V minulej kapitole o stave padlého človeka – alebo – čakanie na peklo, sme hovorili o zúfalom stave padlého človeka. Aby nedošlo k nedorozumeniu, radšej na vysvetlenie upresňujem, že bola reč o srdci – vnútre padlého človeka, teda spomínaný zúfalý stav srdca sa netýkal naozaj obrátených kresťanov. Stav srdca kresťanov sa radikálne líši, ale tým sa budeme zaoberať až neskôr.

Teraz sa poďme venovať nasledujúcej logickej otázke: “Ako je možné, že je vo svete tak málo zla, keď sú kresťania v menšine a každý výtvor srdce padlého človeka je od mladosti zlý?”

Ako vidíte, ak berieme vážne Bibliu, sme nútení položiť si presne opačnú otázku, než akú si kladú ľudia, ktorí veria, že človek je v zásade dobrý. Tí sa naopak divia, kde sa vo svete toľko zla berie. Ale späť k našej otázke, prečo je vo svete zla tak málo? Prečo Vás cestou do práce niekto nezabil alebo aspoň neokradol? Ako to, že ste zaparkovali auto pred obchodom a nikto Vám ho neukradol? Prečo je teda vo svete tak málo zla, keď je padlý ľudský charakter podľa Biblie tak zlý? K formulácii tejto otázky nás priviedli biblické výpovede o padlom človeku, tak poďme odpoveď na ňu hľadať v Písmach…

I. Všeobecná Božia milosť

Keď čítame Bibliu pozorne, zistíme že v padlom svete pôsobí niečo, čo by sme mohli nazvať – všeobecnou Božou milosťou. Túto milosť úžasne vystihuje biblický verš:

On (Boh) dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Mt 5:45

Človek nemusí byť dobrý na to, aby sa mohol tešiť z toho, že na neho svieti slnko. Je to milosť, ktorú si nezaslúži. Avšak to, že človek dostáva od Boha nezaslúžene na tomto svete mnoho dobrých vecí, ešte nič nehovorí o tom, či nakoniec bude alebo nebude spasený. Dážď zavlažuje ako pšenicu, tak burinu, slniečko svieti ako na pšenicu, tak na burinu, a tak oboje pospolu rastú, aby oboje dostali úplne odlišný koniec.

Mnohým ľuďom Boh daroval bohatstvo, moc, a oni s tým narábajú ku svojmu prospechu a sebectvu. Preto človek hovorieva, že svet je nespravodlivý. Ale cieľom života človeka je spása a nový život, v novej zemi, kde nebude vládnuť hriech a smrť. Ani ten najbohatší človek si nemôže kúpiť hodinu života keď dostane rakovinu, nemôže si kúpiť spásu.

A ako sa všeobecná Božia milosť konkrétne prejavuje? Za prejav Božej všeobecnej milosti možno považovať nasledovné príklady:

1. Boh marí plány padlého stvorenia. To znamená, že nedovoľuje ľuďom realizovať všetky zámery ich padlých sŕdc.

Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí. Ž 33:10

Ten verš môže niektorým znieť negatívne, ale keď si predstavíme napríklad marenia vojnových zámerov, tak vidíme, že môžeme byť Pánu Bohu za také marenie vďační.

Ak by smilníka a násilníka nezadržiaval Božia ruka, vždy keby mal chuť, znásilnil by nejakú ženu. Ale v tom mu bráni Boh nielen priamo cez svedomie a strach, že ho niekto chytí a bude súdený, tiež cez okolnosti a prekážky, ktoré mu Boh do cesty postaví.

2. Boh dáva človeku istú “brzdu” vo forme svedomia – vnútorného zákona.

Tu len pripomeňme, že život v súlade so svedomím človeku umožní “žiť lepšie,” ale nestačí sám o sebe na dokonalosť pred Bohom.

