Pokračovanie z minulého dielu…

Dávid, mladý tínedžer, pasie ovce. K jeho rodine je poslaný prorok Samuel, aby ho pomazal zatiaľ tajne za kráľa Izraela. I keď kráľovstvo nedostane hneď, v Božích očiach je vyvolenou nádobou kraľovania.

Je zaujímavé, že Dávid ako predobraz a predchodca nášho Pána je pastierom. Pán Ježiš bol stolárom, ale prišiel na svet aby bol pastierom stratených duší. V Jánovi o sebe hovorí, že je až tak dobrým pastierom oviec, že keď príde vlk, on neutečie, ale radšej svoj život vydá za svoje ovce. Vlk je v teologickej rovine diabol a Kristus Pán sa obetuje, aby diabol nemal nad ovcami moc.

Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Jn 10:11

Aj Dávid je pastierom. Ak pôjdeme do histórie Hebrejov, veľkí vodcovia národa boli pastieri. Abrahám, Izák, Jákob a jeho synovia, z ktorých vzišlo dvanásť kmeňov.

Je zaujímavé to, že pastieri sú opovrhovaní svetom, sú na poslednom mieste v rebríčku spoločnosti. Nie tak u Boha. Keď Boh zvestuje narodenie Ježiša cez Anjela, posiela ho najprv k jednoduchým pastierom.

Keď som prechádzal tieto verše o pastieroch, zarazil ma verš, ktorý som si predtým príliš nevšímal. Ide o Egypt.

Egypt je z teologického hľadiska miestom hojnosti, prepychu, pýchy, ale aj hrozných hriechov. Keď Boh vyvádza svoj ľud z Egypta, Faraón nechce týchto ľudí prepustiť a koná všetko možné, aby im v tom zabránil, napriek toľkým ranám, ktoré od Boha dostáva. V teologickej rovine je Faraón stelesnením diabla a jeho moci. Faraón dáva svojmu ľudu majetky, bohatstvá, prepych, plné trhy jedla, napriek otroctvu tohto ľudu. Ale beda – ak by niekto toto miesto chcel opustiť, ako to urobil Izrael.

Dnes je Egyptom svet. Svet ponúka svojmu ľudu prepych, nadbytok, život v márnosti, život vo veciach, ktoré človek nepotrebuje, ale tieto veci mu ničia čas, ktorý má mať vyhradený pre Boha. Beda prebeda, ak človek chce tento svet opustiť. Diabol ktorý do tohto času, k tomuto človeku ani len neprehovoril, hneď sa prebúdza a útočí.

Aký to má súvis s Dávidom a tým, že bol pastierom? Dávid, Jákobovi synovia, Izák, Abrahám, Lót – to všetko boli pastieri. Nežili v mestách, ktoré sú plné hriechu a diabolského nadbytku. Lót do takého mesta zablúdil – do Sodomy, ale tá bola zničená a Lót zachránený, aby potom žil v skromnosti.

A tu je verš, ktorý ma zarazil. Egypt, ako reprezentant hojnosti, nadbytku a hriechu, nenávidí pastierov! Prečo? Pastier si žije život slobodný od mesta, žije život ktorý môže žiť jednoducho, v blízkosti Boha, v skromnosti. Pre Egypt je niekto takýto nepriateľom, lebo nesklonil svoje kolená pred mocou a svetom. Tento verš hovorí o tom, že Egypt opovrhuje všetkými pastiermi.

Ak vás zavolá faraón a povie: Čo je vaše zamestnanie? povedzte: Tvoji služobníci boli chovateľmi dobytka od mladosti až doteraz, a to my, aj naši otcovia. Tak budete môcť bývať v krajine Góšen. Všetci pastieri oviec sú totiž opovrhnutí Egypťanmi. Gn 46:33-34

Praotcovia viery boli pastieri a boli opovrhovaní Egyptom. Keď Boh vyviedol Izrael z Egypta, mesta skazy a roztopašnosti, 40 rokov ich musel očisťovať od spôsobu života v hojnosti, ktorá bráni poznať Boha. Vodil ich 40 rokov púšťou, napriek tomu iba málo týchto Izraelcov obstálo v tomto očisťovaní sa od sveta a jeho lákadiel. Väčšinou frflali, reptali, búrili sa. Ich život bol nakazený blahobytom. Rovnako ako Lótová žena, ktorá bola zachránená – jediná podmienka záchrany z jej strany bola tá, aby sa neobzerala za spustošenými mestami. Ale ona milovala prepych tých miest, bohatstvo, slávu, hriech. Jej srdce sa obzrelo a prehrala svoju spásu.

