V kapitole – Život je čakáreň na peklo, sme si ukázali, čo hovorí Biblia o stave padlého človeka a v kapitole: Prečo je vo svete tak málo zla sme vysvetlili, prečo sa aj napriek úplnej ľudskej skazenosť, život na zemi nestal peklom. Ako padlí ľudia sme podobní zločincom, ktorí čakajú vo svojich celách, až budú po práve odsúdení na popravu. Aká je teda naša nádej? Spravodlivý súd určite nie! Ten povedie k odsúdeniu, k hroznému trestu v pekle! Jedinou našou nádejou je teda milosť.

Lenže s milosťou je totiž tá ťažkosť, že ju nemá v rukách zločinec, aby si ju dal sám, ale panovník. Zisťujeme teda, že naša záchrana je v Božích rukách. Myslíte, že to vedie k fatalizmu? Dúfam, že sa nám podarí ukázať, že nie. Biblia nás jasne učí, že sme spasení rozhodnutím Božej milosti skrze vieru v Ježiša Krista. Nasledujúci verš by sme bez preháňania mohli nazvať jadro evanjelia v jednej vete.

Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. Ef 2:8a

Tu je odpoveď na dve zásadné otázky. Prečo sme spasení? Pretože sa Boh rozhodol dať nám milosť! Ako sme spasení? Vierou v Ježiša Krista! Je to úžasne jednoduché! Niekto možno namietne: “Ale ja som sa stretol s ponukou evanjelia a rozhodol som sa pre Ježiša.”

Je teda otázkou, či sa vzhľadom na stav človeka niečo také môže vôbec stať? Ukázali sme si, v akom hlbokom nepriateľstve je padlý človek s Bohom. Nedáva najmenší zmysel, aby sa človek po tom, čo je “informovaný o evanjeliu”, rozhodol len tak pre svojho najhoršieho nepriateľa – Boha. Jedine, že by bol informovaný zle (falošným evanjeliom ktoré produkujú cirkvi dnešného veku).

Padlý človek potrebuje byť pritiahnutý – obrátený – regenerovaný. Nepotrebuje nič menšieho než výmenu svojho starého padlého srdca, ktoré chce robiť len zlé rozhodnutia. Vystihuje to nasledujúce verš, kde Ježiš hovorí:

Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jn 6:44

Aby sme prišli k Ježišovi Kristovi, nám musí byť dané od Boha Otca. Ak nie je to niekomu dané, potom evanjeliu neuverí.

I riekol Ježiš: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. Jn 6:65

Kresťania sú teda poslaní, aby kázali evanjelium, a komu z ľudí dá Pán Boh milosť, ten evanjeliu uverí a je spasený. Kto Božiu milosť nedostane, ten evanjeliu neuverí. Je to však fatalizmus? Rozhodne nie je!

Ten, kto nepríde k Ježišovi Kristovi, k nemu nepríde preto, že k nemu prísť nechce. Prečo nechce? Pretože má staré padlé srdce. Ale je to stále jeho voľba, a preto si za ňu nesie zodpovednosť. Ak dá Boh niekomu nezaslúženú milosť a vymení mu jeho srdce – toto nové srdce ho privedie k Ježišovi Kristovi a Ježiš ho nevyženie von!

Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Jn 6:37

Nechceš prísť k Ježišovi Kristovi? Je to Tvoje voľba, za ktorú raz ponesieš zodpovednosť. Chceš naozaj prísť k Ježišovi Kristovi? Potom si dostal nezaslúžene úžasnú milosť a máš zasľúbenia, že Ťa Ježiš Kristus nevyženie von! Nemusíš sa báť, že nastane situácia, že budeš túžiť prísť k Ježišovi Kristovi a On by Ťa snáď vyhnal so slovami, že nie si z počtu vyvolených – to by bol naozaj drsný fatalizmus. Ježiš Ti však naopak zasľubuje, že Ťa nevyženie von! Kde je tu nejaký fatalizmus? Inými slovami to hovoria aj nasledujúce verše.

Toho času odpovedal Ježiš a riekol: Ďakujem Ti, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám, áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. Všetko mi je vydané od môjho Otca, a nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Mt 11:25-28

Zjavenie pravdy je v Božích rukách a súčasne k sebe Ježiš pozýva všetkých, ktorí sú preťažení a zasľubuje im odpočinutie. Cítite sa preťažení? Kto Vám bráni prísť k Ježišovi? Ježiš Vás k sebe pozýva! Tu nie je ani stopa po fatalizme.