Svedomie sa dá ale aj otupiť. Známy príklad zlodeja, ktorý sa sám na seba hneval, že mohol istú vec ukradnúť, ale to neurobil. Keď často hrešíme a padáme v tom istom hriechu, svedomie sa v tejto oblasti otupí a už nás neobviňuje, alebo aspoň nie tak hlasno.

3. Existuje systém svetskej moci ustanovený Bohom

Sám Boh ustanovil nad človekom svetskú moc, zákony, pravidlá spoločnosti. V liste Rimanom je to jasne napísané:

Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd. Lebo vladári nie sú na postrach tým, čo dobre činia, ale tým, čo zle činia. Chceš sa nebáť vrchnosti? Čiň dobre a budeš mať chválu od nej. Veď je služobníkom Božím tebe k dobrému. Ale keď zle robíš, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč. Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí. Rim 13:1-4

Človek je vďaka existencii tohto systému odradený od zlého jednania zo strachu pred trestom – napríklad z uväznenia. Polícia alebo justícia samozrejme nefungujú vždy ideálne. Ale dokážeme si predstaviť, ako by sa zlo rýchlo rozšírilo, keby neexistovali vôbec a zavládla by naprostá anarchie?

4. Milosť šírená skrze kresťanov

Kresťania jednak nesú Evanjelium ďalším ľuďom a tí, ktorým je od Boha dané, aby uverili, uveria a sú spasení. Pretože však kresťania majú činiť dobre všetkým ľuďom, spomeňme napríklad vyššie uvedený verš Mt 5:44, šíri cez nich Pán Boh aj svoju všeobecnú milosť k ľuďom, ktorí nikdy spasení nebudú.

II. Sebazáchovné ľudské správanie

Ďalším vysvetlením, prečo padlí ľudia nekonajú vždy tak zle, ako by zodpovedalo ich charakteru, sú princípy, ktoré by sme snáď mohli nazvať sebezáchovným konaním. Mohli by sme vymenovať:

1. Efekt: “Aby som nenarazil”

Každý človek čoskoro zistí, že extrémne zlým alebo neurvalým konaním skoro skríži záujmy iných ľudí. Čoskoro sa preto vo vlastnom záujme naučí konať patrične uhladene aj s ľuďmi, ktorých neznáša, pretože vie, že tak presadí svoje záujmy ľahšie.

V práci, v nejakej skupine, dokonca aj medzi kresťanmi, sa môže človek správať uhladene, pretože od tých druhých ľudí niečo potrebuje, alebo má tendenciu sa pretvarovať že je ,,dobrým” človekom a tak si nechce robiť nepriateľov, napriek tomu, že s tými ľuďmi nemusí mať dobré vzťahy.

2. Efekt: “Solidarity pirátov”

Ako je známe, piráti sú krutí a neľútostní morskí banditi, ktorí neváhajú zabíjať. Pretože sú však na jednej lodi, dokážu vo vzájomnom vzťahu rešpektovať určité pravidlá a konať spolu aspoň s istou dávkou ohľaduplnosti. Podobne padlí ľudia majú vedomie, že sú na jednej lodi a najmä v istých skupinách sa tak k sebe správajú oveľa lepšie, než by zodpovedalo ich skazenosti.

Toto je bežné nielen v cirkvách, ale aj v rodinách. Jeden človek druhého potrebuje a tak si vychádzajú podľa nepísaných ,,domácich” pravidiel. Nechcú druhú stranu nahnevať, pretože mnoho môžu od nej potrebovať. Podobne je tomu v prípade, keď si niekto vezme bohatého človeka – mladá žena sa vydá za milionára. Bude veľmi milá, pretože bude na svojom mužovi závislá. V jej srdci je však žlč – podobne je tomu v každom spolku, vrátane politikov, športovcov, takzvaných celebrít, kolegov v práci a tak nie je divu, že najčastejším druhom rozhovorov, sú ohovárania a klebety.

