V predošlej kapitole sme definovali pojem “sloboda voľby” a objasnili sme, že človek má možnosť voliť z rôznych alternatív a za svoje voľby nesie zodpovednosť. To, ako volí, je však podmienené jeho charakterom a tiež podmienkami. Teraz sa poďme zaoberať otázkou, v akom stave je charakter človeka po páde. Nasledujúce čítanie nebude príliš príjemné, pretože nebudeme hovoriť o katastrofálnom stave charakteru Marťanov, ale ľudí ako ste Vy alebo ja. Zatiaľ ponechajme bokom otázku, z akého dôvodu padol prvý ľudský pár v záhrade Eden. Konštatujme však, že pád človeka popísaný v biblickej knihe Genesis, predstavuje zásadnú zmenu v charaktere človeka. Keď Boh človeka stvoril, bol človek, podľa Božieho konštatovania, veľmi dobrý. To sa po vzbure proti Božiemu príkazu radikálne zmenilo. Boží príkaz znel jasne:

Ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš. Gn:2-17

Veľmi jasne znejú aj sankcie spojené s týmto príkazom “istotne zomrieš”. Ako sa v Biblii neskôr dozvedáme, nejedná sa len o smrť fyzickú (človek starne a jedného dňa zomrie), ale o niečo oveľa hroznejšie – o smrť duchovnú, ktorá so sebou nesie nepriateľstvo k Bohu a nakoniec je zavŕšená v deň Božieho súdu vzatím človeka do ohnivého jazera, kde bude mučený na veky vekov. Perspektíva človeka sa vzburou v Edene zmenila v ten najhroznejší horor. Biblia nám vydáva svedectvo, ako radikálne sa ľudský charakter po páde zmenil. Čoskoro došlo k prvej vražde a zlo páchané človekom sa šírilo ďalej, až Boh zasiahol a s výnimkou ôsmich ľudí zničil celú vtedajšiu civilizáciu potopou. Než to urobil, vyriekol veľmi jasné hodnotenie ľudského charakteru:

Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé. Gn:6-5

Áno čítate dobre, takéto je Božie hodnotenie stavu padlého človeka: “všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé.”

Ak by si snáď niekto myslel, že toto konštatovanie sa týka len nejakých extrémne zlých “predpotopných ľudí” a že dnes je svet zaplnený prevažne “dobrými ľudkami”, tak je na vážnom omyle. Pán Boh totiž stav človeka potvrdzuje inými, ale veľmi jasnými slovami aj po potope:

A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil. Gn:8-21

Zoberte prosím do úvahy, že tento opis sa netýka nejakých abstraktných bytostí z hororu, ale ľudí, ktorými je obývaná táto planéta a skúste sa aspoň na chvíľu zamyslieť nad dosahom Božieho výroku o človeku: “čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti”. Ak si ešte stále myslíte, že človek je hriechom len “nejako narušený” a že spomínané Božie výroky sú povedané akousi “tvrdou starozákonnou rečou”, tak sa pozrite, ako hodnotí stav padlého človeka Nový zákon. Tu sú niektoré výroky Pána Ježiša Krista o vnútri človeka, totiž o srdci:

Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedoctvá, rúhania. Mt:15-19

Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. Mk 7:21-22

A takto, priatelia, hovorí Božie Slovo o padlom stave takýchto “milých človiečikov” ako ste vy alebo ja:

Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného. Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, skaza a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; nieto bázne Božej pred ich očami. Rim 3:10-18

Je to naozaj drtivé hodnotenie. A čo je najhoršie – z tohto stavu nedokážeme nijakým spôsobom uniknúť. Padlé srdce je totiž nevyliečiteľné:

Najľstivejšie od všetkého je srdce a je úskočné na smrť. Kto ho pozná?! Jer 17:9

Možno Ti Tvoje úskočné srdce ešte nahovára, že to s Tebou nie je také zlé a že si aspoň občas schopný konať dobro. Ale Božie Slovo Ti berie aj túto falošnú nádej:

Či aj Etióp zamení kožu a leopard svoje pásy? Ako budete môcť konať dobro vy, privyknutí na podlosť? Jer 13:23 (SSV)

Zmeniť sa a začať konať dobre je pre padlého človeka rovnako nemožné ako zmeniť farbu svojej kože. Biblia hovorí, že čokoľvek nie je z viery je hriech a hovorí tiež, že naša spravodlivosť je pred Bohom ako rúcho ohyzdné. Aj tie “najlepšie skutky” padlého človeka sú Bohu odporné, pretože sú vykonané zo zlých motívov.

