V minulej kapitole sme si ukázali, že sa Pán Boh rozhodol časti padlému ľudstvu, udeliť nezaslúženú milosť a predurčil tak nezaslúžene svojich vyvoleniu ku spáse. Z toho však vyplýva, že zvyšná časť ľudstva je ponechaná v padlom stave, vzdoruje Božiemu slovu až do konca a dostane spravodlivosť, teda to, čo si zasluhuje. Ukázali sme si tiež, že vyvolenie nie je podmienené ľudskými skutkami alebo predzvedením reakcie na evanjelium. To by potom totiž milosť nemohla byť nazývaná milosťou. Niekto však môže namietnuť: “Ak sú niektorí predurčení k spáse cez Boha a iní k záhube cez seba a svoje skutky, ako mám potom rozumieť nasledujúcemu veršu?”

Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu. 1Tim 2:3-4

Poznámka autora webu: Ľudia keď čítajú tento a podobné verše tak si hovoria – že Boh chce, aby všetci ľudia ktorí kedy žili boli spasení, ale my vidíme že nie sú. Ak by Boh chcel aby boli všetci spasení a oni by neboli, bolo by to Jeho zlyhaním a ukázal by sa, ako neschopný všetkých ľudí spasiť. My však z písma vieme, že Boh všetkých ľudí nespasí, vidíme to okolo seba, že mnoho ľudí neverí v Ježiša Krista a preto neprídu ku spáse. Ak Písmo hovorí v tomto verši o spasení všetkých ľudí, hovorí o tých, ktorých si Boh vybral – tí naozaj všetci budú spasení a poznajú pravdu, nebudú odporovať Božiemu slovu a nestratí sa ani jeden takto vybraný človek. Preto je tu otázka slovíčka – všetci – čo toto slovo znamená, keď je takto v písme zaznamenané. Ak totiž slovo všetci budeme chápať ako všetci ľudia ktorí kedy žili, minuli sme sa nielen s písmom, ale aj s realitou, ktorá jasne ukazuje, že vieru má iba istá časť ľudstva – ostatní odporujú Bohu, posmievajú sa, hľadajú mudrácke vysvetlenia o Božej neexistencii, žijú v ťažkých hriechoch ktoré si uzákoňujú.

A nie je snáď vyššie uvedený verš v rozpore s nasledujúcim veršom?

Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto, aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu, na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov? Rim 9:22-24

Odpoveď znie nie. Božie Slovo je neomylné a neprotirečí si! Aké je teda riešenie? Tu je otázka, čo vlastne znamená slovo všetci. Ak napríklad poviem: “Včera som kúpil auto a minul som za neho všetky peniaze,” bude Vám asi jasné, že nie sú mienené všetky peniaze na svete, ani všetky peniaze v Slovenskej republike a dokonca ani všetky peniaze, ktoré som za celý život zarobil. Pochopíte ľahko, že slovo všetky sa vzťahuje jednoducho k peniazom, ktoré boli na podobný účel k dispozícii. Ku komu sa vzťahuje slovo všetci vo verši z 1 Timoteovi epištoly nám môže objasniť nasledujúce verš z Jánovho evanjelia, kde Pán Ježiš hovorí:

A ja, keď budem povýšený zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe. Jn 12:32

To je jasné Ježišovo zasľúbenie, ktoré musí platiť. A napriek tomu vieme zo skúsenosti, že úplne všetci ľudia sa kresťanmi nestávajú. Ježiš teda slovom všetci má na mysli všetkých tých, ktorých v Ňom Otec vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby boli svätí a bez poškvrny pred jeho tvárou, ako nás učí Biblia v 1. kapitole Efezským. Slovo všetci teda znamená – všetkých vyvolených zo všetkých rás národností a sociálnych skupín. Česká Biblia kralická ponúka ako variantu prekladu slova všetci v 1 Tim 2,4 slovo všelijakí, čo je zrejme výstižnejšie. Podobne je to so slovom všetci v druhom Liste Petrovom.

Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. 2Pt 3:9

Tu je celkom jasné, že ide o dopis kresťanov kresťanom a ako vieme, často aj z vlastnej skúsenosti, niekedy sa zľakneme, keď si uvedomíme, že Pán Ježiš by sa mohol vrátiť napríklad o minútu. Okrem toho mnoho oviec – vyvolených – ešte nepočulo evanjelium, zostáva ich priviesť do stáda a k tomu je potrebný čas. Slovo všetci sa tu teda opäť vzťahuje k vyvoleným – všetci vyvolení sa dajú na pokánie. Ďalším veršom, ktorý by sa snáď mohol zdať hovoriť proti predurčeniu, je:

Či azda mám záľubu v smrti bezbožného – znie výrok Hospodina, Pána – a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Ez 18:23

Tu je potrebné vziať do úvahy, že bezbožníci sme vo svojom základnom padlom stave všetci ľudia bez rozdielu. Tento verš je samozrejme súčasťou Božej milosti, ale aby sa ním človek nechal napomenúť, nepotrebuje nič menšieho, než výmenu starého padlého, úskočného srdca za nové, ochotné počúvať Božie slovo. Sú teda nakoniec dva druhy bezbožných. Tí, ktorí dostanú milosť a pokoria sa pred týmto napomenutím a budú žiť. Tí bezbožníci, ktorí však nedostanú Božiu milosť, sa tomuto volaniu k pokániu len cynicky vysmejú a podľa toho tiež skončia.

Poznámka autora webu: Boh by si želal ľudstvo, ktoré by samo od seba sa dalo na pokánie a uverilo by. Ale ľudia sú tak odporujúci Bohu, že keby Boh nikomu nedal milosť, ale by nechal spásu na človeku, Kristus by zomrel nadarmo, lebo by sa nikto neobrátil a neuveril. Boh by nikdy netrestal a nenaprával spravodlivých ľudí. Boh nikdy netrestá verných Anjelov a nebeské bytosti. Boh trestá zlých hriešnikov ako sme my. Preto toto je povzdych Boha, že nemá záľubu v trestaní človeka, vo večnej smrti, že si želá, aby si sa človek sám od seba odvrátil do zlej cesty, ale človek toto robiť sám od seba nielenže nebude, on bude tvrdo odporovať Bohu. Preto je na Bohu spása ľudstva a nie na človeku, ako to dnes falošne hlása väčšina cirkví a denominácií…

Potom je tu však ťažšia otázka. Prečo Boh hovorí Kainovi, že ho prijme tiež, keď bude činiť dobro?

Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti (tvár); ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! Gn 4:7

Poznámka autora webu: Boh tu jasne prezentuje svoju zjavenú vôľu. Ak človek bude konať dobro, bude mať dobré svedomie a rozjasnenú tvár. Ak bude ale konať zlo, bude si niesť následky. Boh vie, že Kain zhreší, preto ho napomína pred svojim skutkom. A tu vidíme, že Kain nedbá na Boha, pretože koná dobrovoľne, sám zo svojej padlej vôle.

Prečo to Boh hovorí, keď vie, že už skoro tak ako tak Kain zavraždí Ábela – veď to je tak určené. Má snáď Boh dve vôle? V určitom zmysle áno. Odpoveďou je nasledujúci biblický verš.

Tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona! Dt 29:28

Tento verš ukazuje, že isté veci nám Pán Boh nezjavuje, zatiaľ čo iné áno. Boh Kainovi zjavuje, čo je v Jeho očiach dobré a Kain má na výber a za svoju voľbu nesie zodpovednosť. Veď pozná to, čo sa Bohu páči. Aby však nezavraždil Ábela, potreboval by oveľa viac než poznať, čo sa Bohu páči – Božiu obnovujúcu milosť.

Skutočnosť, že ju nedostáva mu však neposkytuje výhovorku, pretože k vražde nie je nijako “dotlačený.” Kain nie je bábkou a vražda Ábela je jeho vlastnou voľbou. Môžeme teda vidieť, že existuje skrytá Božia vôľa, do ktorej patrí Boží plán (teológovia niekedy hovoria o Božej dekretívnej vôli). Tejto vôli nemožno vzdorovať – čo je v Božom pláne, to sa nutne stane a Boh budúcnosť až na výnimky (proroctvá) nezjavuje.