Máme tu slobodu voľby spojenú so zodpovednosťou. Ako už sme si však vysvetlili, sú naše voľby podmienené naším charakterom. A ten je v základnom – padlom stave beznádejne skazený. V Božích rukách je rozhodnutie, komu padlý charakter obnoví a koho naopak ponechá v jeho skazenosti. Aby sme vedeli, že na svojej spáse nemáme najmenšiu zásluhu, ktorou by sme sa mohli pred Bohom pochváliť, je dobré si pripomenúť, že je to Boh, kto si volí padlého človeka a obracia ho k sebe. Keby totiž voľba bola ponechaná na padlých ľuďoch, k Bohu by sa neobrátil nikto a všetci by tak zákonite, napriek Božej ponuke, skončili v pekle.

Teraz však, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh poznal vás, ako sa môžete vracať zase k slabým a biednym živlom, ktorým znovu chcete slúžiť? Gal 4:9

Hoci došlo k pádu, tak že sa ľudia proti Bohu vzbúrili, rozhodol sa Boh nechať prebiehať ďalej dejiny. Čo sa týka spasenia ľudí, ktorí sa objavia na tejto zemi počas celej jej histórie, mal Boh v zásade tri nasledujúce možnosti:

1. Nespasit nikoho. Boh človeka varoval, že prepadne smrti, keď bude konať určitým spôsobom. Človek neposlúchol a to má svoje dôsledky. Boh by mohol zatratiť všetkých ľudí a zostal by spravodlivý a dobrý. Voči všetkým ľuďom by tak Pán Boh prejavil len a len spravodlivosť.

2. Poslať Vykupeteľa Ježiša Krista a spasiť všetkých ľudí, vďaka nekonečnej hodnote Kristovej obety na kríži. Voči všetkým ľuďom by Pán Boh prejavil spasiteľnú milosť a zostal by dobrý a spravodlivý. Spravodlivosť požadovaná zákonom by bola naplnená v obeti Ježiša Krista.

3. Biblia nás však učí, že sa Pán Boh rozhodol udeliť časti padlého ľudstva milosť vďaka obeti Ježiša Krista. Voči časti ľudstva sa tak rozhodol uplatniť milosť a voči zvyšnej časti spravodlivosť.

Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. Tak vám, veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom, kameňom úrazu a skalou pohoršenia, lebo oni, slovu neposlušní, sa urážajú; to je teda ich určenie. Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. 1Pt 2:6-9

Jedni teda prichádzajú k pádu svojim vzdorom proti Božiemu slovu, iní však sú vyvolený rod – ľud, ktorý hoci chodil v temnotách, ako celé padlé ľudstvo prepadnuté smrti od svojej vzbury, odzrazu uvideli veľké svetlo.

Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Iz 9:1

Zhrnutie

Človek je vo svojom padlom stave odkázaný len na Božiu milosť. Nedostáva ju na základe poľahčujúcich okolností alebo “predzvedenia” svojej reakcie na evanjelium. To by totiž už milosť nebola milosťou, pretože by si človek s menšou skazenosťou alebo správnou reakciou na “informáciu o evanjeliu”, mohol svoju spásu sčasti zaslúžiť.

Napriek tomu sa však nejedná o fatalizmus, lebo ľudia ponechaní v padlom stave odmietajú evanjelium dobrovoľne, zatiaľ čo tí, ktorí dostanú milosť a ich srdce je Bohom obnovené, ho dobrovoľne prijímajú. Každý teda dostáva to, čo chce, a nikto si nemôže sťažovať, pretože tí, čo sú predurčení k pádu, si svoj pád privodia vzdorom voči Božiemu slovu a nakoniec dostanú to, čo si zaslúžia. Naopak tým, ktorí sú z Božieho milostivého rozhodnutia predurčení k spáse,  je obnovené ich srdce a oni dobrovoľne a s radosťou prijímajú evanjelium a sú vďaka nezaslúženej Božej milosti nezaslúžene spasení.

Pokiaľ Vám to znie trochu odlišne od evanjelia, ktoré ste počuli, potom Vám bolo evanjelium zvestované “trochu inak”, než je zapísané v Biblii. Pozrite sa teda do Biblie, či to, čo ste v tomto článku čítali, súhlasí s pravdou Božieho slova. Neprijímajte slepo, ale všetko skúmajte vo svetle Božieho slova.

Ďalšia kapitola: Jedni určení k spáse druhí k záhube. Je vyvolenie nepodmienené?

Predošlé kapitoly:

  1. Úvod a slobodná vôľa
  2. Život je ako čakáreň na peklo
  3. Božie predurčenie k viere III. Prečo je vo svete tak málo zla? Ateisti sa naopak pýtajú – prečo je vo svete tak veľa zla…