jeho ľudskými vynálezmi. Lebo otrok nie je slobodný. Otrok nemôže povedať slobodne slovo Božie tak, ako stojí. Otrok musí vtesnať celý svoj život do pút, ktoré ho zväzujú. Preto platí verš aj dnes:

Veľmi draho ste boli kúpení! Nebuďte otrokmi ľudí! 1Kor:7-23