III. Motivácia k “dobrému” falošnou vierou

Ďalším javom je “relatívne lepšie jednanie” na základe chybných predpokladov a zlých motívov:

1. Efekt: “zaslúžim si spásu svojimi skutkami”

Mnohí ľudia, ktorí veria najrôznejším falošným náboženstvám sú presvedčení, že si môžu spásu zaslúžiť svojimi “dobrými skutkami.” Spásu si samozrejme takto zaslúžiť nemôžu, ale aj keď konajú na základe nepravdivých predpokladov a zlých motívov, konajú predsa len “lepšie”, než keby ich vnútorná skazenosť nebola touto falošnou vierou krotená.

Východný svet bol veľmi výbojný a bojuchtivý, dokonca sem do Európy prišli z východu bojovníci a dostali sa až do Ríma. Ale aby sa Východ nerozpínal, prišla tam viera v buddhizmus, hinduizmus, taoizmus. Tieto viery aj keď sú nepravdivé, predsa zabrzdili mnohých vladárov a panovníkov k tomu, aby sa rozpínali a bojovali. Ideál týchto náboženstiev tak zabránil, mnohému prelievaniu krvi.

Taktiež ľudia ktorí chodia do cirkví, chcú si zaslúžiť spásu skutkami, napriek tomu že nie sú obrátení, konajú vo svete zo svojej sily mnohé dobrá a tak tento svet nie je v totálnej temnote. Mnohí takíto ľudia sú aj v politike a preto brzdia plné prúdenie zla. Aj keď to na spásu nestačí, predsa si Boh používa týchto ľudí k tomu, aby sa zlo neprejavovalo v plnej sile.

2. Efekt: “Dokážem byť dobrý aj bez Boha”

Je to v zásade variant predchádzajúceho bodu adaptovaná na vieru v neexistencii Boha. Ateisti sa snažia často “konať dobre”, aby si dokázali, že to ide aj bez viery v Boha.

Ateizmus vychádza z toho, že Boh nie je, že dobro alebo zlo určuje človek a preto si zasluhuje spásu. Nebudeme detailne preberať názory na život po smrti u ateistov, lebo je tam mnoho prúdov. Ale väčšina verí, že po smrti bude odmenená za svoj život a preto ak existuje nejaké to nebo, oni tam zaručene budú. Ateizmus je v tomto podobný neobrátenému kresťanstvu – oba tieto smery veria v dobrú existenciu po smrti, nezáleží na tom, ako sa k takej existencii dostanú – hlavne žiť dobrým, morálnym životom. Nie je div, že dnes mnohí neobrátení kresťania veria, že aj ateista bude spasený. V podstate sú na jednej lodi, spásu skrze Krista neprijali a preto sú si blízki.

Zhrnutie

Hoci je každý výtvor padlého ľudského srdca od mladosti len zlý, existuje určité Božie pôsobenie, ktoré spolu s istými, Bohom danými zákonitosťami, pôsobí, že sa život na svete nestáva totálnym peklom, v ktorom by sa v každom okamihu prejavovala úplná skazenosť padlého človeka a to v plnej miere. Skrátka, padlý človek koná zvyčajne oveľa lepšie, než by zodpovedalo jeho padlému stavu. Vďaka Bohu pôsobí teda vo svete oveľa menej zla, než keby bola ľudská skazenosť naplno pustená z reťaze.

Vyššie spomínaný zoznam dôvodov určite nie je vyčerpávajúci a čitatelia pri štúdiu Biblie objavia určite mnohé ďalšie. Skutočnosť, že je ľudská skazenosť miernená, však očividne nie je zásluhou človeka a srdce padlého človeka zostáva beznádejne zlé. Existuje teda pre padlého človeka nejaká nádej? Touto otázkou sa zaoberá ďalšia kapitola.

Predošlé kapitoly o Božom predurčení:

  1. Úvod a slobodná vôľa
  2. Život je ako čakáreň na peklo