Poznámka autora webu: Boží plán ktorý sa nemení, zahrňuje v sebe rozhodnutia ľudí. Každý jeden skutok a výber človeka, predchádza Božia zvrchovaná vôľa. Vrah, ktorý sa rozhodol zabiť svojho nepriateľa, môže byť Božou vôľou zastavený, ale aj nemusí. Ak bude zastavený – chvála Bohu a Jeho milosti, ak nebude zastavený, chvála Bohu a jeho spravodlivosti. Ak Boh nezastavuje zlo ktoré sa koná, hovoríme o Jeho dopustení. Boh keby bol chcel, Hitlera by zastavil ešte keď bol malé dieťa, alebo by sa nebol narodil. Ale Boh dopustil pôsobenie tohto človeka a dopustil tiež okolnosti, aby sa Hitler dostal k moci a dopustil aj strašnú vojnu, ktorá sa následkom panovania Hitlera spustila. To bol Jeho plán a na večnosti pochopíme, prečo Boh takto konal. Ak si uvedomíme, že človek sa v 19. storočí nadúval, že Boha už vôbec nepotrebuje, Boh si zložil ruky a povedal si – keď ma nepotrebujete, budem mlčať a budem mať zložené ruky, čím sa začína Božie dopustenie na ľudskú rasu. Človek hrdo vykrikoval, že ak bude človek študovaný, všetko zlo vo svete zmizne. A my vidíme, že študovaní Nemci a študovaní Rusi, vyvraždili milióny ľudí. Mohol tomu Boh zabrániť? Samozrejme! Ale tu sa naplnilo Jeho dopustenie na pyšné obyvateľstvo zeme. Toto mal však Boh v úmysle od stvorenia sveta. Všetko to videl, pretože je mimo čas a podľa toho rozhodol a stalo sa. Zodpovednosť však v žiadnom prípade nie je na Bohu, ale na človeku a jeho rozhodnutiam ktoré vykonal…

Viete, čo je v Božom pláne na rok 2032? Ani náhodou! Nemáte ani tušenie, aké bude počasie 20. marca 2032. Boh to však vie – veď to určil ešte pred svořením sveta. Ďalej môžeme rozlíšiť Božiu vôľu zjavenú – sem patrí všetko, čo nám Boh zjavil v Biblii. Napríklad: “Nezhotovíš si modlu, nebudeš vraždiť, ver v Pána Ježiša a budeš spasený.”

Božej vôli zjavenej je možné sa vzoprieť – veď je plno modloslužobníkov, vrahov a mnoho ľudí v Pána Ježiša neverí. Demonštrujme si teraz rozdiel medzi Božím plánom a Božou vôľou zjavenou na ukrižovanie Ježiša Krista a Judášovej zrady. Z nasledujúcich veršov jasne vidíme, že ukrižovanie Pána Ježiša nebola nejaká “nešťastná náhoda,” ale do detailu naplnený Boží plán.

Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému! Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom, aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo. Sk 4:26-28

Súčasťou Božieho plánu bola aj Judášove zrada.

Syn človeka ide, ako je napísané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil. Mt 26:24

Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené (určené), ale beda človeku, ktorý Ho zrádza! Lk 22:22

Judáš videl mnoho Ježišových zázrakov a dobre poznal zjavenú Božiu vôľu. Ale vzoprel sa jej a zradil. Jeho zrada však nebola náhodná, ale bola v Božom večnom pláne. Páči sa snáď Bohu zrada? V žiadnom prípade – zrada je Bohu odporná a je zlá v Jeho očiach! Tak prečo bola v Jeho pláne? Musia snáď byť v Božom pláne iba veci, ktoré sa Bohu páčia? To, že je Boh je dobrý a nie je v ňom najmenšej tmy, ešte neznamená, že v Jeho pláne nemôže byť zlo a existencia zlých bytostí, teda bytostí opačného charakteru ako má On sám. Uvažovali by sme chybne, ako pantheisti, keby sme snáď chceli z charakteru stvorenia alebo z existencie zla v Božom pláne ukazovať na charakter Stvoriteľa. Áno, v pláne dobrého Boha, ktorý, ako je napísané, všetko pôsobí rozhodnutím svojej vôle, je aj existencia zla!

Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí. Iz 45:7

Odpoveď na otázku, prečo je zlo v Božom pláne, nie je jednoduchá, hoci isté náznaky nám Biblia poskytuje. Dúfam, že niekedy neskôr sa nad tým budeme mať príležitosť zamyslieť. Ako najlepšiu demonštráciu toho, čo bolo povedané, sa ešte pozrime na to, čo hovorí vo vzťahu k Judášovi a Božej milosti Jánovo evanjelium

Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí. I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. Jn 6:64-66

Človek jednoducho nemôže prísť k Pánovi Ježišovi Kristovi, ak nie je mu to dané od Otca. Keď to Pán Ježiš povedal, mnohých tým odradil. A teraz zásadná otázka, ktorú Pán Ježiš kladie v nasledujúcom verši:

“Chcete azda odísť aj vy?”

Budúca kapitola:

Predošlé kapitoly:

  1. Úvod a slobodná vôľa
  2. Život je ako čakáreň na peklo
  3. Božie predurčenie k viere III. Prečo je vo svete tak málo zla? Ateisti sa naopak pýtajú – prečo je vo svete tak veľa zla…
  4. Skončia všetci ľudia v pekle? Alebo je nádej na spásu?
  5. Jedni ľudia sú určení k spáse a druhí k záhube