Pokiaľ si snáď myslíš, že unikneš trestu, keď budeš dodržiavať nejaký súbor príkazov, tak vedz, že Slovo Božie Ťa zbavuje aj tejto nádeje:

Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. Rim 3:19-20

Skúšaš možno dodržiavať prikázania a činiť “dobré skutky”, aby si si zaslúžil spásu, a tak dodržiavaš Božie príkazy zo strachu pred peklom. Ale to nie sú dobré motívy – Tvoje vnútro zostáva temné a v najhlbšom vnútri Boha nenávidíš, aj keď Ťa Tvoje úskočné srdce klame, takže tvrdíš, že Boha miluješ.

Možno si myslíš, že preháňam, ale tak to nie je ani v najmenšom. Človek vo svojom padlom stave Boha nenávidí. Veď Ježiša Krista ukrižovali ľudia ako Vy alebo ja. A jeho ukrižovanie si nevymohli len nejakí kriminálnici, ale hlavne ľudia ktorí boli známi svojou charitatívnou činnosťou. Farizeji sa starali o vdovy a siroty – rozhodne to neboli nejakí filmoví banditi. Áno, na Golgote sme ako padlí ľudia všetci preukázali, že Boha nenávidíme doslova až k smrti.

Ľudia v padlom stave sú na tom aspoň v niektorých ohľadoch podobne ako iné zlé bytosti, totiž Satan a jeho démoni. Spoločne s nimi totiž čakajú, až budú v Onen deň uvrhnutí do ohnivého jazera. Aj najdesivejšie veci odohrávajúce sa na tejto zemi sú ničím proti hororu pekla. Každá ľudská obava bledne v porovnaní s večnými mukami v ohnivom jazere. A nemáme výhovorku! Vlastnou vinou sme prepadli smrti, keď sme ignorovali Božie varovanie:

Ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš. Gn 2:17

A ono sa to naozaj stalo – prepadli sme smrti.

Zhrnutie

1. Ľudské voľby sú podmienené charakterom človeka a tiež okolnosťami. Človek volí to, čo chce – v tom je sloboda a z nej vyplýva zodpovednosť. To, čo človek chce, vychádza z toho, aký je jeho charakter – v tom je podmienenosť voľby.

2. Charakter padlého človeka je v katastrofálnom stave. Slovami Biblie: “každý výtvor ľudského srdca je od mladosti zlý”.

3. Z bodov 1. a 2. vyplýva, že padlý človek, ak mu v tom niečo nebude brániť (o tom budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole), dobrovoľne volí zlo a za svoje voľby je zodpovedný.

4. Súčasťou ľudského padlého stavu je aj úskočné a nevyliečiteľné ľudské srdce, ktoré človeku nahovára, že to s ním nie je také zlé a že je schopný “konať dobro”. Takto vykonané “dobro” je však konané nie z viery, ale z najrôznejších zlých motívov a pred Bohom sú tieto ľudské “spravodlivosti”, slovami Biblie, iba ako rúcho ohyzdné.

Ľudia často hovoria o tom, čo si zaslúžia. Nikdy by sme si však od Boha nemali žiadať, čo si zasluhujeme, lebo v Božích očiach si všetci bez rozdielu zasluhujeme uvrhnutie do pekla. Je teda pre padlých ľudí nejaká nádej? Je nádejou pre skutočných zločincov správa, že ich bude súdiť spravodlivý sudca? Absolútne nie! Spravodlivý súd bude našim koncom. Čo je teda nádejou, keď nie Božia spravodlivosť? Premýšľajte o tom prosím.

V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať otázkou: “Prečo je vo svete tak málo zla, keď sú ľudia tak zlí.