Ale Boh má záľubu opačnú ako svet a Egypt – v pastieroch. A preto si vyberá za kráľa Izraela pastiera – Dávida. 16 kapitola začína tak, že sa Samuel bojí, verejne pomazať za kráľa Dávida, lebo kráľ Saul, by ho zabil keby sa to dozvedel. Boh mu dáva inštrukcie:

Hospodin riekol Samuelovi: Dokedy budeš smútiť za Saulom? Veď ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď; posielam ťa k Izajovi Betlehemskému, lebo spomedzi jeho synov som si vyhľadal kráľa. Samuel odpovedal: Ako ta pôjdem? Dopočuje sa o tom Saul a zabije ma. Ale Hospodin riekol: Vezmi si zo stáda jalovicu a povedz: Prišiel som obetovať Hospodinovi. Povoláš Izaja k obeti a ja ti dám vedieť, čo máš robiť; potom mi pomažeš toho, ktorého ti poviem. 1Sam 16:1-3

Samuel prichádza k rodine Izaja. Vidí mocného muža Elíába a nazdáva sa, že toto bude asi kráľ Izraela, ktorého si Boh vybral.

Keď prišli, uvidel Elíába a pomyslel si: Iste pred Hospodinom stojí Jeho pomazaný! 1Sam 16:6

Ale Boh si nevybral tohto syna Izaja, Samuelovi pripomína, že On nehľadí nato, načo hľadí hriešny človek – výzor, krásu, statnosť postavy, ľahkosť reči. Boh pozerá na srdce:

Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. 1Sam 16:7

A tu si aj my musíme pripomenúť Božie cesty, ktoré presahujú tie naše. My si myslíme že to čo konáme a robíme, je Bohu milé, je správne, ale Boh má iný plán a inú cestu pre nás. Zavedie nás na púšť, kde nie je jedlo ani voda a On sám nás napája vodou zo skaly a mannou, ktorá padá z neba. Jeho cesty sú nevyspytateľné.

Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. Iz 55:8-9

Ľudia často hľadia na vysoké budovy, veľké kostoly, veľké omše a ceremónie, obrovské kresťanské festivaly, mohutné zbory. Na to Ježiš reaguje takto:

Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom. Lk 16:15

Čo je vysoké ľuďom, je ohavnosťou Bohu! Aké zlé vysvedčenie pre človeka. Koľko toho kresťania vybudovali, vynašli, uznali, vyvýšili a teraz sú pyšný nato, čo sami vymysleli – ale Boh hovorí, že sa mu to celé hnusí! Ľudia prikladajú cenu veciam, ktoré sú pre nich hodnotné, ale Bohu sú odporné. Ak by čítali Božie slovo, spoznali by čo Boh od nich chce – ale oni sa odvrátili od Boha a Jeho Slova a zvelebujú svoje slovo a svoje vynálezy.

Kresťan ktorý sa obráti a uverí, okamžite spozná, koho má uctievať a ako. Mnohí ľudia ktorí si hovoria kresťania, nepoznajú Krista, lebo nie sú obrátení. Chcú si spásu zaslúžiť skutkami, lebo neobrátený človek nepozná Božiu milosť. A preto je v ich srdci mnoho modiel ktorým sa klaňajú, ľudí ktorých uctievajú, anjelov na ktorých sa spoliehajú – Kristus je len jeden z mnohých. Alebo je o niečo vyššie, nepatrne, ale to len hovorí o ich neobrátenom srdci, ktoré v podstate Krista nepotrebuje, lebo si vystačí so samospásou. Tak je týmito ľuďmi, ktorí si hovoria kresťania – Kristus v hĺbke ich srdca zavrhnutý. No pre Boha je najvzácnejším, čo v celom stvorenom aj duchovnom svete existuje a títo ľudkovia to nechápu.

Pristupujte k Nemu (Kristovi), živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu. 1Pt 2:4

Takto koná aj Samuel a preto je nám to varovaním. Samuel sa pozerá z ľudského padlého stavu a nazdáva sa, že silný, pekný, mocný muž, bude kráľom. Ale Boh pozerá na srdce, ktoré sám do Dávida vložil. Ľudské srdce je podľa Písma skazené skrz naskrz, ale Boh môže vymeniť toto ľudské zlé kamenné srdce, za srdce z mäsa a takéto srdce dostal Dávid ako dar od Boha.

Izaj má osem synov, Samuelovi ich predstavuje, ale Dávid tu nie je. Pasie ovce. Dávid je opovrhovaný svetom, svojimi bratmi, podcenený aj vlastným otcom. Dávid nie je potrebný pre účasť so Samuelom. Je to mladík, na nič sa nehodí, iba ak na pasenie stáda, načo Samuela unúvať týmto slabochom?

Dávid je na tom horšie ako Jozef, pretože ten má aspoň oporu u otca, i keď bratia ho nenávidia. Dávid je opovrhnutý nielen od bratov, ale aj od Otca. No nie tak od Boha…

Potom povolal Izaj Abínádába a priviedol ho pred Samuela. Ale tento povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. Ďalej Izaj priviedol Šammu. Zasa povedal: Ani tohto si nevyvolil Hospodin. Takto priviedol Izaj svojich sedem synov pred Samuela. Ale Samuel povedal Izajovi: Ani jedného z nich si nevyvolil Hospodin. 1Sam 16:8-10

Samuelovi Izaj predstavil sedem synov, ale Boh ich všetkých zavrhol. Samuel je v zúfalej situácii. Nerozumie čo sa to deje, prečo ho sem Boh posiela, keď ani jeden z Izajových synov, nie je vhodným pre kráľovstvo? V zúfalstve sa teda pýta:

Sú tu už všetci tvoji synovia? On odpovedal: Ešte ostáva najmladší, ten pasie ovce. Samuel povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo dovtedy si nesadneme, kým on sem nepríde. 1Sam 16:11

Toto je posledná Samuelova nádej. Ak Boh povie – ani toto nie je on, čo si Samuel počne? Čakajú na Dávida a v Samuelovej mysli sa odohráva tento boj. Chvíle napätia a strnulosti však Boh zaháňa ďaleko od Samuela, keď sa Dávid objavuje na scéne.

