Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? 1Kor:3-16

Ľudia postavili obrovské kostoly a katedrály, ktoré zasvätili Bohu. Bola to napodobnenina starej zmluvy, kde mali Izraeliti chrám. Nová zmluva Boha s ľuďmi nevyžaduje chrámy, kostoly, katedrály. Každý kresťan je totiž chrámom, kostolom, katedrálou, kde má prebývať Duch Svätý.

Ó Bože Všemohúci, keď si uvedomíme, že sme chrámom samotného Boha, padáme na zem a ďakujeme za túto pravdu. Nie sme rovnakí ako pohania, nie sme rovnakí ako neobrátení ľudia ktorí si hovoria kresťania, my sme chrámom samotného Boha, kde svojim Duchom Kristus v nás prebýva. Ako málo si kresťania pripomínajú túto pravdu.

Už prorok Ezechiel predpovedá, že kresťania dostanú Ducha do svojho vnútra a ten ich bude formovať, podľa Božej vôle na obraz Krista:

Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. Ez:36-27

Táto vec je veľká zodpovednosť pred Bohom. Dostali sme vieru v Krista, bol to dar, bola to milosť. Väčšinu sveta nezaujíma Kristus a jeho zástupnosť za nás, Jeho vykupiteľské dielo na Golgote – ale my sme z milosti a len z milosti dostali dar viery. To však zo sebou nesie zodpovednosť, pretože tým sme dostali aj Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva, pretože naše telá sa stali chrámom samotného Boha.

Tým sme stratili nárok sami na seba, ale patríme Bohu, sme Jeho vlastníctvom. Sme tým pádom iní ako je svet, sme oddelení od tohto bezbožného sveta, pretože neustále máme na zreteli, že sme budovami, v ktorých sídli sám Boh.

Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 1Kor:6-19

Táto pravda je tak málo hovorená, že kresťania si neuvedomujú zodpovednosť akú dostali, neuvedomujú si svoj stav pred Bohom a vo svete. Mnohí hovoria – hrešíme a hrešíme, vyznávame Bohu svoje hriechy, ale padáme a padáme stále v tom istom. Ale to je závažná vec a výstraha.

Vezmime si hriech nečistoty. Viete si predstaviť, žeby nejaký Žid vošiel do chrámu a tam konal sexuálnu potrebu s nejakou prostitútkou? Už len predstava niečoho takého, v nás vzbudí odpor. Alebo by konal takúto potrebu sám so sebou. Tam pred oltárom, kde je opona za ktorou je neustále prítomný Boh, by niekto niečo takéto vykonal. Je to ohavnosť čo i len pomyslieť. A teraz si predstavme, že podľa novej zmluvy sú naše telá chrámy a my takéto veci vykonáme, alebo dokonca ich konáme pravidelne!

Boh v nás prebýva, vo svojom tele máme trón Ducha Svätého, oltár nášho srdca a tu začneme pred očami Boha smilniť! Preto Pavol napísal:

Či neviete, že vaše telá sú údmi Kristovými? Či teda vezmem údy Kristove a spravím ich údmi smilnice? Vôbec nie! 1Kor:6-15

Taktiež nie je možné, aby sme sa zahrávali so svetom a modlami tohto sveta. Aby sme smilnili s výdobytkami techniky, okrem ich využitia kvôli životu a viere. Aby sme sa zahrávali s inými náboženstvami a vierami, ako sa to stalo katolíkom v Assisi. My sa nemáme zahrávať ani s koníčkami pohanov, zvlášť takými, ktoré sú hriešne, ktoré vedú k hriechu. Preto je napísané:

Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 2Kor:6-16

Veď sám Boh prebýva v nás, prechádza sa v našom tele, ktoré je Jeho chrámom. My nie sme svoji, ale sme Boží. A tu je varovanie pre nás kresťanov, aby sme neboli ako Izraeliti, ktorí boli vyvoleným národom, vytrhnutí z moci faraóna a Egypta, čo začali reptať proti Bohu a proti Mojžišovi ktorý ich viedol. My si musíme uvedomovať našu zodpovednosť pred Bohom.

Veď takíto kresťania tvoria cirkev, pravú Kristovu cirkev, kde Kristus je hlavou a my údmi. On, Kristus Pán je základný živý kameň a my sme kamene duchovné, z ktorých stojí budova, ktorá sa volá cirkev. Sme nielen duchovným domom tejto stavby cirkvi, ale sme aj kňažstvom, ktoré má prinášať duchovné obety Bohu, skrze Krista nášho Pána…

Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 1Pt 2:4-5

My sme povinní byť zaštepení v Kristovi, ako v kmeni, z ktorého tečie sila pre náš kresťanský život. Ak by sme sa utiekali ku komukoľvek inému ako je Kristus, nepoznáme evanjelium a spásu.

Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Jn 15:4

Aby kresťan vôbec mohol byť kresťanom, musí mať v sebe Ducha Kristovho, Ducha Svätého. Toľko ľudí v minulosti tvrdilo, že počulo Krista, že videlo Krista, že sa zhovárali s Kristom, zapísali sa celé knihy o týchto rozhovoroch cez nejasné zjavenia. Ale toto nie je kresťanská viera, toto je mystika a okultizmus. Kresťanská viera zo sebou nesie to, že Kristus prebýva v nás cez svojho Ducha. Je v nás, v každom jednom pravom kresťanovi!

Mnohí ľudia túžia, aby sa im zjavil Kristus, aby mali údajne pevnejšiu vieru, aby sa mohli chvastať zjavením, ktoré sa im dostalo. Ale Kristus prebýva v každom kresťanovi! A preto sa skúmaj človeče, či Kristus v tebe prebýva, lebo ak nie, nepatríš Kristovi a celá tvoj viera je iba falošné klišé:

Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. Rim 8:9

Ak nosíme v sebe Krista, pretože máme Jeho Ducha ktorého nám sľúbil keď odchádzal, sme chrámom Božím, sme svätý Boží ľud, sme kňažstvo Kristovo, telo sa stáva mŕtvym voči hriechu. Ale Duch Kristov v nás prebýva a sme živí v Duchu:

Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. Rim 8:10

Toto je veľmi dôležité skúmať, pretože ak nemáme Ducha, ktorý vzkriesil Krista zmŕtvych, akoby sme mohli byť spasení, ako by sme mohli byť rovnako oživení ako Kristus k večnému životu? Snáď len nie obradmi a svojimi zásluhami?

A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás. Rim 8:11

S tým sa úzko spája aj milovanie Krista. Milovať Krista neznamená mať k Nemu pocity, ako to mnohé žienky bežne hovorievajú. Niektoré takzvané sväté, sa dostávali až do sexuálnych rozkoší, keď mysleli na Krista. Preto je na mužovi, aby vykladal písma a žena sa má muža pýtať na teológiu v tichosti a v pokore, lebo tieto žienky odpadli od viery k pocitom, čím zviedli mnohých ľudí. Ježiš toto dobre vedel a preto predpovedal:

Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. Jn 14:23

Čo znamená že bude zachovávať Kristovo slovo? Že bude poslúchať čo Kristus hovorí, aj keď sú pasáže, ktoré nie sú príjemné a cirkev ich úmyselne stáročiami buď ignorovala, alebo ich prekrúcala podľa svojho ľudského pohľadu. Kristovo slovo nie sú len evanjeliá, ale aj skutky apoštolov a listy apoštolov. Sám Kristus formuje svoje slovo do Písma cez Apoštolov a žiada nás, aby sme zachovávali všetko čo je napísané.

Nemôžeme odignorovať Pavla a jeho listy, ako to urobila katolícka cirkev, pretože tu ide o hrubú neposlušnosť voči Kristovi a jeho Slovu, keďže Pavol bol vybraný práve nato, aby nám pohanom zvestoval evanjelium a bol to človek, ktorý nielen rozumel Písmam ďaleko lepšie ako všetci ostatní Apoštoli dohromady, Pavol dokonca ako Rímsky občan poznal právo a preto niektoré listy smerujúce Rímskej časti, podáva v právnej forme, ktorá je Rimanom blízka.

Zachovávať Kristovo slovo v Písme, je zárukou toho, že sám Boh Otec príde ku nám a bude v nás s láskou prebývať. A Pavol na nás apeluje, aby sme sa skúmali, či Kristus v nás prebýva.

Samých seba vyskúšajte, či ste vo viere; samých seba preskúmajte. Či nepoznávate na sebe, že je vo vás Ježiš Kristus? 2Kor 13:5

Je to veľká výsada, že Kristus cez svojho Ducha v nás prebýva a my sme chrámy Božie. Je to naša veľká pýcha, oprávnená pýcha pred svetom, že sa nám dostalo takejto vymoženosti. Svet sa bude z toho posmievať, ale my budeme mať z toho potechu. Každá modlitba nás musí vyzdvihnúť k Bohu, keď si uvedomíme, že Duch Svätý býva v nás, prihovára sa za nás, riadi náš život. Ako ľahko sa odovzdáme do vôle Božej.

Pane, prebývaj vo mne, som tvojím, nič nechcem len Teba. Riaď môj život, ty sa v mojom srdci zväčšuj, aby som sa ja umenšoval. Nech prídem do bodu ako prišiel Pavol ktorý povedal – že on je nič, ale Kristus ktorý v Ňom prebýva je všetko.

Nezabudnime na svoju zodpovednosť, že náš chrám musí zostať čistý a krásny. Ako by sme mohli páchať ohavnosť v starozmluvnom chráme Boha? Ako by sme mohli páchať nehanebnosti v chráme Boha novej zmluvy, ktorým je naše telo?! Budujme sa v tejto viere a potešujme sa týmito pravdami, ktoré nám Pavol zanechal. Potešujme sa Božím slovom ktoré hovorí:

Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? 1Kor:3-16