Vtedy poslal pre neho a priviedol ho. Bol červenolíci, s peknými očami a milého vzhľadu. Hospodin riekol: Vstaň, pomaž ho, lebo to je on. 1Sam 16:12

Samuel je poslušný Bohu. Berie roh z olejom a pomazáva Dávida súkromne, pred jeho Otcom a jeho bratmi, ktorí musia byť prekvapení – otvorené ústa a vypleštené oči. Toto nám pripomína opäť Jozefa, ktorý mal sen, že sa mu budú bratia klaňať a tí na neho pozerali s nevôľou a nenávisťou. A tu prišiel sám prorok Samuel, v Božom mene a pomazáva tohto tínedžera, pred ich vlastnými zrakmi.

Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy. 1Sam 16:13

Najstarší syn Elíáb si uchoval túto chvíľu hlboko v srdci a my o kapitolu neskôr vidíme, ako Dávida nenávidí. Dávid prináša bratom jedlo a vypytuje sa vojakov na Goliáša, ktorý sa chvastá pred Izraelským ľudom. Keď zazrie krivé oko Elíába Dávida, okamžite sa na neho osopí:

Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku! 1Sam 17:28

Elíáb nezabudol na Dávida, ako bol uprednostený pred ním – prvorodeným. Podobne by sme si mohli spomenúť na Jákoba, ktorý aj keď bol dvojička s Ezauom a vyšiel až druhý z lona Rebeky, Bohom bol uprednostený a Ezauom nenávidený. Taká je je Božia vôľa a jeho rozhodnutie.

Elíáb tu ešte hovorí podivnú vec, že pozná pýchu i zlobu Dávidovho srdca. Pritom Boh naopak hovorí, že si vybral Dávida podľa srdca. Tu vidíme nenávisť, ktorú prechováva Elíáb k Dávidovi.

Reakcia Dávida na svojho najstaršieho brata, je rovnaká ako reakcia tínedžerov v každom veku. Ak by sme chceli tento príbeh vymyslieť, dialógy by boli umelé a práve v tomto je Biblia jedinečná, že je pravdivá. Dávid ukazuje Elíábovi nechápavú tvár, akoby rozhodil rukami a ako každý tínedžer, sa robí hlúpejším ako je a tiež drzejším keď odpovedá:

Čože som urobil? Veď som sa len pýtal. 1Sam 17:29

Ak by za týmto bolo ešte slovko od Dávida – Idiot, ktoré si povie potichu, máme jasný obraz typického tínedžera aj našej doby. 🙂 Kto má – alebo si prešiel výchovou mladíka alebo slečny, bude presne vedieť, o čom tu píšem. Rovnaké dialógy sú aj dnes. Jednoducho Dávid je ešte dieťa, aj keď už má mnohé mužské rysy.

Za zmienku stojí, pozrieť sa späť na verš:

Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy. 1Sam 16:13

Duch Hospodinov zostúpil na Dávida a zostával na ňom od tohto dňa. Duch Boží naozaj zostáva na Dávidovi a Dávid si to po celý čas plne uvedomuje, že ho Boh vedie a pripravuje mu cesty. Keď neskôr zhreší dvojakým hriechom – smilstvom a vraždou – Nátan ho usvedčuje, on sa pokorí a napíše žalm 51 – kajúci žalm kde hovorí:

Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Ž 51:13

Dávid veľmi dobre vie, že má Božieho Ducha a tu sa modlí, aby mu ho Boh neodnímal. Je smutné, keď kresťan nemá Božieho Ducha, pretože potom koná všetko zo svojej sily a chce si zaslúžiť spásu skutkami. Takýto človek nepozná Boha, nepozná Syna, nemá spásu a tak žije v nevedomosti a slepej nádeji.

Ale horšie od tohto stavu je mať Božieho Ducha a potom o tohto Ducha prísť. To sa stalo Saulovi, ktorý dokonca prorokoval, keď Boží Duch na neho zostúpil. Ale Boh mu svojho Ducha vzal. Rozdiel medzi Saulom a Dávidom bol aj v tejto veci obrovský. Saula netrápilo to, že mu bol odňatý Duch Boží a žil si ďalej svojim sebeckým životom. Naopak Dávid sa modlí, aby mu Boh neodnímal svojho Ducha lebo vie, že to by bol jeho koniec. Nech mu vezme kráľovstvo, ľudí ktorých miluje, majetok, ale nie Ducha…

Dávid je nám veľkým vzorom viery. Aj keď aj on vykonal ťažké hriechy, ako každý človek, jeho viera je unikátna a povzbudivá…

Amen…